4.3 Politiky a postupy v oblasti kreditného rizika

Inštitúcie by mali vo svojich politikách a postupoch v oblasti kreditného rizika stanoviť kritériá na určovanie, posudzovanie, schvaľovanie, monitorovanie, vykazovanie a zmierňovanie kreditného rizika a kritériá na meranie opravných položiek na účely účtovania aj kapitálovej primeranosti. Inštitúcie by mali dokumentovať rámec a pravidelne ho aktualizovať.

V rámci politík a postupov v oblasti kreditného rizika by mala byť sledovaným cieľom podpora aktívneho prístupu k monitorovaniu kreditnej kvality, včasnej identifikácie zhoršenia kreditnej kvality a riadeniu celkovej kreditnej kvality a súvisiaceho rizikového profilu portfólia, a to aj prostredníctvom nových aktivít spojených s poskytovaním úverov.

Politiky a postupy týkajúce sa kreditného rizika by sa mali vzťahovať na všetky činnosti poskytovania úverov, triedy aktív, segmenty klientov, produkty a osobitné úverové nástroje, postupy riadenia kreditného rizika a súvisiace zodpovednosti a kontroly.

Politiky a postupy v oblasti kreditného rizika by mali zahŕňať dostatočne podrobné osobitné politiky a postupy v oblasti poskytovania úverov pre rôzne odvetvia, ktoré zohľadnia osobitné obchodné línie inštitúcie, v súlade s ich rozličnou zložitosťou a veľkosťou, a riziká rôznych segmentov trhu súvisiacich s úverovým nástrojom .

V rámci politík a p ostupov v oblasti kreditného rizika by sa mali uvádzať:

• a. politiky, postupy a pravidlá na schválenie poskytnutia úveru a rozhodovanie vrátane primeraných úrovní povolení stanovených v súlade s rizikovým apetítom pre kreditné riziko a limitmi kreditného rizika;
• b. kritériá na poskytovania úverov so zreteľom na položky uvedené v prílohe 1;
• c. požiadavky na zaobchádzanie s informáciami a údajmi potrebnými na posúdenie úverovej bonity, ako sa stanovuje v oddiele 5.1;
• d. požiadavky na posúdenie úverovej bonity vrátane analýzy citlivosti, ako sa uvádza v oddiele 5.2;
• e. požiadavky na agregovanie expozície a limity kreditného rizika a riadenie koncentrácií kreditného rizika;
• f. požiadavky a postupy týkajúce sa prijímania a používania kolaterálu a opatrení na zmiernenie kreditného rizika, na určenie ich účinnosti pri minimalizácii inherentného úverového nástroja — takéto požiadavky a postupy by mali byť špecifické pre konkrétne triedy aktív a druhy produktov a mali by náležite prihliadať na druh, veľkosť a zložitosť poskytovaných úverových nástrojov;
• g. podmienky uplatňovania automatizovaného rozhodovania v procese poskytovania úverov vrátane určenia produktov, segmentov a limitov, pre ktoré sa automatizované rozhodovanie povoľuje;
• h. prístup založený na riziku na riešenie možných odchýlok od štandardných politík a postupov v oblasti poskytovania úverov a kritérií na poskytovanie úverov vrátane:
• i. podmienok určujúcich proces schvaľovania odchýlok a výnimiek a osobitných dokumentačných požiadaviek vrátane auditovateľnej stopy;
• ii. kritérií pre zamietnutie a kritérií pre eskaláciu odchýlok/výnimiek na vyššie úrovne orgánu s rozhodovacou právomocou (vrátane derogácií, zmien, expozícií, ktoré boli prípadne schválené ako výnimka zo všeobecných noriem pre poskytovanie úverov, a iných neštandardných obchodných postupov v rámci osobitného postupu s rôznymi schvaľovacími orgánmi);
• iii. požiadaviek na monitorovanie okolností a podmienok pre výnimočné rozhodnutie o poskytnutí úveru vrátane požiadaviek na ich preskúmanie pracovníkmi v príslušných funkciách počas pravidelného prehodnotenia uplatňovania a dodržiavania súladu s politikami a limitmi;
• i. požiadavky týkajúce sa toho, čo sa má dokumentovať a zaznamenať ako súčasť procesu poskytnutia úveru, a to aj na účely výberu vzorky a auditu — mali by zahŕňať prinajmenšom požiadavky na vyplnenie žiadostí o úver, kvalitatívne a kvantitatívne odôvodnenie/analýzu a všetky podporné doklady, ktoré slúžili ako základ na schválenie alebo zamietnutie úverového nástroja;
• j. požiadavky na monitorovanie činností poskytovania úverov — rámec vnútornej kontroly by mal zabezpečiť, aby sa vzťahoval na všetky fázy po poskytnutí úveru;
• k. v prípade potreby kritériá stanovené v oddieloch 4.3.2, 4.3.3, 4.3.4, 4.3.5 a 4.3.6;
• l. kritériá stanovené v oddieloch 4.3.1 a 4.3.7 .

