Preamble: 1

(1)

Vysoký a prudko rastúci dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, námorná lodná doprava a rybolov, ochrana ekosystémov a biodiverzity, ťažba surovín, cestovný ruch, zariadenia pre akvakultúru a podmorské kultúrne dedičstvo, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje, vyžadujú integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu.

(2)

Takýto prístup k riadeniu oceánov a námorných záležitostí bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej politiky Európskej únie (ďalej len „INP“) vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (4), ktorá je environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom INP je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií, a zároveň dosiahnuť dobrý environmentálny stav, ako sa uvádza v smernici 2008/56/ES.

(3)

Námorné priestorové plánovanie sa v rámci INP vymedzuje ako prierezový politický nástroj umožňujúci orgánom štátnej správy a zúčastneným stranám uplatňovanie koordinovaného, integrovaného a cezhraničného prístupu. Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore udržateľného rozvoja a rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.

(4)

Námorné priestorové plánovanie podporuje a zjednodušuje vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“), schválenej Európskou radou v jej záveroch zo 17. júna 2010, ktorá je zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti vrátane podpory konkurencieschopnejšieho a ekologického hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Pobrežné a námorné odvetvia majú veľký potenciál z hľadiska udržateľného rastu a zásadný význam pre vykonávanie stratégie Európa 2020.

(5)

V oznámení Komisie s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví sa uvádza prehľad viacerých súčasných iniciatív Únie, ktorých účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 a takisto sa vymedzuje niekoľko činností, na ktoré by sa v budúcnosti mohli zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré by sa mohli primerane podporiť tým, že sa prostredníctvom námorného priestorového plánovania posilní dôvera investorov a zabezpečí sa pre nich väčšia istota.

(6)

Vykonávanie námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa podporilo a zjednodušilo prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (5). Európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Európskeho námorného a rybárskeho fondu (6) poskytnú príležitosti na podporu vykonávania tejto smernice v rokoch 2014 – 2020.

(7)

V preambule dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 (ďalej len „dohovor UNCLOS“) sa uvádza, že otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je logickým krokom vpred a štruktúrovaním povinností a využívania práv vyplývajúcich z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha členským štátom pri plnení povinností.

(8)

V záujme podpory udržateľnej koexistencie využití a prípadne primeraného rozdelenia relevantných využití námorného priestoru by sa mal ustanoviť rámec, ktorý zahrnie aspoň vypracovanie a vykonávanie námorného priestorového plánovania, ktorého výsledkom budú plány, zo strany členských štátov.

(9)

Námorné priestorové plánovanie prispeje k účinnému riadeniu námorných činností a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov tým, že vytvorí rámec pre jednotné, transparentné, udržateľné a podložené rozhodovanie. Na dosiahnutie cieľov tejto smernice by sa v nej mala stanoviť povinnosť zaviesť proces námorného plánovania, ktorého výsledkom bude námorný priestorový plán alebo plány. V rámci tohto procesu plánovania by sa mali zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom a mala by sa podporovať spolupráca medzi členskými štátmi. Bez toho, aby bolo dotknuté existujúce acquis Únie v oblastiach energie, dopravy, rybárstva a životného prostredia, by táto smernica nemala ukladať nové povinnosti, najmä v súvislosti s konkrétnymi rozhodnutiami členských štátov, pokiaľ ide o to, ako realizovať odvetvové politiky v uvedených oblastiach, ale mala by sa skôr snažiť prispieť k uvedeným politikám prostredníctvom procesu plánovania.

(10)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej zrozumiteľnosti by sa mal vymedziť geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania v súlade s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Únie a medzinárodným námorným právom, najmä UNCLOS. Právomoci členských štátov týkajúce sa námorných hraníc a jurisdikcie sa touto smernicou nemenia.

(11)

Je síce vhodné, aby Únia poskytla rámec pre námorné priestorové plánovanie, no členské štáty majú aj naďalej zodpovednosť a právomoc, pokiaľ ide o návrhy a určenie formátu a obsahu uvedených plánov v rámci vlastných morských vôd vrátane inštitucionálnych opatrení a prípadne akéhokoľvek rozdelenia námorného priestoru medzi jednotlivé činnosti a využitia.

