SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673

(1)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii a dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebné stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie týchto reštriktívnych opatrení Únie.

(2)

Reštriktívne opatrenia Únie, ako sú opatrenia týkajúce sa zaistenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, zákazy sprístupňovania finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov a zákazy vstupu na územie členského štátu alebo tranzitu cez toto územie, ako aj sektorové hospodárske a finančné opatrenia a zbrojné embargá, sú základným nástrojom na presadzovanie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“), ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). K uvedeným cieľom patrí ochrana hodnôt, bezpečnosti, nezávislosti a celistvosti Únie, upevňovanie a podpora demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodného práva, ako aj zachovávanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s cieľmi a so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.

(3)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie je potrebné, aby v členských štátoch existovali účinné, primerané a odrádzajúce trestné a iné ako trestné sankcie za porušenie týchto reštriktívnych opatrení Únie vrátane v nich stanovených povinností, ako je oznamovacia povinnosť. Takisto je potrebné, aby sa týmito sankciami reagovalo na obchádzanie reštriktívnych opatrení Únie.

(4)

Účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie si vyžaduje spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestného konania porušujúceho reštriktívne opatrenia Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto konanie predstavovalo trestný čin, ak je úmyselné a porušuje zákaz alebo povinnosť, ktoré predstavujú reštriktívne opatrenie Únie alebo ktoré sú stanovené vo vnútroštátnom ustanovení, ktorým sa vykonáva reštriktívne opatrenie Únie, ak sa vyžaduje vykonávanie tohto opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Určité konanie by malo predstavovať trestný čin aj v prípade, že bolo vykonané z hrubej nedbanlivosti. Pokiaľ ide o trestné činy vymedzené v tejto smernici, pojem „hrubá nedbanlivosť“ by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že porušenia reštriktívnych opatrení Únie týkajúce sa finančných prostriedkov, hospodárskych zdrojov, tovaru, služieb, transakcií alebo činností s hodnotou do 10 000 EUR nepredstavujú trestné činy. Vylúčením určitých porušení z rozsahu pôsobnosti tejto smernice nie sú dotknuté povinnosti stanovené v aktoch, ktorými sa stanovujú reštriktívne opatrenia Únie s cieľom zabezpečiť, aby sa porušenia trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými alebo inými ako trestnými sankciami.

(5)

V aktoch, ktorými sa stanovujú reštriktívne opatrenia Únie, môžu byť stanovené výnimky zo zákazov, ktoré sú v nich stanovené, vo forme výnimiek alebo odchýlok. Konanie, na ktoré sa buď vzťahuje výnimka stanovená v akte stanovujúcom reštriktívne opatrenia Únie alebo ktoré je povolené príslušnými orgánmi členských štátov vo forme odchýlky v súlade s aktmi stanovujúcimi reštriktívne opatrenia Únie, by sa nemalo považovať za porušenie reštriktívneho opatrenia Únie.

(6)

Účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie si vyžaduje najmä spoločné minimálne pravidlá pre porušovanie opatrení spočívajúcich v zaistení finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ako sa stanovuje v príslušných nariadeniach Rady. Uvedené opatrenia zahŕňajú zákaz priameho alebo nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú opatrenia spočívajúce v zaistení finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, alebo v ich prospech, ako aj povinnosť zaistiť všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria uvedeným osobám, subjektom alebo orgánom alebo sú v ich vlastníctve, v ich držbe alebo pod ich kontrolou.

(7)

Reštriktívne opatrenia Únie zahŕňajú obmedzenia vstupu (zákazy cestovania), na ktoré by sa mala táto smernica vzťahovať. Takéto opatrenia, spravidla stanovené v rozhodnutí Rady prijatom na základe článku 29 Zmluvy o EÚ a vykonávané prostredníctvom vnútroštátneho práva, vyžadujú, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia, ktorými sa označeným osobám zabráni vo vstupe do všetkých oblastí územia členského štátu alebo v tranzite cez ne.

(8)

Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť mechanizmom udeľovania štátnej príslušnosti a pobytu s cieľom zabrániť jednotlivcom, na ktorých sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, aby tieto mechanizmy využívali na porušovanie týchto reštriktívnych opatrení Únie.