V rámci svojich politík a postupov v oblasti kreditného rizika a vychádzajúc zo stratégie kreditného rizika by inštitúcie mali vziať do úvahy aj zásady zodpovedného poskytovania úverov. Konkrétne by mali:

• a. zvážiť osobitnú situáciu dlžníka, napríklad spravodlivé zaobchádzanie s dlžníkmi, ktorí majú ekonomické ťažkosti;
• b. navrhnúť úverové produkty, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom zodpovedným spôsobom.

Pokiaľ ide o úverové produkty, ktoré sa poskytujú spotrebiteľom, inštitúcie by mali zabezpečiť, aby kritériá na poskytovanie úverov nespôsobovali dlžníkom a ich domácnostiam neprimerané ťažkosti a nadmernú zadlženosť.

V rámci svojich politík a postupov v oblasti kreditného rizika týkajúcich sa rozhodovania

• o poskytnutí úveru, ako je to uvedené v bode 38 písm. a), a posúdení úverovej bonity, ako je to uvedené v bode 38 písm. d), by inštitúcie mali takisto pri posúdení úverovej bonity a procesoch rozhodovania o poskytnutí úveru uviesť použitie akýchkoľvek automatizovaných modelov spôsobom, ktorý je primeraný veľkosti, charakteru a zložitosti úverového nástroja a typom dlžníkov. Inštitúcie by mali najmä stanoviť primerané opatrenia riadenia pre navrhovanie a používanie takýchto modelov a riadenie súvisiaceho rizika modelu, pri zohľadnení kritérií stanovených v oddiele 4.3.4, a pre aspekty týkajúce sa rizika modelu uvedeného v Usmernení EBA o postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu¹⁴ .

¹⁴ EBA/GL/2014/13.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli politiky a postupy v oblasti kreditného rizika navrhnuté spôsobom, ktorý minimalizuje riziko interného alebo externého podvodu v procese poskytnutia úveru. Inštitúcie by mali mať zavedené primerané procesy na monitorovanie každého podozrivého alebo podvodného konania.

Inštitúcie by mali pravidelne preskúmať politiky a postupy v oblasti kreditného rizika a na tento účel by mali jasne určiť funkcie a zam estnancov, ktorí budú mať na starosti aktualizáciu osobitných politík a postupov, ako aj ich príslušné úlohy a zodpovednosti. 4.3.1 Politiky a postupy v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Inštitúcie by mali vo svojich politikách takisto uviesť, ako určujú, posudzujú a riadia riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavené v dôsledku svojich činností poskytovania úverov¹⁵ . Inštitúcie by mali najmä:

• a. na úrovni svojej obchodnej činnosti určiť, posúdiť a riadiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s typom klientov, ktorým poskytujú služby, úverovými produktmi, ktoré poskytujú, zemepisnými oblasťami, ktorým sú vystavené, a distribučnými kanálmi, ktoré používajú;
• b. na úrovni individuálnych vzťahov určiť, posúdiť a riadiť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s týmto vzťahom — v rámci toho by inštitúcie mali:
• i. posúdiť účel úveru;
• ii. zvážiť, v akom rozsahu je spojenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je ani dlžníkom, ani inštitúciou s úverovým nástrojom, zvyšuje riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
• iii. najmä v situáciách, v ktorých sa preukáže riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu súvisiace s individuálnym vzťahom, by inštitúcie mali prijať opatrenia citlivé na riziko s cieľom zistiť, či finančné prostriedky použité na splatenie úveru vrátane hotovosti alebo ekvivalentov poskytnutých ako kolaterál pochádzajú z legitímnych zdrojov. Pri posudzovaní legitímnosti zdroja finančných prostriedkov by inštitúcie mali zohľadniť činnosť, z ktorej sa vytvárali finančné prostriedky, a či sú tieto informácie dôveryhodné a konzistentné s poznatkami inštitúcie o klientovi a jeho profesijnej činnosti.

