SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Text s významom pre EHP)

(1)

Kritické subjekty ako poskytovatelia základných služieb zohrávajú nenahraditeľnú úlohu pri udržiavaní životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností na vnútornom trhu v čoraz vzájomne závislejšom hospodárstve Únie. Preto má zásadný význam zriadiť rámec uplatniteľný v Únii, ktorého cieľom je posilnenie odolnosti kritických subjektov na vnútornom trhu ustanovením harmonizovaných minimálnych pravidiel, ako aj poskytovaním pomoci týmto subjektom prostredníctvom koherentných a cielených opatrení v oblasti podpory a dohľadu.

(2)

V smernici Rady 2008/114/ES (4) sa stanovuje postup na označenie európskej kritickej infraštruktúry v odvetviach energetiky a dopravy, ktorých narušenie alebo zničenie by malo významný cezhraničný vplyv na najmenej dva členské štáty. Uvedená smernica sa zameriava výlučne na ochranu takejto infraštruktúry. Pri hodnotení smernice 2008/114/ES, ktoré sa uskutočnilo v roku 2019, sa však zistilo, že vzhľadom na čoraz prepojenejšiu a cezhraničnú povahu operácií využívajúcich kritickú infraštruktúru nie sú ochranné opatrenia týkajúce sa len jednotlivých aktív dostatočné na to, aby zabránili všetkým narušeniam. Preto je potrebné zmeniť prístup smerom k lepšiemu zohľadňovaniu rizík, lepšie vymedziť a zosúladiť úlohu a povinnosti kritických subjektov ako poskytovateľov služieb nevyhnutných pre fungovanie vnútorného trhu a prijať pravidlá platné v Únii s cieľom zvýšiť odolnosť kritických subjektov. Kritické subjekty by mali byť schopné posilniť svoju schopnosť predchádzať incidentom, ktoré majú potenciál narušiť poskytovanie základných služieb, chrániť sa pred nimi, reagovať na ne, odolávať im, zmierňovať ich, absorbovať ich, prispôsobovať sa im a zotaviť sa z nich.

(3)

Hoci sa na podporu ochrany kritickej infraštruktúry v Únii zameriava niekoľko opatrení na úrovni Únie, ako je Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry, aj na vnútroštátnej úrovni, malo by sa vyvinúť väčšie úsilie o kvalitnejšie vybavenie subjektov, ktoré takú infraštruktúru prevádzkujú, aby mohli čeliť tým rizikám ohrozujúcim ich prevádzku, ktoré by mohli spôsobiť narušenie poskytovania základných služieb. Viac by sa tiež malo urobiť na zlepšenie vybavenia, pretože dochádza k dynamickej panoráme hrozieb, ktorá zahŕňa vyvíjajúce sa hybridné a teroristické hrozby, a k rastúcej vzájomnej závislosti medzi infraštruktúrou a odvetviami. Okrem toho existuje zvýšené fyzické riziko v dôsledku prírodných katastrof a zmeny klímy, ktorá zintenzívňuje frekvenciu a rozsah extrémnych výkyvov počasia a prináša dlhodobé zmeny priemerných klimatických podmienok, ktoré môžu znížiť kapacitu, efektívnosť a životnosť určitých typov infraštruktúry, ak sa nezavedú opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. Vnútorný trh okrem toho charakterizuje fragmentácia, pokiaľ ide o identifikáciu kritických subjektov, pretože príslušné odvetvia a kategórie subjektov nie sú vo všetkých členských štátoch konzistentne uznávané ako kritické. Touto smernicou by sa preto mala dosiahnuť solídna úroveň harmonizácie, pokiaľ ide o odvetvia a kategórie subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti.

(4)

Hoci určité odvetvia hospodárstva, ako napríklad odvetvia energetiky a dopravy, sú už regulované odvetvovými právnymi aktmi Únie, uvedené právne akty obsahujú pravidlá týkajúce sa len určitých aspektov odolnosti subjektov pôsobiacich v týchto odvetviach. S cieľom komplexne upraviť otázku odolnosti subjektov, ktoré sú kritické pre riadne fungovanie vnútorného trhu, sa touto smernicou vytvára zastrešujúci rámec, ktorým sa upravuje otázka odolnosti kritických subjektov, pokiaľ ide o všetky nebezpečenstvá, či už prírodné alebo spôsobené ľudskou činnosťou, náhodné alebo úmyselné.

(5)