(9)

Uzavretie akejkoľvek formy transakcie vrátane finančných transakcií alebo pokračovanie v nej, ako aj zadanie alebo pokračovanie v plnení akejkoľvek verejnej zákazky alebo koncesnej zmluvy, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (4), 2014/23/EÚ (5), 2014/24/EÚ (6) alebo 2014/25/EÚ (7), s tretím štátom, orgánmi tretieho štátu alebo so subjektmi a s orgánmi, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní alebo má pod kontrolou tretí štát alebo orgány tretieho štátu, by malo predstavovať trestný čin, ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania predstavuje reštriktívne opatrenie Únie.

(10)

Medzi reštriktívne opatrenia Únie patria zákaz obchodovania s tovarom alebo službami, zákaz dovozu, vývozu, predaja, kúpy, prevodu, tranzitu či prepravy tovaru alebo služieb. Porušenie takýchto zákazov by malo predstavovať trestný čin, a to aj vtedy, keď sa tovar dováža alebo vyváža do alebo z tretej krajiny, aby sa prepravil na miesto určenia, v súvislosti s ktorým zákaz dovážať, vyvážať, predávať, nakupovať, prevádzať, poskytovať tranzit alebo prepravovať tento tovar predstavuje reštriktívne opatrenie Únie. Za trestný čin by sa malo považovať aj priame alebo nepriame poskytovanie technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb, poistenia a akýchkoľvek iných služieb súvisiacich s týmto tovarom alebo s týmito službami. Na tento účel pojem „tovar“ zahŕňa položky, ako sú vojenská technológia a materiál, tovar, softvér a technológie, ktoré sú uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie, ktorý prijala Rada 20. februára 2023 (8), alebo v prílohách I a IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 (9).

(11)

Reštriktívne opatrenia Únie zahŕňajú sektorové hospodárske a finančné opatrenia týkajúce sa poskytovania finančných služieb alebo vykonávania finančných činností. Takéto finančné služby a činnosti zahŕňajú okrem iného financovanie a finančnú pomoc, poskytovanie investícií a investičných služieb, emitovanie prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, prijímanie vkladov, poskytovanie špecializovaných služieb zasielania finančných správ, obchodovanie s bankovkami, poskytovanie služieb úverového ratingu a poskytovanie kryptoaktív a kryptopeňaženiek. Porušenie týchto sektorových hospodárskych a finančných opatrení by malo predstavovať trestný čin.

(12)

Reštriktívne opatrenia Únie zahŕňajú sektorové hospodárske a finančné opatrenia týkajúce sa poskytovania iných ako finančných služieb. Takéto služby zahŕňajú okrem iného poskytovanie služieb právneho poradenstva, dôveryhodných služieb, služieb v oblasti vzťahov s verejnosťou, služieb v oblasti účtovníctva, auditu, vedenia účtovných záznamov a daňového poradenstva, poradenských služieb v oblasti podnikania a riadenia, poradenských služieb v oblasti IT, služieb v oblasti vysielania, architektonických a inžinierskych služieb. Porušenie týchto sektorových hospodárskych a finančných opatrení by malo predstavovať trestný čin.

(13)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by sa nemalo chápať tak, že sa ním fyzickým osobám ukladajú povinnosti, ktorými by bolo dotknuté právo nevypovedať vo vlastný neprospech a právo odoprieť výpoveď, ktoré sú zakotvené v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 (10) v prípade členských štátov, ktoré sú ňou viazané, a v článku 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(14)

Účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie si vyžaduje spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov spočívajúcich v konaní, ktorým sa obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie.

(15)

Čoraz rozšírenejším príkladom konania, ktorým sa obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie, je prípad, keď označené osoby, subjekty a orgány používajú finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou, prevádzajú ich tretej strane alebo s nimi inak nakladajú s cieľom zatajiť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje. Obchádzaním reštriktívnych opatrení Únie okrem toho je aj poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane neúplných relevantných informácií s cieľom zatajiť skutočnosť, že označená osoba, subjekt alebo orgán je konečným vlastníkom alebo prijímateľom finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie. Uvedené konanie, ktorým sa obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie, by preto malo predstavovať trestný čin podľa tejto smernice.

(16)

Nesplnenie oznamovacej povinnosti stanovenej v aktoch, ktorými sa stanovujú reštriktívne opatrenia Únie, voči príslušným správnym orgánom by malo predstavovať trestný čin podľa tejto smernice.

(17)

Účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie si vyžaduje spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov spočívajúcich v konaní, ktorým sa porušujú alebo neplnia konkrétne podmienky stanovené v oprávneniach udelených príslušnými orgánmi na vykonávanie určitých činností, čo je bez takéhoto oprávnenia porušením zákazu alebo obmedzenia predstavujúceho reštriktívne opatrenie Únie. Akákoľvek činnosť vykonávaná bez oprávnenia by sa v závislosti od okolností prípadu mohla považovať za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, ktoré spočívajú v zaistení finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, zákaze cestovania, zbrojnom embargu alebo iných sektorových hospodárskych a finančných opatreniach.