¹⁵ V smernici (EÚ) 2015/849 sa od inštitúcií vyžaduje, aby zaviedli a uplatňovali účinné politiky a postupy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na ich odhaľovanie a zabraňovanie, ak k nim dôjde. Ak chcú inštitúcie získať ďalšie informácie o týchto bodoch, mali by takisto konzultovať Spoločné usmernenia ESA o rizikových faktoroch (JC 2017 37).

Inštitúcie by mali mať zavedené interné procesy na zabezpečenie, aby informácie získané na účely posúdenia úverovej bonity, ako sú informácie uvedené v oddiele 5.1 a prílohe 2 k týmto usmerneniam, boli využité aj v procesoch spojených s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Inštitúcie by mali mať zavedené politiky a postupy na zabezpečenie, aby sa vyplatenie úveru uskutočňovalo v súlade s rozhodnutím o poskytnutí úveru a zmluvou o úvere. Mali by takisto zabezpečiť, aby boli zavedené primerané kontroly na určovanie, posudzovanie a riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a aby sa evidovali príslušné záznamy v súlade so širšími povinnosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849. 4.3.2 Transakcie s využitím pákového efektu

Ako súčasť svojich politík a postupov by inštitúcie mali mať zavedené všeobecné vymedzenie transakcií s využitím pákového efektu, pri ktorých sa zohľadňuje úroveň pákového efektu dlžníka a účel transakcie. Toto vymedzenie by malo zahŕňať všetky obchodné línie a útvary znášajúce kreditné riziko.

Rozsah a uplatňovanie vymedzenia transakcie s využitím pákového efektu inštitúciou by sa mali pravidelne preskúmavať s cieľom zabezpečiť, že nedošlo k nijakému neoprávnenému vylúčeniu.

Inštitúcie by mali stanoviť svoju ochotu a stratégiu pre transakcie s využitím pákového efektu spôsobom, ktorý zahŕňa všetky príslušné obchodné útvary podieľajúce sa na týchto operáciách. Inštitúcie by mali určiť, do ktorých druhov transakcií s využitím pákového efektu sú pripravené vstúpiť, ako aj prijateľné hodnoty pre parametre, ako sú ratingová známka, pravdepodobnosť zlyhania, úroveň kolateralizácie a úrovne pákového efektu, a to v príslušných prípadoch aj na úrovni odvetvia.

Inštitúcie by mali vymedziť svoj rizikový apetít v prípade syndikovaných transakcií s využitím pákového efektu a odvodiť komplexný rámec limitov vrátane osobitných limitov upisovania a granulárneho súboru podlimitov, s podrobným uvedením maximálnych limitov a charakteru transakcií, do ktorých je inštitúcia pripravená sa zapojiť.

Inštitúcie by mali stanoviť riadnu štruktúru riadenia pre transakcie s využitím pákového efektu, ktorá umožní komplexný a konzistentný dohľad nad všetkými transakciami s využitím pákového efektu, ktoré iniciovali, syndikovali alebo zakúpili, prípadne vrátane transakcií na báze najlepšieho úsilia (tzv. best efforts ) a skupinových transakcií (tzv. club deals ), ako aj štandardných dvojstranných úverov pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby sa všetky transakcie s využitím pákového efektu primerane preskúmali v súlade s rizikovým apetítom, stratégiami a politikami inštitúcie, a aby boli schválené príslušnými subjektmi rozhodujúcimi o poskytnutí úveru. Pre transakcie zahŕňajúce syndikáciu a upisovacie riziko by sa mali zaviesť osobitné schvaľovacie požiadavky a procesy.