Rastúce vzájomné závislosti medzi infraštruktúrou a odvetviami sú výsledkom čoraz viac cezhraničnej a vzájomne závislej siete poskytovania služieb využívajúcej kľúčovú infraštruktúru v celej Únii v odvetviach energetiky, dopravy, bankovníctva, pitnej vody, odpadovej vody, výroby, spracúvania a distribúcie potravín, zdravotníctva, vesmíru, infraštruktúry finančného trhu a digitálnej infraštruktúry a v určitých aspektoch sektora verejnej správy. Vesmírny sektor patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o poskytovanie určitých služieb, ktoré sú závislé od pozemnej infraštruktúry vlastnenej, riadenej a prevádzkovanej členskými štátmi alebo súkromnými subjektmi; preto infraštruktúra, ktorú vlastní, riadi alebo prevádzkuje Únia ako súčasť svojho vesmírneho programu, alebo je vlastnená, riadená alebo prevádzkovaná v jej mene, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Čo sa týka odvetvia energetiky a konkrétne metód výroby a prenosu elektrickej energie (pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie), rozumie sa, že ak je to vhodné, výroba elektrickej energie môže zahŕňať časti jadrových elektrárni, ktoré slúžia na prenos elektrickej energie, ale výslovne sú z nej vylúčené jadrové prvky, na ktoré sa vzťahujú zmluvy a právo Únie vrátane príslušných právnych aktov Únie týkajúcich sa jadrovej energie. Proces identifikácie kritických subjektov v potravinárskom odvetví by mal primerane odrážať povahu vnútorného trhu v tomto odvetví a rozsiahle pravidlá Únie týkajúce sa všeobecných zásad a požiadaviek potravinového práva a bezpečnosti potravín. S cieľom zabezpečiť primeraný prístup a zodpovedajúco zohľadniť úlohu a význam uvedených subjektov na vnútroštátnej úrovni by sa preto kritické subjekty mali identifikovať len medzi tými potravinárskymi podnikmi, bez ohľadu na to, či ide o ziskové, neziskové, verejné alebo súkromné organizácie, ktoré sa zaoberajú výlučne logistikou a veľkoobchodnou distribúciou a veľkoobjemovou priemyselnou výrobou a spracovaním a majú významný podiel na trhu prejavujúci sa na vnútroštátnej úrovni. Uvedené vzájomné závislosti znamenajú, že akékoľvek narušenie základných služieb, dokonca sprvoti obmedzené na jeden subjekt alebo jedno odvetvie, môže mať kaskádové účinky v širšom meradle, čo môže viesť k ďalekosiahlemu a dlhotrvajúcemu negatívnemu vplyvu na poskytovanie služieb na celom vnútornom trhu. Veľké krízy, ako pandémia ochorenia COVID-19, poukázali na zraniteľnosť našich čoraz prepojenejších spoločností voči rizikám s nízkou pravdepodobnosťou a vysokým vplyvom.

(6)

Na subjekty zapojené do poskytovania základných služieb sa čoraz viac vzťahujú odlišné požiadavky, ktoré sú im ukladané podľa vnútroštátneho práva. Skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa na tieto subjekty vzťahujú menej prísne bezpečnostné požiadavky, nielenže vedie k odlišným úrovniam odolnosti, ale predstavuje aj riziko negatívne ovplyvňujúce zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností v celej Únii a vedie aj k prekážkam riadneho fungovania vnútorného trhu. Investori a podniky sa môžu spoľahnúť na kritické subjekty, ktoré sú odolné, a dôverovať im, a spoľahlivosť a dôvera sú základnými kameňmi dobre fungujúceho vnútorného trhu. Podobné typy subjektov sa v niektorých členských štátoch považujú za kritické a v iných nie, a tie, ktoré sú identifikované ako kritické, podliehajú v rôznych členských štátoch rôznym požiadavkám. To vedie k dodatočnému a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu pre spoločnosti, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti, najmä pre spoločnosti pôsobiace v členských štátoch s prísnejšími požiadavkami. Európskym rámcom by sa preto dosiahli aj rovnaké podmienky pre kritické subjekty v celej Únii.

(7)

Je potrebné ustanoviť harmonizované minimálne pravidlá s cieľom zabezpečiť poskytovanie základných služieb na vnútornom trhu, zvýšiť odolnosť kritických subjektov a zlepšiť cezhraničnú spoluprácu príslušných orgánov. Je dôležité, aby tieto pravidlá boli nadčasové, pokiaľ ide o ich povahu a vykonávanie, a zároveň umožňovali potrebnú flexibilitu. Takisto je nevyhnutné zlepšiť schopnosť kritických subjektov poskytovať základné služby v prípade rôznych rizík.

(8)

Na dosiahnutie vysokej úrovne odolnosti by členské štáty mali identifikovať kritické subjekty, ktoré budú podliehať osobitným požiadavkám a dohľadu a bude im poskytnutá osobitná podpora a poradenstvo v súvislosti so všetkými relevantnými rizikami.

(9)

Vzhľadom na význam kybernetickej bezpečnosti pre odolnosť kritických subjektov a v záujme konzistentnosti by vždy, keď je to možné, mal byť zabezpečený súdržný prístup medzi touto smernicou a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (5). So zreteľom na vyšší výskyt a osobitné črty kybernetických rizík sa smernicou (EÚ) 2022/2555 ukladajú veľkému množstvu subjektov komplexné požiadavky s cieľom zaistiť ich kybernetickú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že kybernetická bezpečnosť sa dostatočne upravuje v smernici (EÚ) 2022/2555, záležitosti, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to bez toho, aby bol dotknutý osobitný režim pre subjekty v odvetví digitálnej infraštruktúry.

(10)

Ak sa v ustanoveniach odvetvových právnych aktov Únie vyžaduje, aby kritické subjekty prijali opatrenia na zvýšenie svojej odolnosti, a ak tieto požiadavky uznali členské štáty za prinajmenšom rovnocenné zodpovedajúcim povinnostiam stanoveným v tejto smernici, príslušné ustanovenia tejto smernice by sa nemali uplatňovať, aby sa zabránilo duplicite a zbytočnému zaťaženiu. V uvedenom prípade by sa mali uplatňovať príslušné ustanovenia takých právnych aktov Únie. Ak sa príslušné ustanovenia tejto smernice neuplatňujú, nemali by sa uplatňovať ani ustanovenia o dohľade a presadzovaní stanovené v tejto smernici.

(11)

Táto smernica nemá vplyv na právomoc členských štátov a ich orgánov, pokiaľ ide o správnu autonómiu alebo ich zodpovednosť za ochranu národnej bezpečnosti a obrany alebo ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu, najmä pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, územnú celistvosť a udržiavanie verejného poriadku. Vylúčenie subjektov verejnej správy z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa malo vzťahovať na subjekty, ktorých činnosti sa prevažne vykonávajú v oblastiach národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, obrany alebo presadzovania práva vrátane vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov. Táto smernica by sa však mala vzťahovať na subjekty verejnej správy, ktorých činnosti s uvedenými oblasťami súvisia len okrajovo. Na účely tejto smernice sa subjekty s regulačnými právomocami nepovažujú za subjekty vykonávajúce činnosti v oblasti presadzovania práva, a preto nie sú na základe uvedeného dôvodu vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Subjekty verejnej správy, ktoré sú v súlade s medzinárodnou dohodou zriadené spoločne s treťou krajinou, sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica sa nevzťahuje na diplomatické a konzulárne misie členských štátov v tretích krajinách.

