NARIADENIE RADY (Euratom) 2021/948 z 27. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 237/2014

(1)

Únia by mala potvrdzovať a podporovať svoje hodnoty a záujmy vo svete v snahe sledovať ciele a uplatňovať zásady vonkajších činností Únie, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 5 a článkoch 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii.

(2)

S cieľom vykonávať nový medzinárodný rámec stanovený v Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a Európskom konsenze o rozvoji sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (2) zameriava na dosiahnutie väčšej súdržnosti a zabezpečenie účinnosti vonkajšej činnosti Únie tým, že prostredníctvom optimalizovaného nástroja sústredí svoje úsilie na zlepšenie vykonávania jednotlivých politík v oblasti vonkajšej činnosti.

(3)

Cieľom Európskeho nástroja pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (ďalej len „nástroj“), ktorým sa dopĺňa Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadený nariadením (EÚ) 2021/947, by mala byť podpora vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovanie efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách, a to na základe činností v rámci Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Spoločenstvo“). V rámci tohto cieľa sa toto nariadenie zameriava na podporu presadzovania transparentnosti v rozhodovacích procesoch orgánov tretích krajín, ktoré sa týkajú jadrovej oblasti.

(4)

Nástroj by sa mal ustanoviť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (3).

(5)

Toto nariadenie je súčasťou rámca koncipovaného na plánovanie spolupráce a malo by dopĺňať opatrenia v oblasti jadrovej spolupráce financované na základe nariadenia (EÚ) 2021/947.

(6)

Členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní podpísanej 1. júla 1968 a uplatňujú dodatkový protokol k svojim príslušným dohodám s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) o bezpečnostných zárukách.

(7)

S cieľom udržiavať a podporovať nepretržité zlepšovanie jadrovej bezpečnosti a jej reguláciu prijala Rada smernicu 2009/71/Euratom (4), smernicu 2011/70/Euratom (5) a smernicu 2013/59/Euratom (6). Uvedené smernice a prísna norma, ktorá sa v Spoločenstve uplatňuje v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a nakladaním s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom, sú príkladmi, ktoré sa majú použiť na účely podnecovania tretích krajín k tomu, aby prijali podobné prísne normy.

(8)

Spoločenstvo a jeho členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o jadrovej bezpečnosti prijatého 17. júna 1994 a Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom prijatého 5. septembra 1997.

(9)

Spoločenstvo by malo v súlade s kapitolou 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“) naďalej úzko spolupracovať s agentúrou MAAE v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou a jadrovými bezpečnostnými zárukami na podporu cieľov hlavy II kapitol 3 a 7 Zmluvy o Euratome. Spoločenstvo spolupracuje s ďalšími medzinárodnými organizáciami a programami, ktoré sledujú podobné ciele.

(10)

Týmto nástrojom by sa mali stanovovať akcie na podporu cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a to v súlade s akciami, ktoré sa predtým podporovali podľa nariadenia Rady (Euratom) č. 237/2014 (7). Tieto ciele sa týkajú kultúry účinnej jadrovej bezpečnosti a uplatňovania najprísnejších noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením a nepretržitého zlepšovania jadrovej bezpečnosti, zodpovedného a bezpečného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, vyraďovania bývalých jadrových areálov a zariadení z prevádzky a ich sanácie, ako aj efektívnych a účinných bezpečnostných záruk týkajúcich sa jadrového materiálu v tretích krajinách, najmä v pristupujúcich krajinách, kandidátskych krajinách, potenciálnych kandidátskych krajinách a krajinách európskej susedskej politiky.

(11)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo v prípade potreby zakladať na konzultáciách s členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi, najmä s príslušnými regulačnými orgánmi v oblasti jadrovej bezpečnosti, so Skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť, a to prostredníctvom výboru Európskeho nástroja pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti, a na dialógu s partnerskými krajinami. Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mali zohľadniť závery Rady o pomoci tretím krajinám v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany prijaté 9. decembra 2008.

(12)

Výsledky vonkajšej činnosti Spoločenstva by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitostiam a cieľom nástroja, ktoré by sa podľa možnosti mali zakladať na rámci EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja. Takéto ukazovatele by sa mali zameriavať na kvalitu, výkon a výsledky, aby sa od krajín prijímajúcich pomoc mohla vyžadovať väčšia zodpovednosť, ako aj to, aby sa Únii a jej členským štátom zodpovedali v súvislosti s výsledkami dosiahnutými pri vykonávaní opatrení na zvýšenie bezpečnosti.

(13)

Únia a Spoločenstvo by sa mali usilovať o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov, aby optimalizovali vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti, ako aj vytvorením synergií s inými politikami a programami Únie. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením malo umožňovať kombinovať financovanie s inými programami Únie za predpokladu, že príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

(14)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (8).

(15)

Na nástroj sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(16)

Pravidlá a postupy stanovené v nariadení (EÚ) 2021/947 by sa mali podľa potreby uplatňovať na vykonávanie tohto nariadenia a vykonávacie ustanovenia na základe tohto nariadenia by mali odrážať vykonávacie ustanovenia stanovené v uvedenom nariadení.

(17)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou v súlade s článkom 106a Zmluvy o Euratome a článkom 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia, a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 106a Zmluvy o Euratome a článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(18)

Formy financovania z prostriedkov Únie a spôsoby jeho implementácie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(19)

Ročné akčné plány a opatrenia by mali predstavovať pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné akčné plány pozostávajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(20)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť vykonávanie od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 je potrebné stanoviť uplatňovanie tohto nariadenia od začiatku rozpočtového roka 2021.

(21)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (10) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (11), (Euratom, ES) č. 2185/96 (12) a (EÚ) 2017/1939 (13) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Z tohto dôvodu by dohody s tretími krajinami a územiami a s medzinárodnými organizáciami, ako aj akákoľvek zmluva alebo dohoda vyplývajúca z vykonávania tohto nariadenia, mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa Komisia, OLAF, Dvor audítorov a Európska prokuratúra výslovne splnomocňujú na vykonávanie auditov, ako aj kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s príslušnou právomocou a ktorými sa zabezpečí, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(22)

Nariadenie (Euratom) č. 237/2014 by sa preto malo zrušiť.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(24)

Odkazy na nástroje vonkajšej pomoci uvedené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (16) by sa mali považovať za odkazy na toto nariadenie a na nariadenia v ňom uvedené. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie vykonávalo v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ.

(25)

V rámci akcií stanovených v tomto nariadení by sa mali dôsledne dodržiavať podmienky a postupy stanovené reštriktívnymi opatreniami Únie,