(18)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na príslušníkov právnického povolania, ako sú vymedzení členskými štátmi, vrátane povinnosti oznamovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie pri poskytovaní služieb v kontexte profesionálnych činností, ako sú právne, finančné a obchodné služby. Existuje jednoznačné riziko, že služby týchto príslušníkov právnického povolania budú zneužité na účely porušovania reštriktívnych opatrení Únie. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie, ktoré dostanú od niektorého svojho klienta alebo ktoré o ňom získajú pri zisťovaní jeho právneho postavenia alebo pri jeho obhajobe alebo jeho zastupovaní v súdnom konaní alebo v súvislosti s takým konaním vrátane poskytovania poradenstva na účely začatia alebo zamedzenia súdneho konania. Takéto právne poradenstvo by preto malo naďalej podliehať povinnosti zachovávania služobného tajomstva s výnimkou prípadov, keď sa príslušník právnického povolania úmyselne zúčastňuje na porušovaní reštriktívnych opatrení Únie, keď sa právne poradenstvo poskytuje na účely porušenia reštriktívnych opatrení Únie alebo príslušník právnického povolania vie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely porušenia reštriktívnych opatrení Únie.

(19)

Reštriktívne opatrenia Únie by nemali viesť k diskriminácii klientov úverových a finančných inštitúcií ani k ich neoprávnenému vylúčeniu z prístupu k finančným službám.

(20)

Cieľom tejto smernice nie je kriminalizovať humanitárnu pomoc osobám v núdzi alebo činnosti na podporu základných ľudských potrieb, ktorá sa poskytuje v súlade so zásadami nestrannosti, ľudskosti, neutrality a nezávislosti a v náležitých prípadoch s medzinárodným humanitárnym právom.

(21)

Podnecovanie a napomáhanie a navádzanie na spáchanie trestného činu podľa tejto smernice by sa malo kriminalizovať. Kriminalizovať by sa mal aj pokus o spáchanie určitých trestných činov podľa tejto smernice.

(22)

Sankcie pre fyzické osoby za trestné činy súvisiace s porušením reštriktívnych opatrení Únie vymedzených v tejto smernici by mali byť účinné, odrádzajúce a primerané. Na tento účel by sa v prípade fyzických osôb mali stanoviť minimálne úrovne hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody. V trestnom konaní by mali byť k dispozícii aj doplnkové sankcie alebo opatrenia.

(23)

Vzhľadom na to, že reštriktívne opatrenia Únie sa vzťahujú aj na právnické osoby, zodpovednosť za trestné činy súvisiace s porušením reštriktívnych opatrení Únie v zmysle tejto smernice by sa mala vyvodzovať voči takýmto právnickým osobám. „Právnická osoba“ sa teda chápe ako akýkoľvek právny subjekt, ktorý má takéto postavenie podľa príslušného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov pri výkone ich štátnej moci a s výnimkou verejných medzinárodných organizácií. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých právo stanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovilo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne trestných sankcií, ako sa stanovuje v tejto smernici. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých vnútroštátne právo nestanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovovalo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne sankcií inej ako trestnej povahy, ako sa stanovuje v tejto smernici. Horné hranice peňažných sankcií stanovené v tejto smernici pre trestné činy, ktoré sa v nej vymedzujú, by sa mali uplatňovať aspoň na najzávažnejšie formy takýchto trestných činov. S cieľom zabezpečiť, aby uložená sankcia bola účinná, odrádzajúca a primeraná, je dôležité zohľadniť závažnosť konania, ako aj individuálnu a finančnú situáciu právnických osôb a iné okolnosti ich postavenia. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť horné hranice peňažných sankcií buď ako percentuálny podiel celkového celosvetového obratu dotknutej právnickej osoby, alebo v pevných sumách. Pri transpozícii tejto smernice by členské štáty mali rozhodnúť, ktorú z týchto dvoch možností využijú.