Určité kritické subjekty vykonávajú činnosti v oblastiach národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, obrany alebo presadzovania práva vrátane vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov alebo poskytujú služby výlučne subjektom verejnej správy, ktoré vykonávajú činnosti prevažne v uvedených oblastiach. Vzhľadom na zodpovednosť členských štátov za ochranu národnej bezpečnosti a obrany by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že povinnosti kritických subjektov stanovené v tejto smernici sa na tieto kritické subjekty úplne alebo čiastočne neuplatňujú, ak služby, ktoré poskytujú, alebo činnosti, ktoré vykonávajú, súvisia prevažne s oblasťami národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, obrany alebo presadzovania práva vrátane vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by však mali patriť kritické subjekty, ktorých služby alebo činnosti súvisia s uvedenými oblasťami len okrajovo. Od žiadneho členského štátu by sa nemalo požadovať, aby poskytoval informácie, ktorých zverejnenie by odporovalo základným záujmom jeho národnej bezpečnosti. Uplatňujú sa pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá na ochranu utajovaných skutočností a dohody o mlčanlivosti.

(12)

S cieľom neohroziť národnú bezpečnosť alebo bezpečnostné a obchodné záujmy kritických subjektov by sa prístup k citlivým informáciám, ich výmena a zaobchádzanie s nimi mali uskutočňovať prezieravo a s osobitnou pozornosťou venovanou použitým prenosovým kanálom a kapacitám uchovávania.

(13)

S cieľom zabezpečiť komplexný prístup k odolnosti kritických subjektov by každý členský štát mal mať zavedenú stratégiu na zvýšenie odolnosti kritických subjektov (ďalej len „stratégia“). Stratégia by mala stanoviť strategické ciele a politické opatrenia, ktoré sa majú vykonať. Stratégia by mala byť v záujme koherentnosti a efektívnosti koncipovaná tak, aby bezproblémovo integrovala existujúce politiky a vždy, keď je to možné, vychádzala z príslušných existujúcich národných a odvetvových stratégií, plánov alebo podobných dokumentov. S cieľom dosiahnuť komplexný prístup by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v ich stratégiách stanovil politický rámec pre posilnenú koordináciu medzi príslušnými orgánmi podľa tejto smernice a príslušnými orgánmi podľa smernice (EÚ) 2022/2555 v kontexte zdieľania informácií o kybernetickobezpečnostných rizikách, kybernetických hrozbách a kybernetických incidentoch a nekybernetických rizikách, hrozbách a incidentoch a v kontexte plnenia úloh v oblasti dohľadu. Pri zavádzaní svojich stratégií by členské štáty mali náležite zohľadniť hybridnú povahu hrozieb pre kritické subjekty.

(14)

Členské štáty by mali oznámiť svoje stratégie a ich podstatné aktualizácie Komisii, najmä s cieľom umožniť jej posúdiť správne uplatňovanie tejto smernice, pokiaľ ide o politické prístupy k odolnosti kritických subjektov na vnútroštátnej úrovni. Stratégie by sa v prípade potreby mohli oznamovať ako utajované skutočnosti. Komisia by mala vypracovať súhrnnú správu o stratégiách oznámených členskými štátmi, ktorá by slúžila ako základ pre výmenu informácií s cieľom identifikovať najlepšie postupy a otázky spoločného záujmu v rámci skupiny pre odolnosť kritických subjektov. Vzhľadom na citlivú povahu súhrnných informácií zahrnutých v súhrnnej správe, či už utajenej alebo nie, by Komisia mala pri nakladaní so súhrnnou správou na primeranej úrovni zohľadňovať bezpečnosť kritických subjektov, členských štátov a Únie. Súhrnná správa a stratégie by sa mali chrániť pred protiprávnym alebo zlomyseľným konaním a mali by byť prístupné len oprávneným osobám, aby sa splnili ciele tejto smernice. Oznamovanie stratégií a ich podstatných aktualizácií by takisto malo pomôcť Komisii pochopiť vývoj prístupov k odolnosti kritických subjektov a prispieť k monitorovaniu vplyvu a pridanej hodnoty tejto smernice, ktoré má Komisia pravidelne preskúmavať.

(15)