4.3.3 Inovácie pre poskytnutie úverov založen é na technológiách

Pri využívaní inovácií pre poskytnutie úverov založené na technológiách by inštitúcie mali:

• a. v rámci svojich rámcov pre riadenie rizík a kontrolu primerane zachytiť inherentné riziká spojené s používanými inováciami založenými na technológiách. Malo by to zodpovedať obchodnému modelu, expozícii voči kreditnému riziku, zložitosti metód a rozsahu využívania inovácií založených na technológiách;
• b. zabezpečiť, aby riadiaci orgán dostatočne rozumel využívaniu inováci í založených na technológiách, ich obmedzeniam a vplyvu, ktorý majú na postupy poskytovania úverov;
• c. rozumieť použitým základným modelom vrátane ich schopností, predpokladov a obmedzení a zabezpečiť ich vysledovateľnosť, kontrolovateľnosť, spoľahlivosť a odolnosť;
• d. zabezpečiť, aby tieto modely spĺňali svoj účel, pri zohľadnení určených úloh a iných kritérií, ako sú výkonnosť a použitie. Ak sú počas používania modelu potrebné vysvetlenia, potom by sa malo zvážiť vytvorenie interpretovateľného modelu;
• e. rozumieť kvalite údajov a vstupov modelu a zisťovať zaujatosť v procese rozhodovania
• o poskytnutí úveru a predchádzať jej, pritom zariadiť, aby boli zavedené primerané záruky na zabezpečenie dôvernosti, integrity a dostupnosti informácií a systémov;
• f. Zabezpečiť, aby bola nepretržite monitorovaná výkonnosť modelu vrátane platnosti a kvality jeho výstupov, a aby boli v prípade zistenia problémov (napr. zhoršenie alebo odklonenie od očakávaného správania) včas prijaté primerané nápravné opatrenia.

4.3.4 Modely na posúdenie úverovej bonity a rozhodovanie o poskytnutí úveru

Pri používaní automatizovaných modelov na posúdenie úverovej bonity a rozhodovanie

• o poskytnutí úveru by inštitúcie mali rozumieť použitým modelom a ich metodike, vstupným údajom, predpokladom, obmedzeniam a výstupom a mali by mať zavedené:
• a. interné politiky a postupy na identifikovanie a následné predchádzanie zaujatosti a zabezpečenie kvality vstupných údajov;
• b. opatrenia na zabezpečenie vysledovateľnosti, kontrolovateľnosti a spoľahlivosti a odolnosti vstupov a výstupov;
• c. interné politiky a postupy, ktorými sa zabezpečí, že kvalita výstupov modelu sa pravidelne posudzuje, a to pomocou opatrení primeraných použitiu modelu vrátane spätného testovania výkonnosti modelu;
• d. kontrolné mechanizmy, derogácie modelu a eskalačné postupy v rámci bežného rámca pre rozhodovanie o poskytnutí úveru vrátane kvalitatívnych prístupov, kvalitatívnych nástrojov posudzovania rizika (vrátane odborných posudkov a kritickej analýzy) a kvantitatívnych limitov.

Inštitúcie by mali mať primeranú dokumentáciu modelu, ktorá zahŕňa:

• a. metodiku, predpoklady a vstupy údajov a prístup k zisťovaniu zaujatosti a jej predchádzaniu a zabezpečeniu kvality vstupných údajov;
• b. použitie výstupov modelu v rozhodovacom procese a monitorovanie týchto automatizovaných rozhodnutí z hľadiska celkovej kvality portfólia alebo produktov, pri ktorých sa tieto modely používajú. 4.3.5 Environmentálne a sociálne faktory a faktory riadenia

Inštitúcie by mali začleniť environmentálne a sociálne faktory a faktory riadenia, ako aj súvisiace riziká do svojho rizikového apetítu pre kreditné riziko a politík riadenia rizík, politík a postupov v oblasti kreditného rizika, pričom by mali prijať holistický prístup.

Inštitúcie by mali vziať do úvahy riziká súvisiace s environmentálnymi a sociálnymi faktormi a faktormi riadenia, pokiaľ ide o finančné podmienky dlžníkov, a najmä potenciálny vplyv environmentálnych faktorov a zmeny klímy, v rámci svojho rizikového apetítu, politík a postupov týkajúcich sa kreditného rizika. Riziká zmeny klímy pre finančnú výkonnosť dlžníkov sa môžu v prvom rade prejaviť ako fyzické riziká, ako sú riziká pre dlžníka, ktoré vyplývajú z fyzických účinkov zmeny klímy, vrátane rizík zodpovednosti za prispievanie k zmene klímy alebo prechodových rizík, napr. riziká pre dlžníka, ktoré vyplývajú z prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a hospodárstvo odolné proti zmene klímy. Okrem toho sa môžu vyskytnúť ďalšie riz iká, ako sú zmeny na trhu a v preferenciách spotrebiteľov a právne riziká, ktoré môžu mať vplyv na výkonnosť podkladových aktív.