(24)

V prípade, že sa členské štáty pri stanovovaní peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť právnickým osobám, rozhodnú uplatniť kritérium celkového celosvetového obratu právnickej osoby, mali by rozhodnúť, či sa má tento obrat počítať na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. Členské štáty by mali tiež zvážiť stanovenie pravidiel pre prípady, keď nie je možné stanoviť výšku peňažnej sankcie na základe celkového celosvetového obratu právnickej osoby v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť zohľadniť iné kritériá, ako napríklad celkový celosvetový obrat v inom hospodárskom roku. Ak uvedené pravidlá zahŕňajú stanovenie pevných súm peňažných sankcií, nemalo by byť potrebné, aby horné hranice uvedených súm dosahovali úrovne, ktoré sa stanovujú v tejto smernici ako minimálna požiadavka na hornú hranicu peňažných sankcií stanovenú v pevných sumách.

(25)

Ak sa členské štáty rozhodnú pre hornú hranicu peňažných sankcií stanovenú v pevných sumách, takéto výšky by sa mali stanoviť vo vnútroštátnom práve. Horné hranice takýchto peňažných sankcií by sa mali uplatňovať na najzávažnejšie formy trestných činov vymedzených v tejto smernici, ktoré spáchali finančne silné právnické osoby. Členské štáty by mali mať možnosť určiť metódu výpočtu týchto maximálnych výšok peňažných sankcií vrátane súvisiacich osobitných podmienok. Členské štáty sú vyzvané, aby pravidelne preskúmavali hranice peňažných sankcií stanovené v pevných sumách so zreteľom na mieru inflácie a iné výkyvy peňažnej hodnoty v súlade s postupmi stanovenými v ich vnútroštátnom práve. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, by mali vo svojej mene stanoviť horné hranice peňažných sankcií, ktoré zodpovedajú hraniciam peňažných sankcií stanoveným v tejto smernici v eurách k dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Tieto členské štáty sa vyzývajú, aby pravidelne preskúmavali hranice peňažných sankcií aj so zreteľom na vývoj výmenného kurzu.

(26)

Určením hornej hranice peňažných sankcií nie je dotknuté voľné uváženie sudcov alebo súdov v trestnom konaní uložiť v jednotlivých prípadoch primerané sankcie. Keďže v tejto smernici sa nestanovujú žiadne minimálne výšky peňažných sankcií, sudcovia alebo súdy by mali v každom prípade uložiť primerané sankcie so zreteľom na individuálnu a finančnú situáciu dotknutej právnickej osoby a iné okolnosti jej postavenia, ako aj na závažnosť konania.

(27)

Úrovne ukladaných sankcií by sa mali ďalej aproximovať a účinnosť týchto úrovní by sa mala podporiť zavedením spoločných priťažujúcich okolností, ktoré v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva odrážajú závažnosť spáchaného trestného činu. Pojem „priťažujúce okolnosti“ by sa mal chápať buď ako skutočnosti, ktoré vnútroštátnemu sudcovi umožňujú uložiť prísnejšie tresty za ten istý trestný čin, ako sa bežne ukladá bez takýchto skutočností, alebo ako možnosť posudzovať viacero trestných činov súčasne s cieľom zvýšiť výšku sankcie. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečiť, aby sa za priťažujúcu okolnosť mohla považovať aspoň jedna z týchto okolností: trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle vymedzenia v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV (11); trestný čin zahŕňal použitie falošných alebo sfalšovaných dokladov; trestný čin spáchal profesionálny poskytovateľ služieb, ktorý pritom porušil profesijné povinnosti takéhoto profesionálneho poskytovateľa služieb; trestný čin spáchal verejný činiteľ pri výkone svojich povinností, pričom môže ísť o ktoréhokoľvek príslušného úradníka bez ohľadu na to, či vykonáva úradnú funkciu v Únii, v členských štátoch alebo v tretích krajinách, alebo inú osobu vykonávajúcu verejnú funkciu; trestným činom vznikli alebo mali vzniknúť značné finančné výhody alebo sa ním predišlo značným výdavkom, a to priamo alebo nepriamo; páchateľ zničil dôkazy alebo zastrašoval alebo ovplyvňoval svedkov alebo sťažovateľov; alebo fyzická alebo právnická osoba bola v minulosti právoplatne odsúdená. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby aspoň jedna z uvedených priťažujúcich okolností bola stanovená ako možná priťažujúca okolnosť v súlade s platnými pravidlami ich právneho systému o priťažujúcich okolnostiach. Rozhodnutie o tom, či sa má zvýšiť trest s prihliadnutím na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, by malo v každom prípade zostať na voľnom uvážení sudcu alebo súdu.