Opatrenia členských štátov zamerané na identifikáciu kritických subjektov a pomoc pri zabezpečovaní ich odolnosti by sa mali riadiť prístupom založeným na riziku, ktorý sa zameriava na subjekty, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska výkonu životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. S cieľom zabezpečiť takýto cielený prístup by mal každý členský štát v harmonizovanom rámci vykonať posúdenie relevantných prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených rizík vrátane rizík medziodvetvovej a cezhraničnej povahy, ktoré by mohli ovplyvniť poskytovanie základných služieb, vrátane nehôd, prírodných katastrof, ohrozenia verejného zdravia, ako sú pandémie, a hybridných hrozieb alebo iných antagonistických hrozieb vrátane trestných činov terorizmu, prenikania trestnej činnosti a sabotáže (ďalej len „posúdenie rizika členskými štátmi“). Pri vykonávaní posúdení rizika členskými štátmi by členské štáty mali zohľadniť ďalšie všeobecné alebo odvetvové posúdenia rizika, ktoré sa vykonávajú podľa iných právnych aktov Únie, a mali by zvážiť mieru, v akej odvetvia závisia jedno od druhého, vrátane odvetví v iných členských štátoch a tretích krajinách. Výsledok posúdení rizika členskými štátmi by sa mal použiť na účely identifikácie kritických subjektov a na pomoc uvedeným subjektom pri plnení požiadaviek v oblasti odolnosti, ktoré sa na ne vzťahujú. Táto smernica sa vzťahuje len na členské štáty a kritické subjekty, ktoré pôsobia v Únii. Odborné znalosti a poznatky získané príslušnými orgánmi, najmä prostredníctvom posúdení rizík, a Komisiou, najmä prostredníctvom rôznych foriem podpory a spolupráce, by sa však v prípade potreby a v súlade s uplatniteľnými právnymi nástrojmi mohli využiť v prospech tretích krajín, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v priamom susedstve Únie, a to tak, že prispejú k existujúcej spolupráci v oblasti odolnosti.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby sa na všetky príslušné subjekty vzťahovali požiadavky tejto smernice týkajúce sa odolnosti, a znížiť rozdiely v tejto súvislosti, je dôležité stanoviť harmonizované pravidlá umožňujúce jednotnú identifikáciu kritických subjektov v celej Únii a zároveň umožniť členským štátom primerane zohľadniť úlohu a význam uvedených subjektov na vnútroštátnej úrovni. Pri uplatňovaní kritérií stanovených v tejto smernici by každý členský štát mal identifikovať subjekty, ktoré poskytujú jednu alebo viacero základných služieb a ktoré prevádzkujú a majú kritickú infraštruktúru nachádzajúcu sa na jeho území. Subjekt by sa mal považovať za subjekt pôsobiaci na území toho členského štátu, na území ktorého vykonáva činnosti potrebné pre danú základnú službu alebo služby a na území ktorého sa nachádza kritická infraštruktúra uvedeného subjektu používaná na poskytovanie uvedenej služby alebo služieb. Ak v členskom štáte tieto kritériá nespĺňa žiadny subjekt, tento členský štát by nemal mať povinnosť identifikovať kritický subjekt v príslušnom odvetví alebo pododvetví. V záujme účinnosti, efektívnosti, konzistentnosti a právnej istoty by sa mali stanoviť vhodné pravidlá týkajúce sa oznamovania subjektov, ktoré boli identifikované ako kritické subjekty.

(17)

Členské štáty by mali spôsobom, ktorý spĺňa ciele tejto smernice, predložiť Komisii zoznam základných služieb, počet kritických subjektov identifikovaných v súvislosti s každým odvetvím a pododvetvím stanoveným v prílohe a v súvislosti so základnou službou alebo službami, ktoré každý subjekt poskytuje, a prahové hodnoty, ak sa uplatňujú. Malo by byť možné poskytnúť prahové hodnoty ako také alebo v súhrnnej forme, čo znamená, že informácie možno spriemerovať podľa geografických oblastí, rokov, odvetví, pododvetví alebo inými prostriedkami a môžu zahŕňať informácie o rozsahu poskytnutých ukazovateľov.

(18)

Mali by sa stanoviť kritériá na určenie závažnosti rušivého vplyvu vyvolaného incidentom. Uvedené kritériá by mali vychádzať z kritérií stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (6), aby sa využilo úsilie členských štátov pri identifikácii prevádzkovateľov základných služieb vymedzených v uvedenej smernici a skúsenosti získané v uvedenej súvislosti. Veľké krízy, ako je pandémia ochorenia COVID-19, poukázali na význam zaistenia bezpečnosti dodávateľského reťazca a ukázali, ako môže mať jeho narušenie negatívny hospodársky a spoločenský vplyv vo veľkom počte odvetví a naprieč hranicami. Členské štáty by preto mali pri určovaní miery, v akej iné odvetvia a pododvetvia závisia od základnej služby poskytovanej kritickým subjektom, v čo najväčšej možnej miere zvážiť aj účinky na dodávateľský reťazec.

(19)

V súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4521 (7), ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, treba uznať potenciálnu hrozbu, ktorú predstavuje zahraničné vlastníctvo kritickej infraštruktúry v Únii, pretože služby, hospodárstvo a voľný pohyb a bezpečnosť občanov Únie závisia od riadneho fungovania kritickej infraštruktúry.

(20)

V smernici (EÚ) 2022/2555 sa od subjektov patriacich do odvetvia digitálnej infraštruktúry, ktoré by mohli byť podľa tejto smernice identifikované ako kritické subjekty, vyžaduje, aby prijali vhodné a primerané technické, operačné a organizačné opatrenia na riadenie rizík súvisiacich s bezpečnosťou sietí a informačných systémov, a na oznamovanie významných incidentov a kybernetických hrozieb. Keďže hrozby pre bezpečnosť sietí a informačných systémov môžu mať rôzny pôvod, v smernici (EÚ) 2022/2555 sa uplatňuje prístup zohľadňujúci všetky nebezpečenstvá, ktorý zahŕňa odolnosť sietí a informačných systémov, ako aj fyzických komponentov a prostredia uvedených systémov.