(12)

S cieľom dodržať zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto smernice mali v čo najväčšej možnej miere vychádzať z existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a miestnych pravidiel a mechanizmov vrátane tých, ktoré sú stanovené v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES (7) alebo rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ (8).

(13)

Ekosystémy a morské zdroje v morských vodách sú vystavené veľkému tlaku. Ľudská činnosť, ale aj dôsledky zmeny klímy, prírodné katastrofy a zmeny pobrežia (napríklad erózia a nánosy) môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rozvoj a rast pobrežného hospodárstva, ako aj morských ekosystémov a viesť k zhoršeniu environmentálneho stavu, strate biodiverzity a degradácii ekosystémových služieb. Uvedeným rôznym tlakom by sa pri vypracovaní námorných priestorových plánov mala venovať náležitá pozornosť. Ak sa navyše zdravé morské ekosystémy a ich viacnásobné služby začlenia do rozhodnutí o plánovaní, môžu byť veľmi prínosné z hľadiska výroby potravín, oddychu a cestovného ruchu, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, regulácie zmien pobrežia a predchádzania katastrofám.

(14)

S cieľom podporovať udržateľný rast námorných hospodárstiev, trvalo udržateľný rozvoj morských oblastí a udržateľné využívanie morských zdrojov by sa pri námornom priestorovom plánovaní mal uplatňovať prístup založený na ekosystémoch uvedený v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES v záujme úsilia o zabezpečenie toho, aby sa celkový tlak všetkých činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom sa prispeje k udržateľnému využívaniu morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom súčasnou generáciou i budúcimi generáciami. Okrem toho prístup založený na ekosystémoch by sa mal uplatňovať spôsobom prispôsobeným konkrétnym ekosystémom a ďalším špecifikám jednotlivých morských regiónov a zohľadňujúcim prebiehajúcu prácu v regionálnych morských dohovoroch vychádzajúc z existujúcich znalostí a skúseností. Tento prístup tiež umožní adaptabilné riadenie, ktoré s pribúdajúcimi skúsenosťami a znalosťami zabezpečí zlepšenie a ďalší rozvoj pri zohľadnení dostupnosti údajov a informácií na úrovni úmoria s cieľom realizovať uvedený prístup. Členské štáty by mali brať do úvahy zásady predchádzania škodám a prevencie, ktoré sú stanovené v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(15)

Námorné priestorové plánovanie prispeje okrem iného k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (9), nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 (10), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (11), smernice Rady 92/43/EHS (12), rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES (13), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (14), smernice 2008/56/ES, s ohľadom na oznámenia Komisie z 3. mája 2011 s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“, oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom „Stratégia EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy“ a oznámenie Komisie z 21. januára 2009 s názvom „Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018“, a prípadne tiež cieľov regionálnej politiky Únie vrátane stratégie pre úmoria a makroregionálnej stratégie.

(16)

Morské a pobrežné činnosti spolu často úzko súvisia. V záujme udržateľného využívania námorného priestoru by sa pri námornom priestorovom plánovaní mali zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom. Z tohto dôvodu môže námorné priestorové plánovanie zohrávať veľmi užitočnú úlohu pri určovaní smerovania, pokiaľ ide o udržateľné a integrované riadenie ľudskej činnosti na mori, ochranu životného prostredia, krehkosť pobrežných ekosystémov, eróziu a sociálne a ekonomické faktory. Námorné priestorové plánovanie by sa tiež malo zamerať na začlenenie námornej dimenzie niektorých pobrežných využití alebo aktivít a ich vplyvu a napokon umožniť integrovanú a strategickú víziu.

(17)

Táto rámcová smernica nezasahuje do právomoci členských štátov týkajúcej sa plánovania miest a vidieka, čo platí aj pre každý systém suchozemského alebo územného priestorového plánovania využívaný na plánovanie toho, ako by sa mala využívať pevninská a pobrežná zóna. Ak členské štáty uplatňujú na pobrežné vody alebo ich časti suchozemské plánovanie, táto smernica by sa na uvedené vody nemala uplatňovať.

(18)

Námorné priestorové plánovanie by malo zahrnúť celý cyklus vymedzenia problémov a príležitostí, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania, revízie alebo aktualizovania a monitorovania vykonávania a malo by náležite zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom a najlepšie dostupné poznatky. Treba čo najlepšie využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych predpisoch vrátane rozhodnutia Komisie 2010/477/EÚ (15) a iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020.

