6. Stanovovanie cien

Rámce pre stanovovanie cien by mali odzrkadľovať rizikový apetít pre kreditné riziko inštitúcií a obchodné stratégie vrátane ziskovosti a perspektívy rizika. Stanovenie ceny úveru by malo byť takisto spojené s vlastnosťami úverového produktu a zohľadňovať hospodársku súťaž a prevládajúce trhové podmienky. Inštitúcie by mali takisto vymedziť svoj prístup k stanovovaniu cien podľa typu dlžníka a kreditnej kvality a prípadne rizikovosti dlžníka (v prípade individuálneho stanovenia ceny). Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bol rámec pre stanovovanie cien dobre zdokumentovaný a podporený primeranými riadiacimi štruktúrami, ako je výbor pre stanovovanie cien, ktoré sú zodpovedné za udržiavanie celkového rámca pre stanovovanie cien a prípadne za rozhodnutia o individuálnom stanovení ceny.

Inštitúcie by mali zvážiť rozlišovanie medzi svojimi rámcami pre stanovovanie cien v závislosti od druhov úverov a dlžníkov. Pre spotrebiteľov a mikropodniky a malé podniky by stanovenie cien malo byť väčšmi založené na portfóliu a produkte, zatiaľ čo pre stredné a veľké podniky by stanovenie cien malo byť väčšmi špecifické pre jednotlivé transakcie a úvery.

Inštitúcie by mali stanoviť konkrétne prístupy k stanovovaniu cien propagačných úverov, pokiaľ sa plne neuplatňuje posudzovanie na základe rizika a výkonnosti.

Inštitúcie by mali zohľadniť a odzrkadliť v stanovení ceny úveru všetky príslušné náklady až do nasledujúceho dátumu precenenia alebo do splatnosti vrátane:

• a. nákladov na kapitál (pričom sa zohľadňuje regulatórny aj ekonomický kapitál), ktoré by mali vychádzať zo zavedenej alokácie kapitálu, podľa stanoveného členenia, napr. podľa zemepisnej oblasti, obchodnej línie a produktu;
• b. nákladov na financovanie, ktoré by mali zodpovedať hlavným aspektom úveru, napr. očakávanému trvaniu úveru, a to nielen s ohľadom na zmluvné podmienky, ale aj na predpoklady správania, napr. riziko v súvislosti s predbežnými platbami;
• c. prevádzkových a administratívnych nákladov, ktoré by mali vyplývať z rozdelenia nákladov;
• d. nákladov na kreditné riziko vypočítaných pre rôzne homogénne rizikové skupiny, pri zohľadnení historických skúseností s rozoznaním strát vyplývajúcich z kreditného rizika a prípadne použitím modelov očakávaných strát;
• e. všetkých ďalších reálnych nákladov spojených s príslušným úverom vrátane prípadných daňových faktorov;
• f. hospodárskej súťaže a prevládajúcich trhových podmienok v konkrétnych segmentoch poskytovania úverov a v prípade konkrétnych úverových produktov.

Na účely stanovenia cien a merania ziskovosti vrátane krížových dotácií medzi úvermi alebo obchodnými útvarmi/líniami by inštitúcie mali zvážiť a zohľadniť opatrenia rizikovo upravenej výkonnosti spôsobom, ktorý je primeraný výške, charakteru a zložitosti úveru a rizikového profilu dlžníka. Takéto opatrenia výkonnosti by mohli zahŕňať ekonomickú pridanú hodnotu (EVA), návratnosť rizikovo upraveného kapitálu (RORAC) a rizikovo upravenú návratnosť kapitálu (RAROC), návratnosť rizikovo vážených aktív (RORWA), návratnosť celkových aktív (ROTA) a ďalšie opatrenia, ktoré sú relevantné pre vlastnosti úveru. Opatrenia rizikovo upravenej výkonnosti môžu takisto závisieť od stratégií a politík plánovania kapitálu a odzrkadľovať ich.

Inštitúcie by mali transparentne dokumentovať a preskúmať základný rámec pre rozdelenie nákladov. Inštitúcie by mali stanoviť spravodlivé rozdelenie nákladov v rámci organizácie s cieľom zabezpečiť, aby obchodné línie, a pokiaľ je to možné, individuálne úvery odzrkadľovali s právnu očakávanú návratnosť zodpovedajúcu prijatému riziku.

Inštitúcie by mali zaviesť ex ante transakčné nástroje a pravidelné ex post monitorovanie prepájajúce riziko transakcie, stanovenie cien a očakávanú celkovú ziskovosť na primeranej úrovni vrátane obchodných línií a produktových línií. Všetky podstatné transakcie pod úrovňou nákladov by sa mali oznámiť a riadne odôvodniť v súlade s politikami a postupmi stanovenými inštitúciou. Proces monitorovania by mal poskytovať vstupné informácie na preskúmanie primeranosti celkového stanovenia cien z obchodného a rizikového hľadiska. Ak je to potrebné, inštitúcie by mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad s cieľmi a rizikovým apetítom .