Vzhľadom na to, že požiadavky stanovené v smernici (EÚ) 2022/2555 v uvedenej súvislosti sú prinajmenšom rovnocenné zodpovedajúcim povinnostiam stanoveným v tejto smernici, povinnosti stanovené v článku 11 a kapitolách III, IV a VI tejto smernice by sa na subjekty patriace do odvetvia digitálnej infraštruktúry nemali vzťahovať, aby sa predišlo duplicite a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Vzhľadom na význam služieb poskytovaných subjektmi patriacimi do odvetvia digitálnej infraštruktúry kritickým subjektom patriacim do všetkých ostatných odvetví, by však členské štáty mali na základe kritérií a s použitím postupu stanoveného v tejto smernici identifikovať subjekty patriace do odvetvia digitálnej infraštruktúry ako kritické subjekty. V dôsledku toho by sa mali uplatňovať stratégie, posúdenia rizík členskými štátmi a podporné opatrenia stanovené v kapitole II tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť prijať alebo zachovať ustanovenia vnútroštátneho práva na dosiahnutie vyššej úrovne odolnosti týchto kritických subjektov za predpokladu, že uvedené ustanovenia sú v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(21)

V práve Únie v oblasti finančných služieb sa pre finančné subjekty stanovujú komplexné požiadavky, aby mohli riadiť všetky riziká, ktorým čelia, vrátane operačných rizík a zabezpečiť kontinuitu činností. Takéto právo zahŕňa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (8), (EÚ) č. 575/2013 (9) a (EÚ) č. 600/2014 (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (11) a 2014/65/EÚ (12). Uvedený právny rámec sa dopĺňa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 (13), ktorým sa stanovujú požiadavky vzťahujúce sa na finančné subjekty, pokiaľ ide o riadenie rizík v oblasti informačných a komunikačných technológii (ďalej len „IKT“), a to aj pokiaľ ide o ochranu fyzickej infraštruktúry IKT. Keďže odolnosť uvedených subjektov je teda komplexne upravená, článok 11 a kapitoly III, IV a VI tejto smernice by sa na tieto subjekty nemali vzťahovať, aby sa zabránilo duplicite a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

Vzhľadom na význam služieb poskytovaných subjektmi vo finančnom sektore kritickým subjektom, ktoré patria do všetkých ostatných odvetví, by však členské štáty mali na základe kritérií a s použitím postupu stanoveného v tejto smernici identifikovať subjekty patriace do finančného sektora ako kritické subjekty. V dôsledku toho by sa mali uplatňovať stratégie, posúdenia rizík členskými štátmi a podporné opatrenia stanovené v kapitole II tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť prijať alebo zachovať ustanovenia vnútroštátneho práva na dosiahnutie vyššej úrovne odolnosti týchto kritických subjektov za predpokladu, že uvedené ustanovenia sú v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(22)

Členské štáty by mali určiť alebo zriadiť orgány príslušné na dohľad nad uplatňovaním a v prípade potreby presadzovaním pravidiel tejto smernice a zabezpečiť, aby tieto orgány mali primerané právomoci a zdroje. Vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych riadiacich štruktúrach, s cieľom chrániť existujúce odvetvové mechanizmy alebo orgány dohľadu a regulačné orgány Únie a zabrániť duplicite by členské štáty mali mať možnosť určiť alebo zriadiť viac ako jeden príslušný orgán. Ak členské štáty určia alebo zriadia viac ako jeden príslušný orgán, mali by jasne vymedziť príslušné úlohy dotknutých orgánov a zabezpečiť ich hladkú a účinnú spoluprácu. Všetky príslušné orgány by mali vo všeobecnosti spolupracovať aj s ostatnými príslušnými orgánmi na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

(23)

S cieľom uľahčiť cezhraničnú spoluprácu a komunikáciu a umožniť účinné vykonávanie tejto smernice by mal každý členský štát bez toho, aby boli dotknuté požiadavky odvetvových právnych aktov Únie, určiť jedno jednotné kontaktné miesto zodpovedné za koordináciu otázok týkajúcich sa odolnosti kritických subjektov a cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti na úrovni Únie (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“), pokiaľ možno pri príslušnom orgáne. Každé jednotné kontaktné miesto by malo zabezpečovať styk a koordinovať komunikáciu s príslušnými orgánmi svojho členského štátu, s jednotnými kontaktnými miestami iných členských štátov a so skupinou pre odolnosť kritických subjektov.

(24)

Príslušné orgány podľa tejto smernice a príslušné orgány podľa smernice (EÚ) 2022/2555 by mali spolupracovať a vymieňať si informácie týkajúce sa kybernetickobezpečnostných rizík, kybernetických hrozieb a kybernetických incidentov a nekybernetických rizík, hrozieb a incidentov, ktoré majú vplyv na kritické subjekty, ako aj informácie týkajúce sa relevantných opatrení, ktoré prijali príslušné orgány podľa tejto smernice a príslušné orgány podľa smernice (EÚ) 2022/2555 Je dôležité, aby členské štáty zabezpečili, aby sa požiadavky stanovené v tejto smernici a smernici (EÚ) 2022/2555 vykonávali komplementárnym spôsobom a aby kritické subjekty nepodliehali administratívnemu zaťaženiu nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice a uvedenej smernice.

(25)

Členské štáty by mali podporovať kritické subjekty vrátané tých, ktoré sú kvalifikované ako malé alebo stredné podniky, pri posilňovaní ich odolnosti v súlade s povinnosťami členských štátov stanovenými v tejto smernici bez toho, aby bola dotknutá právna zodpovednosť kritických subjektov za zabezpečenie takéhoto súladu a zároveň predchádzať nadmernému administratívnemu zaťaženiu. Členské štáty by mohli najmä vypracúvať poradenský materiál a metodiky, podporovať organizovanie cvičení na testovanie odolnosti kritických subjektov a poskytovať poradenstvo a odbornú prípravu pracovníkom kritických subjektov. Ak je to potrebné a odôvodnené cieľmi verejného záujmu, členské štáty by mohli poskytovať finančné zdroje a mali by uľahčovať dobrovoľné zdieľanie informácií a výmenu osvedčených postupov medzi kritickými subjektmi bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(26)

S cieľom zvýšiť odolnosť kritických subjektov identifikovaných členskými štátmi a znížiť administratívne zaťaženie uvedených kritických subjektov by príslušné orgány mali medzi sebou konzultovať vždy, keď je to vhodné na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania tejto smernice. Do týchto konzultácií by sa malo vstupovať na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného príslušného orgánu a konzultácie by sa mali zameriavať na zabezpečenie konvergentného prístupu, pokiaľ ide o vzájomne prepojené kritické subjekty, ktoré využívajú kritickú infraštruktúru fyzicky prepojenú medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi a ktoré patria do rovnakých skupín alebo podnikových štruktúr, alebo ktoré boli identifikované v jednom členskom štáte a základné služby poskytujú do iných členských štátov alebo v nich.

