9.7 Oceňovanie zabavených aktív

Úverové inštitúcie by mali dôkladne zvážiť klasifikáciu zabavených aktív ako dlhodobého majetku určeného na predaj podľa IFRS 5. Toto účtovné zaobchádzanie znamená, že aktívum musí byť dostupné na okamžitý predaj v jeho súčasnej podobe (IFRS 5.7), že riadiaci orgán by mal schváliť individuálny plán na predaj aktíva v krátkom časovom období (zvyčajne jeden rok) a že sa bude presadzovať aktívna obchodná politika (IFRS 5.8); a preto sa podporuje vymáhanie pohľadávok.

Získané zabavené aktíva by sa mali oceniť nižšou z týchto súm:

• a) suma použitých finančných aktív pri zaobchádzaní so zabaveným alebo prijatým aktívom na splatenie dlhu ako kolaterálom;
• b) reálna hodnota opätovne privlastneného aktíva, znížená o náklady na predaj.

Ak nie je reálna hodnota dosiahnutá na základe aktívneho trhu, ale je založená na technike oceňovania (buď úroveň 2, alebo úroveň 3), sú potrebné niektoré úpravy, najmä v dôsledku dvoch faktorov:

• a) Stav alebo umiestnenie aktív. Riziko a neistota týkajúca sa aktíva by sa mali začleniť do odhadu reálnej hodnoty.
• b) Objem alebo úroveň činnosti trhov v súvislosti s týmito aktívami. Do výpočtu by sa mali zahrnúť predchádzajúce skúsenosti úverovej inštitúcie s účtovnou jednotkou pri realizáciách a rozdiely medzi sumami získanými použitím metódy oceňovania a konečnými sumami získanými pri realizáciách. Predpoklady prijaté na účely merania tejto úpravy možno zdokumentovať a na požiadanie by mali byť k dispozícii orgánu dohľadu. Do úvahy je možné brať i zrážky z dôvodu nelikvidnosti.

Keď sa zabavené aktíva úverových inštitúcií ešte stále budujú a rozhodlo sa o dokončení výstavby pred predajom majetku, mali by preukázať výhody takejto stratégie a náklady by nemali presiahnuť reálnu hodnotu zníženú o náklady na dokončenie a predaj tohto majetku pri zohľadnení primeranej zrážky z dôvodu nelikvidnosti, ako sa opisuje vyššie.

Ak zabavené aktívum prekročilo priemerné obdobie držby podobných aktív, pre ktoré sú zavedené aktívne politiky predaja, úverové inštitúcie by mali revidovať zrážky z dôvodu nelikvidnosti používané v uvedenom procese oceňovania a zodpovedajúcim spôsobom ich zvýšiť. Za týchto okolností by sa úverová inštitúcia mala zdržať uznania spätného odpisovania/zrušenia existujúceho akumulovaného znehodnotenia aktíva, keďže jeho dlhodobá prítomnosť v súvahe svedčí o tom, že úverová inštitúcia nie je schopná aktívum predať za vyššie ocenenie.

Frekvencia oceňovania zabavených aktív a uplatniteľné postupy by sa mali riadiť zaobchádzaním s nehnuteľným majetkom, ako sa uvádza v oddieloch 9.1.2 a 9.2.