Ak členský štát usúdi, že oznamovacia povinnosť je v prípade podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, opodstatnená, tento členský štát môže od takých podnikov vyžadovať len to, aby oznámenie zaslali národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu. Členský štát nesmie od takýchto podnikov vyžadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od takéhoto orgánu či ktoréhokoľvek iného orgánu pred vykonávaním práv vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.
Na základe oznámenia, ak sa vyžaduje, môže podnik začať činnosť v prípade potreby s výhradou ustanovení o právach na využívanie podľa tejto smernice.