(28)

Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečiť, aby sa za poľahčujúcu okolnosť mohla považovať aspoň jedna z týchto okolností: páchateľ poskytne príslušným orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže identifikovať alebo postaviť pred súd ďalších páchateľov; alebo páchateľ poskytne príslušným orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže nájsť dôkazy. Rozhodnutie o znížení trestu s prihliadnutím na osobitné okolnosti jednotlivého prípadu by pri posudzovaní poľahčujúcich okolností malo v každom prípade zostať na voľnom uvážení sudcu alebo súdu. Uvedené okolnosti by mohli zahŕňať povahu, načasovanie a rozsah poskytnutých informácií a mieru spolupráce zo strany páchateľa.

(29)

Zaistenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov uložené reštriktívnymi opatreniami Únie má administratívnu povahu. Malo by sa teda odlišovať od opatrení na zaistenie trestnoprávnej povahy, ktoré sa uvádzajú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ (12). Členské štáty by mali umožniť zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestných činov uvedených v tejto smernici. Členské štáty viazané smernicou 2014/42/EÚ by tak mali urobiť v súlade s uvedenou smernicou. Okrem toho konkrétne v situáciách, keď označená osoba alebo zástupca označeného subjektu alebo orgánu spáchajú určité trestné činy týkajúce sa obchádzania reštriktívneho opatrenia Únie alebo sa na ich spáchaní podieľajú, treba umožniť zaistenie a konfiškáciu finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, aj keď nepredstavujú prostriedky alebo príjmy podľa smernice 2014/42/EÚ. Za týchto okolností môže mať označená osoba, subjekt alebo orgán v dôsledku takéhoto zatajovania naďalej prístup k zatajeným finančným prostriedkom alebo hospodárskym zdrojom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie, a môže ich naďalej v plnej miere využívať alebo nimi disponovať. Takéto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje by preto mali podliehať zaisteniu a konfiškácii v súlade so smernicou 2014/42/EÚ. Práva dobromyseľných tretích strán by nemali byť dotknuté.

(30)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacích dôb potrebné na to, aby mohli účinne bojovať proti trestným činom súvisiacim s porušením reštriktívnych opatrení Únie, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá, v ktorých sa nestanovujú premlčacie doby pre vyšetrovanie, trestné stíhanie a presadzovanie práva. Členské štáty môžu podľa tejto smernice stanoviť kratšie premlčacie doby ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici, za predpokladu, že v ich právnych systémoch je možné prerušiť alebo pozastaviť takéto kratšie premlčacie doby v prípade úkonov, ktoré možno určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

(31)

Najmä vzhľadom na celosvetové aktivity páchateľov spolu s cezhraničnou povahou trestných činov vymedzených v tejto smernici a možnosťou vedenia cezhraničných vyšetrovaní by členské štáty mali stanoviť právomoc s cieľom účinne bojovať proti takými trestnými činmi.

(32)

S cieľom zabezpečiť účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie porušení reštriktívnych opatrení Únie by členské štáty mali príslušným orgánom poskytnúť účinné nástroje vyšetrovania, ako sú nástroje, ktoré sú k dispozícii v ich vnútroštátnom práve na boj proti organizovanej trestnej činnosti alebo v iných prípadoch závažnej trestnej činnosti, a to vtedy a v takom rozsahu, v akom je použitie týchto nástrojov vhodné a primerané vzhľadom na povahu a závažnosť trestných činov stanovených vo vnútroštátnom práve. Takéto nástroje by mohli zahŕňať odpočúvanie, tajné sledovanie vrátane elektronického sledovania, kontrolované dodávky, monitorovanie bankových účtov a iné nástroje finančného vyšetrovania. Tieto nástroje by sa mali používať v súlade so zásadou proporcionality a v plnom súlade s chartou. Je nevyhnutné, aby bolo dodržané právo na ochranu osobných údajov.

(33)

Osobám uvedeným v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (13), ktoré príslušným orgánom oznámia informácie o minulom, prebiehajúcom alebo plánovanom porušení reštriktívnych opatrení Únie vrátane pokusov o ich obchádzanie, ktoré získali v pracovnom kontexte, hrozia v uvedenom kontexte odvetné opatrenia. Takéto oznámenia od oznamujúcich osôb môžu posilniť presadzovanie reštriktívnych opatrení Únie tým, že poskytnú informácie, ktoré sa týkajú napríklad skutočností súvisiacich s porušením reštriktívnych opatrení Únie, jeho okolností a zapojených fyzických osôb, spoločností a tretích krajín. Preto by sa malo zabezpečiť, aby sa zaviedli primerané opatrenia, ktoré by takýmto oznamujúcim osobám umožnili použiť na upozornenie príslušných orgánov dôverné kanály a umožnili by chrániť tieto oznamujúce osoby pred odvetnými opatreniami. Na tento účel by sa malo stanoviť, že smernica (EÚ) 2019/1937 sa vzťahuje na oznamovanie prípadov porušenia reštriktívnych opatrení Únie a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenie oznámia, za podmienok, ktoré sú v nej stanovené.