4.3.6 Environmentálne udržateľné poskytovanie úverov

Inštitúcie, ktoré iniciujú alebo majú v úmysle iniciovať environmentálne udržateľné úverové nástroje, by mali vypracovať, ako súčasť svojich politík a postupov v oblasti kreditného rizika, konkrétne podrobnosti o svojich politikách a postupoch environmentálne udržateľného poskytovania úverov, ktoré zahŕňajú poskytovanie a monitorovanie takýchto úverových nástrojov. V rámci týchto politík a postupov je potrebné najmä:

• a. poskytnúť zoznam projektov a činností, ako aj kritérií, ktoré inštitúcia považuje za oprávnené na environmentálne udržateľné poskytovanie úverov, alebo odkaz na príslušné existujúce normy o environmentálne udržateľnom poskytovaní úverov, v ktorých sa stanovuje, aký druh poskytovania úverov sa považuje za environmentálne udržateľný;
• b. spresniť proces, pomocou ktorého inštitúcie hodnotia, či výnosy z environmentálne udržateľných úverových nástrojov, ktoré iniciovali, sa používajú na environmentálne udržateľné činnosti. V prípadoch poskytovania úverov podnikom by mal tento proces zahŕňať:
• i. zhromažďovanie informácií o cieľoch súvisiacich s klímou a environmentálnych alebo inak udržateľných obchodných cieľoch dlžníkov;
• ii. posúdenie súladu projektov financovania dlžníkov s oprávnenými environmentálne udržateľnými projektmi alebo činnosťami a súvisiacimi kritériami;
• iii. zabezpečenie toho, že dlžníci sú ochotní a schopní primerane monitorovať pridelenie výnosov na environmentálne udržateľné projekty alebo činnosti a podávať správy o nich;
• iv. pravidelné monitorovanie, či sa výnosy prideľujú správne (čo môže spočívať v p ožiadavke, aby dlžníci poskytovali aktualizované informácie o používaní výnosov do splatenia príslušného úverového nástroja).

Inštitúcie by mali zasadiť svoje politiky a postupy environmentálne udržateľného poskytovania úverov do rámca svojich všeobecných cieľov, stratégie a politiky týkajúcich sa udržateľného financovania. Inštitúcie by mali najmä stanoviť kvalitatívne a prípadne aj kvantitatívne ciele na podporu rozvoja a integrity svojich environmentálne udržateľných činností poskytovania úverov a posúdiť rozsah, v akom je tento rozvoj v súlade s ich celkovými environmentálne udržateľnými cieľmi a cieľmi súvisiacimi s klímou alebo ako k nim prispieva.

4.3.7 Infraštruktúra údajov

Inštitúcie by mali mať primeranú infraštruktúru údajov, ako aj príslušné politiky a postupy na podporu procesu poskytovania úverov a na účely riadenia a monitorovanie kreditného rizika počas životného cyklu úverových nástrojov (napr. vznik úveru a posúdenie úverovej bonity, posudzovanie rizika, kreditné prehodnotenie a monitorovanie). Infraštruktúra údajov by mala zabezpečovať kontinuitu, integritu a bezpečnosť informácií o expozícii, dlžníkovi a kolaterále, a to v momente vzniku a ko aj počas životného cyklu úverového nástroja .

Infraštruktúra údajov by mala byť podrobná a dostatočne granulárna na zachytenie konkrétnych informácií o jednotlivých úveroch, najmä skutočných kritérií na poskytovanie úverov uplatňovaných v čase vzniku, čím sa umožní prepojenie údajov týkajúcich sa dlžníka s údajmi týkajúcimi sa kolaterálu, s cieľom podporiť účinné monitorovanie kreditného rizika (pozri oddiel 8) a umožniť účinnú auditovateľnú stopu, prevádzkovú a kreditnú výkonnosť a meranie účinnosti, ako aj sledovanie odchýlok, výnimiek a derogácií z politiky (vrátane ratingu úveru/transakcie alebo derogácií bodovania).

Na účely návrhu a zachovania tejto infraštruktúry údajov by inštitúcie mali zvážiť použitie príslušných dátových polí zo vzorov pre transakcie problémových úverov orgánu EBA¹⁶ .

¹⁶ https://eba.europa.eu/risk - analysis - and - data/eba - work - on - npls .