8.2 Monitorovanie expozícií voči kreditnému riziku a dlžníkov

V rámci monitorovania expozícií voči kreditnému riziku a dlžníkov by inštitúcie mali monitorovať všetky nesplatené sumy a limity a to, či dlžník plní svoje záväzky v oblasti splácania, stanovené v zmluve o úvere, a dodržiava podmienky stanovené v čase poskytnutia úveru, ako je dodržiavanie úverových ukazovateľov a zmluvných dodatkov.

Inštitúcie by mali takisto monitorovať, či sú dlžník a kolaterál v súlade s politikami a podmienkami v oblasti kreditného rizika stanovenými v čase poskytnutia úveru, napr. či sa zachováva hodnota kolaterálu a iných metód zvyšujúcich kreditnú kvalitu, či sa zachovávajú všetky uplatniteľné zmluvné dodatky a či bol zaznamenaný negatívny vývoj v rámci týchto faktorov alebo iných faktorov, ktoré majú vplyv na rizikový profil dlžníka a/alebo úverové nástroje .

Inštitúcie by mali nepretržite monitorovať a posudzovať kvalitu expozícií voči kreditnému riziku a finančnú situáciu dlžníkov, s cieľom zabezpečiť, že bude možné určiť a kvantifikovať následné zmeny kreditného rizika, pokiaľ ide o prvotné vykázanie expozícií vo forme poskytnutia úveru.

Priebežné monitorovanie by malo byť založené na interných informáciách týkajúcich sa úverových nástrojov a postupov splácania dlžníkov, a prípadne aj na využití externých zdrojov (napr. úverové kancelárie, priamo od dlžníka).

Okrem toho by inštitúcie mali takisto monitorovať opatrenia koncentrácie vo vzťahu k hodnotám uvedeným v rámci ich rizikového apetítu, politík a postupov týkajúcich sa kreditného rizika, a to prípadne aj podľa produktu, zemepisnej oblasti, odvetvia, vlastností kolaterálu (druh, umiestnenie) a kvality portfólií, subportfólií a expozícií.

Inštitúcie zapojené do syndikovaných transakcií s využitím pákového efektu by mali uplatňovať vnútorné normy a funkcie monitorovania pre tieto činnosti. Inštitúcie by mali určiť transakcie, ktoré sú predmetom neúspešného syndikovania — to znamená transakcie, ktoré neboli syndikované v rámci 90 dní po vzniku záväzku. Inštitúcie by mali vytvoriť osobitný rámec na riešenie týchto „zablokovaných transakcií“ z hľadiska stratégie udržania, zaúčtovania a účtovných postupov, regulačnej klasifikácie a následného výpočtu kapitálových požiadaviek.