(27)

Ak právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy od kritických subjektov vyžadujú, aby posudzovali riziká relevantné na účely tejto smernice a prijímali opatrenia na zabezpečenie vlastnej odolnosti, tieto požiadavky by mali byť primerane zvážené z hľadiska dohľadu nad tým, či kritické subjekty dodržiavajú ustanovenia tejto smernice.

(28)

Kritické subjekty by mali mať komplexné znalosti o relevantných rizikách, ktorým sú vystavené, a povinnosť tieto riziká analyzovať. Na uvedený účel by mali vykonávať posúdenia rizík vždy, keď je to potrebné vzhľadom na ich konkrétnu situáciu a vývoj predmetných rizík, a v každom prípade každé štyri roky, s cieľom posúdiť všetky relevantné riziká, ktoré by mohli narušiť poskytovanie ich základných služieb (ďalej len „posúdenie rizika kritickými subjektmi“). Ak kritické subjekty vykonali iné posúdenia rizika alebo vypracovali dokumenty podľa povinností stanovených v iných právnych aktoch, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizika kritickými subjektmi, mali by mať možnosť použiť uvedené posúdenia a dokumenty na splnenie požiadaviek stanovených v tejto smernici týkajúcich sa posúdení rizika kritickými subjektmi. Príslušný orgán by mal mať možnosť vyhlásiť, že existujúce posúdenie rizika vykonané kritickým subjektom, ktoré rozoberá relevantné riziká a relevantnú mieru závislosti, je úplne alebo čiastočne v súlade s povinnosťami stanovenými v tejto smernici.

(29)

Kritické subjekty by mali prijať technické, bezpečnostné a organizačné opatrenia, ktoré sú vhodné a primerané rizikám, ktorým čelia, aby predišli incidentu, chránili sa pred ním, reagovali naň, odolali mu, zmierňovali ho, absorbovali ho, prispôsobili sa mu a zotavili sa z neho. Kritické subjekty by mali prijať uvedené opatrenia v súlade s touto smernicou, pričom podrobnosti a rozsah takýchto opatrení by mali odrážať rôzne riziká, ktoré každý kritický subjekt identifikoval v rámci svojho posúdenia rizika kritickým subjektom, a osobitosti takéhoto subjektu vhodným a primeraným spôsobom. Komisia by s cieľom podporovať súdržný prístup v rámci Únie mala po konzultovaní so skupinou pre odolnosť kritických subjektov prijať nezávislé usmernenia na ďalšie spresnenie týchto technických, bezpečnostných a organizačných opatrení. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby každý kritický subjekt určil styčného úradníka alebo rovnocennú osobu pre kontakt s príslušnými orgánmi.

(30)

S cieľom dosiahnuť účinnosť a zodpovednosť by kritické subjekty mali v pláne odolnosti alebo v dokumente či dokumentoch, ktoré sú rovnocenné plánu odolnosti, opísať opatrenia, ktoré prijímajú, a to s mierou podrobnosti postačujúcou na dosiahnutie cieľov účinnosti a zodpovednosti a zreteľom na zistené riziká, pričom by uvedený plán mali uplatňovať v praxi. Ak kritický subjekt už prijal technické, bezpečnostné a organizačné opatrenia a vypracoval dokumenty podľa iných právnych aktov, ktoré sú relevantné pre opatrenia na zabezpečenie odolnosti podľa tejto smernice, mal by mať možnosť tieto opatrenia a dokumenty použiť na splnenie požiadaviek, pokiaľ ide o opatrenia na zabezpečenie odolnosti podľa tejto smernice, s cieľom zabrániť duplicite. S cieľom zabrániť duplicite by príslušný orgán mal mať možnosť vyhlásiť, že existujúce opatrenia na zabezpečenie odolnosti prijaté kritickým subjektom, ktorými sa rieši jeho povinnosť prijať technické, bezpečnostné a organizačné opatrenia podľa tejto smernice, sú úplne alebo čiastočne v súlade s požiadavkami tejto smernice.

(31)

Nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 725/2004 (14) a (ES) č. 300/2008 (15) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/65/ES (16) sa stanovujú požiadavky uplatniteľné na subjekty v odvetviach leteckej a námornej dopravy s cieľom predchádzať incidentom spôsobeným protiprávnymi činmi, odolávať takýmto incidentom a zmierňovať ich následky. Aj keď opatrenia požadované podľa tejto smernice sú širšie, pokiaľ ide o upravované riziká a druhy opatrení, ktoré sa majú prijať, kritické subjekty v uvedených odvetviach by mali vo svojom pláne odolnosti alebo rovnocenných dokumentoch zohľadniť opatrenia prijaté podľa uvedených iných právnych aktov Únie. Je potrebné, aby kritické subjekty zohľadnili aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES (17), ktorou sa zavádza hodnotenie celej cestnej siete s cieľom zmapovať riziká nehôd a ktorou sa zavádzajú cielené kontroly bezpečnosti ciest s cieľom identifikovať nebezpečný stav, nedostatky a problémy, ktoré zvyšujú riziko nehôd a zranení, založené na obhliadkach existujúcich ciest alebo úsekov ciest. Zaistenie ochrany a odolnosti kritických subjektov je mimoriadne dôležité pre železničnú dopravu a pri vykonávaní opatrení na zabezpečenie odolnosti podľa tejto smernice sa kritické subjekty nabádajú, aby využívali nezáväzné usmernenia a dokumenty o osvedčených postupoch vypracované v rámci odvetvových pracovných tokov, ako je napríklad platforma EÚ pre bezpečnosť cestujúcich v železničnej doprave zriadená rozhodnutím Komisie 2018/C 232/03 (18).