(19)

Hlavným cieľom námorného priestorového plánovania je podpora trvalo udržateľného rozvoja a vymedzenie využívania námorného priestoru na rôzne účely súvisiace s morom, ako aj riadenie spôsobov využívania priestoru a konfliktov v morských oblastiach. Námorné priestorové plánovanie sa tiež zameriava na vymedzovanie a podnecovanie viacúčelového využitia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi politikami a právnymi predpismi. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musia členské štáty zabezpečiť minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli ku komplexnému plánovaniu určujúcemu rôzne spôsoby využívania námorného priestoru, pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy.

(20)

Členské štáty by mali v súlade s právami a povinnosťami týchto členských štátov a dotknutých tretích krajín, ktoré vyplývajú z práva Únie a medzinárodného práva, konzultovať a koordinovať svoje plány s príslušnými členskými štátmi a mali by spolupracovať s orgánmi tretej krajiny v príslušnom morskom regióne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty teda musia vymenovať príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa v tejto smernici podrobne stanovovala forma, ktorú by mali mať uvedené mechanizmy spolupráce.

(21)

Riadenie morských oblastí je zložité a zahŕňa orgány, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych úrovniach. V záujme podpory efektívneho udržateľného rozvoja je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov v rámci tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Vhodné príklady ustanovení o verejných konzultáciách možno nájsť v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (16).

(22)

Členské štáty môžu prostredníctvom námorných priestorových plánov znížiť administratívne zaťaženie a náklady s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie ďalších relevantných právnych predpisov Únie. Lehoty námorných priestorových plánov by sa preto podľa možnosti mali zosúladiť s harmonogramami stanovenými v ďalších relevantných právnych predpisoch, predovšetkým v smernici 2009/28/ES, kde sa vyžaduje, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej spotrebe energie v roku 2020 bol minimálne 20 %, a vymedzuje sa koordinácia postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a plánovania, vrátane priestorového plánovania ako dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov Únie týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov; v smernici 2008/56/ES a bode 6 časti A prílohy k rozhodnutiu 2010/477/EÚ, ktoré vyžadujú, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého environmentálneho stavu morského životného prostredia do roku 2020 a ktoré vymedzujú námorné priestorové plánovanie ako nástroj na podporu prístupu založeného na ekosystémoch pri riadení ľudských činností s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav; v rozhodnutí č. 884/2004/ES, ktoré vyžaduje vybudovanie transeurópskej dopravnej siete do roku 2020 prostredníctvom integrácie európskych pozemných, námorných a leteckých dopravných infraštruktúrnych sietí.

(23)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (17) zavádza environmentálne posúdenie ako dôležitý nástroj začlenenia environmentálneho hľadiska do vypracovania a prijatia plánov a programov. Ak je pravdepodobné, že námorné priestorové plány budú mať značný vplyv na životné prostredie, vzťahuje sa na ne smernica 2001/42/ES. V prípade, že námorné priestorové plány zahŕňajú lokality sústavy Natura 2000, takéto environmentálne posúdenie možno spojiť s požiadavkami článku 6 smernice 92/43/EHS s cieľom predísť zdvojeniu.

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby námorné priestorové plány vychádzali zo spoľahlivých údajov a aby sa predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby členské štáty využívali najlepšie dostupné údaje a informácie tak, že budú podnecovať príslušné zúčastnené strany, aby sa delili o svoje informácie, a budú využívať existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (18).

(25)

Členské štáty by mali Komisii zaslať kópie svojich námorných priestorových plánov a všetky aktualizácie, aby umožnili Komisii monitorovať vykonávanie tejto smernice. Komisia využije informácie nahlásené členskými štátmi, ako aj existujúce informácie dostupné podľa právnych predpisov Únie, aby pravidelne informovala Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice.

(26)

Vzhľadom na to, že Únia prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 a ktoré má táto smernica podporiť a doplniť, má včasná transpozícia tejto smernice zásadný význam.

(27)

Ak by túto smernicu musel transponovať a vykonávať vnútrozemský členský štát, podliehal by neprimeranej a nepotrebnej povinnosti. Tieto členské štáty by teda mali byť od povinnosti transponovať a vykonávať túto smernicu oslobodené,