(34)

Na zabezpečenie účinného, integrovaného a súdržného systému presadzovania práva by členské štáty mali organizovať vnútornú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do administratívneho a trestného presadzovania práva.

(35)

S cieľom zabezpečiť účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie v súvislosti s porušovaním reštriktívnych opatrení Únie by mali príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracovať prostredníctvom Europolu, Eurojustu a Európskej prokuratúry, ako aj s týmito subjektmi, v rámci ich právomocí a v súlade s príslušnými právnym rámcom. Príslušné orgány členských štátov by mali takisto medzi sebou a s Komisiou zdieľať informácie o praktických otázkach. Komisia by mohla v prípade potreby zriadiť sieť expertov a odborníkov z praxe na výmenu najlepších postupov a poskytovanie pomoci príslušným orgánom členských štátov s cieľom uľahčiť vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s porušením reštriktívnych opatrení Únie. Takáto pomoc by nemala zahŕňať účasť Komisie na vyšetrovaní alebo trestnom stíhaní jednotlivých trestných prípadov, ktoré vedú príslušné orgány členských štátov, a nemala by sa chápať tak, že zahŕňa finančnú podporu alebo akýkoľvek iný rozpočtový záväzok Komisie.

(36)

V záujme účinného riešenia trestných činov vymedzených v tejto smernici je potrebné, aby príslušné orgány v členských štátoch získavali presné, konzistentné a porovnateľné štatistické údaje o týchto trestných činoch. Členské štáty by preto mali zabezpečiť primeraný systém na zaznamenávanie, vytváranie a prenos existujúcich štatistických údajov o trestných činoch vymedzených v tejto smernici. Je dôležité, aby členské štáty používali uvedené štatistické údaje na strategické a operačné plánovanie činností v oblasti presadzovania práva, na analýzu rozsahu a trendov v oblasti trestných činov súvisiacich s porušením reštriktívnych opatrení Únie, ako aj na poskytovanie informácií občanom. Členské štáty by mali Komisii zasielať príslušné štatistické údaje o súdnych konaniach týkajúcich sa porušenia reštriktívnych opatrení Únie, ktoré získajú z údajov, ktoré už existujú na centralizovanej alebo decentralizovanej úrovni v celom členskom štáte. Komisia by mala pravidelne posudzovať a v správe uverejňovať výsledky svojho posúdenia na základe štatistických údajov, ktoré zaslali členské štáty.

(37)

Zmenou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 (14) by sa malo zabezpečiť, aby sa porušenie reštriktívnych opatrení Únie považovalo za predikatívny trestný čin pre pranie špinavých peňazí v súlade s uvedenou smernicou.

(38)

Vzhľadom na naliehavú potrebu vyvodiť zodpovednosť voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa zúčastňujú na porušovaní reštriktívnych opatrení Únie, by členské štáty mali uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(39)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(40)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom z 3. marca 2023 oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(41)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne stanovenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov súvisiacich s porušením reštriktívnych opatrení Únie a dostupnosť účinných, odrádzajúcich a primeraných trestných sankcií za trestné činy súvisiace s porušením reštriktívnych opatrení Únie, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a to vzhľadom na inherentnú cezhraničnú povahu porušenia reštriktívnych opatrení Únie a na jeho potenciál brániť dosahovaniu cieľov Únie, ktorými je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj presadzovanie spoločných hodnôt Únie, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(42)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa dodržiavali procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní. Povinnosti podľa tejto smernice by v tejto súvislosti nemali mať vplyv na povinnosti členských štátov podľa práva Únie o procesných právach v trestnom konaní, najmä podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (15), 2012/13/EÚ (16), 2013/48/EÚ (17), (EÚ) 2016/343, (EÚ) 2016/800 (18) a (EÚ) 2016/1919 (19).

(43)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady, ktoré sú uznané najmä v charte, vrátane práva na slobodu a bezpečnosť, ochrany osobných údajov, slobody podnikania, vlastníckeho práva, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech a odoprieť výpoveď, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov vrátane zásady neretroaktivity trestných sankcií, ako aj zásady ne bis in idem. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a smernica sa má vykonávať v súlade s nimi,