(32)

Riziko, že zamestnanci kritických subjektov alebo ich zmluvných dodávateľov zneužijú napríklad svoje prístupové práva v rámci organizácie kritického subjektu na poškodenie a spôsobenie škody, vyvoláva čoraz väčšie obavy. Členské štáty by preto mali stanoviť podmienky, za ktorých sa kritickým subjektom v riadne odôvodnených prípadoch a pri zohľadnení posúdenia rizika členským štátom povoľuje predkladať žiadosti o previerku osôb, ktoré patria do osobitných kategórií pracovníkov. Malo by sa zabezpečiť, aby príslušné orgány posúdili také žiadosti v primeranej lehote a spracúvali ich v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, ako aj s príslušným a uplatniteľným právom Únie vrátane právnych predpisov o ochrane osobných údajov. S cieľom potvrdiť totožnosť osoby, ktorá podlieha previerke, je vhodné, aby členské štáty vyžadovali doklad totožnosti, ako je cestovný pas, občiansky preukaz alebo digitálna forma identifikácie, v súlade s uplatniteľným právom.

Previerky by mali zahŕňať aj preskúmanie výpisu z registra trestov dotknutej osoby. Členské štáty by mali využívať Európsky informačný systém registrov trestov v súlade s postupmi stanovenými v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV (19), a ak je to relevantné a uplatniteľné, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 (20) na účely získania informácií z registrov trestov vedených inými členskými štátmi. Členské štáty môžu v relevantných a uplatniteľných prípadoch využívať aj Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 (21), spravodajské informácie a akékoľvek iné dostupné objektívne informácie, ktoré môžu byť potrebné na určenie vhodnosti dotknutej osoby pracovať na pozícii, v súvislosti s ktorou kritický subjekt požiadal o previerku osoby.

(33)

Mal by sa vytvoriť mechanizmus oznamovania určitých incidentov, ktorý by príslušným orgánom umožnil rýchlo a primerane reagovať na incidenty a získať komplexný prehľad o vplyve, povahe, príčinách a možných dôsledkoch incidentov, ktoré kritické subjekty riešia. Kritické subjekty by mali bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány o incidentoch, ktoré významne narúšajú alebo majú potenciál významne narušiť poskytovanie základných služieb. Pokiaľ to je z prevádzkového hľadiska možné, kritické subjekty by mali predložiť prvé oznámenie najneskôr do 24 hodín po tom, ako nadobudli o incidente vedomosť. Prvotné oznámenie by malo obsahovať len informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na to, aby príslušné orgány nadobudli o incidente vedomosť a v prípade potreby umožnili kritickému subjektu požiadať o pomoc. Ak je to možné, v takomto oznámení by sa mala uviesť predpokladaná príčina incidentu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby požiadavka na predloženie uvedeného prvotného oznámenia neodklonila zdroje kritického subjektu od činností súvisiacich s riešením incidentu, ktoré by mali byť prioritou. Po prvotnom oznámení by mala v prípade potreby nasledovať podrobná správa najneskôr do jedného mesiaca po incidente. Podrobná správa by mala doplniť pôvodné oznámenie a poskytnúť úplnejší prehľad o incidente.

(34)

Normalizácia by mala primárne zostať procesom riadeným trhom. Stále by však mohli nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať súlad so špecifikovanými normami. Členské štáty by v užitočných prípadoch mali podporovať používanie európskych a medzinárodných noriem a technických špecifikácií relevantných pre bezpečnostné opatrenia a opatrenia na zabezpečenie odolnosti, ktoré sa vzťahujú na kritické subjekty.

(35)

Kritické subjekty vo všeobecnosti pôsobia ako súčasť čoraz prepojenejšej siete poskytovania služieb a infraštruktúry a často poskytujú základné služby vo viac ako jednom členskom štáte, pričom niektoré z uvedených kritických subjektov majú pre Úniu a jej vnútorný trh osobitný význam, pretože poskytujú základné služby do šiestich alebo viacerých členských štátov alebo v šiestich alebo viacerých členských štátoch, a preto by mohli profitovať z osobitnej podpory na úrovni Únie. Preto by sa mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa poradných misií v súvislosti s takýmito kritickými subjektmi osobitného európskeho významu. Týmito pravidlami nie sú dotknuté pravidlá dohľadu a presadzovania ustanovené v tejto smernici.

(36)

Na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo jedného alebo viacerých členských štátov, do ktorých alebo v ktorých sa základná služba poskytuje, ak sú potrebné dodatočné informácie na to, aby sa mohlo kritickému subjektu poskytnúť poradenstvo pri plnení jeho povinností podľa tejto smernice alebo posúdiť, či kritický subjekt osobitného európskeho významu dodržiava tieto povinnosti, členský štát, ktorý identifikoval kritický subjekt osobitného európskeho významu ako kritický subjekt, by mal poskytnúť Komisii určité informácie stanovené v tejto smernici. Po dohode s členským štátom, ktorý identifikoval kritický subjekt osobitného európskeho významu ako kritický subjekt, by Komisia mala mať možnosť zorganizovať poradnú misiu na posúdenie opatrení zavedených daným subjektom. S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie takýchto poradných misií by sa mali stanoviť doplňujúce pravidlá týkajúce sa najmä organizácie a vedenia poradných misií, následných opatrení, ktoré sa majú prijať, a povinností kritických subjektov osobitného európskeho významu. Poradná misia by sa mala bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členského štátu, v ktorom sa poradná misia vedie, a dotknutého kritického subjektu dodržiavať pravidlá stanovené v tejto smernici, vykonávať na základe podrobných pravidiel právnych predpisov daného členského štátu, napríklad pokiaľ ide o presné podmienky, ktoré treba splniť na získanie prístupu do príslušných priestorov alebo k dokumentom, a o prostriedky súdnej nápravy. Osobitné odborné znalosti potrebné na takéto poradné misie by sa v prípade potreby mohli požadovať prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (22).

(37)

S cieľom podporiť Komisiu a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a výmenu informácií vrátane najlepších postupov v otázkach týkajúcich sa tejto smernice by sa mala zriadiť skupina pre odolnosť kritických subjektov ako expertná skupina Komisie. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby určení zástupcovia ich príslušných orgánov v skupine pre odolnosť kritických subjektov účinne a efektívne spolupracovali, podľa vhodnosti aj určením zástupcov s bezpečnostnou previerkou. Skupina pre odolnosť kritických subjektov by mala začať plniť svoje úlohy čo najskôr, aby bola ďalším z prostriedkov na primeranú spoluprácu počas transpozičného obdobia tejto smernice. Skupina pre odolnosť kritických subjektov by mala interagovať s inými relevantnými odvetvovými expertnými pracovnými skupinami.

(38)

Skupina pre odolnosť kritických subjektov by mala spolupracovať so skupinou pre spoluprácu zriadenou podľa smernice (EÚ) 2022/2555 s cieľom podporovať komplexný rámec pre kybernetickú a nekybernetickú odolnosť kritických subjektov. Skupina pre odolnosť kritických subjektov a skupina pre spoluprácu zriadená podľa smernice (EÚ) 2022/2555 by mali viesť pravidelný dialógu s cieľom podporovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi podľa tejto smernice a príslušnými orgánmi podľa smernice (EÚ) 2022/2555 a uľahčovať výmenu informácií, najmä o otázkach, ktoré sú relevantné pre obe skupiny.

(39)

V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice a bez toho, aby bola dotknutá právna zodpovednosť členských štátov a kritických subjektov za zabezpečenie dodržiavania ich príslušných povinností, ktoré sú v nej stanovené, by Komisia, ak to považuje za vhodné, mala podporovať príslušné orgány a kritické subjekty s cieľom uľahčiť im dodržiavanie ich príslušných povinností. Pri poskytovaní podpory členským štátom a kritickým subjektom pri plnení povinností podľa tejto smernice by Komisia mala vychádzať z existujúcich štruktúr a nástrojov, napríklad tých v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany zriadeného rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ a Európskej referenčnej siete na ochranu kritickej infraštruktúry. Okrem toho by mala informovať členské štáty o zdrojoch dostupných na úrovni Únie, napríklad v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 (23), programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (24) alebo iných nástrojov relevantných pre odolnosť kritických subjektov.

(40)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich príslušné orgány mali určité osobitné právomoci na riadne uplatňovanie a presadzovanie tejto smernice vo vzťahu ku kritickým subjektom, ak tieto subjekty patria do ich jurisdikcie, ako sa uvádza v tejto smernici. Tieto právomoci by mali zahŕňať najmä právomoc vykonávať inšpekcie a audity, právomoc vykonávať dohľad, právomoc vyžadovať od kritických subjektov, aby poskytovali informácie a dôkazy týkajúce sa opatrení, ktoré prijali na splnenie svojich povinností, a v prípade potreby právomoc vydávať príkazy na nápravu zistených porušení. Pri vydávaní takýchto príkazov by členské štáty nemali vyžadovať opatrenia, ktoré presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie toho, aby dotknutý kritický subjekt dodržiaval povinnosti podľa tejto smernice, a to najmä so zreteľom na závažnosť porušenia a hospodársku kapacitu dotknutého kritického subjektu. Všeobecnejšie by tieto právomoci mali byť sprevádzané primeranými a účinnými zárukami, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve v súlade s Chartou základných práv Európskej únie. Pri posudzovaní toho, či kritický subjekt dodržiava svoje povinnosti stanovené v tejto smernici, by príslušné orgány podľa tejto smernice mali mať možnosť požiadať príslušné orgány podľa smernice (EÚ) 2022/2555, aby uplatnili svoje právomoci v oblasti dohľadu a presadzovania v súvislosti so subjektom podľa uvedenej smernice, ktorý bol identifikovaný ako kritický subjekt podľa tejto smernice. Príslušné orgány podľa tejto smernice a príslušné orgány podľa smernice (EÚ) 2022/2555 by mali na uvedený účel spolupracovať a vymieňať si informácie.

(41)

S cieľom uplatňovať túto smernicu účinne a konzistentne by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby doplnila túto smernicu vypracovaním zoznamu základných služieb. Uvedený zoznam by mali používať príslušné orgány na účely vykonávania posúdení rizika členskými štátmi a identifikovania kritických subjektov podľa tejto smernice. Vzhľadom na prístup minimálnej harmonizácie, ktorý sa uplatňuje v tejto smernici, nie je uvedený zoznam vyčerpávajúci a členské štáty by ho mohli doplniť dodatočnými základnými službami na vnútroštátnej úrovni s cieľom zohľadniť vnútroštátne osobitosti pri poskytovaní základných služieb. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (25). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

(43)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť, aby služby nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností boli poskytované nerušeným spôsobom na vnútornom trhu a zvýšiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov tohto opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku 5 táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (27) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 11. augusta 2021.

(45)

Smernica 2008/114/ES by sa preto mala zrušiť,