|
+PRÍLOHA V |
PRÍLOHA V
PRÍLOHA V INFORMÁCIE O INVENTÚRACH SKLENÍKOVÝCH PLYNOV Časť 1 Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach podľa článku 26 ods. 3:
a)
svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v časti 2 tejto prílohy a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842 za rok X-2;
b)
údaje o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 8 smernice (EÚ) 2016/2284 za rok X-2;
c)
svoje antropogénne emisie skleníkových plynov podľa jednotlivých zdrojov a odstraňovanie CO2 záchytmi v sektore LULUCF za rok X-2 v súlade s metodikami špecifikovanými v časti 3 tejto prílohy. Tieto údaje sú relevantné aj pre správu o súlade podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/841;
d)
akékoľvek zmeny údajov uvedených v písmenách a), b) a c) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X-3 s uvedením dôvodov týchto zmien;
e)
informácie o ukazovateľoch uvedených v časti 4 tejto prílohy za rok X-2;
f)
súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/842 a článkov 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2018/841 za rok X-1;
g)
informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;
h)
za rok X-2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených prevádzkovateľmi zariadení podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;
i)
ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X-2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;
j)
ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X-2:
i)
s údajmi použitými pri príprave inventúr látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice (EÚ) 2016/2284;
ii)
s údajmi nahlásenými podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a prílohy VII k nemu;
iii)
s údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 a prílohy B k nemu;
k)
opis prípadných zmien svojho národného inventarizačného systému;
l)
opis prípadných zmien národného registra;
m)
informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a akékoľvek ďalšie prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy o skleníkových plynoch v Únii;
n)
informácie o:
i)
zámeroch členského štátu využiť flexibility uvedené v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2018/842, podľa možností vrátane informácií o množstvách, druhu prevodu a odhadovanom rozpätí cien;
ii)
použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2018/842;
iii)
zámeroch členského štátu využiť flexibilitu uvedenú v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842. Členský štát môže požiadať Komisiu o udelenie výnimky z písmena c) prvého odseku, aby mohol použiť inú metodiku, než sa špecifikuje v časti 3 tejto prílohy, ak by požadované zlepšenie metodiky nebolo možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a odstraňovania z dôvodu malého významu emisií a záchytov v prípade dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť túto výnimku, musia do 31. decembra 2020 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť, v ktorej uvedú dokedy by sa mohlo zrealizovať zlepšenie metodiky alebo navrhnúť alternatívna metodika, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v určenej primeranej lehote. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. Ak Komisia žiadosti nevyhovie, uvedie dôvody svojho rozhodnutia. Časť 2 Skleníkové plyny, ktoré sa majú zahrnúť: oxid uhličitý (CO2)
metán (CH4)
oxid dusný (N2O)
fluorid sírový (SF6)
fluorid dusný (NF3)
fluórované uhľovodíky (HFC):
—
HFC-23 CHF3
—
HFC-32 CH2F2
—
HFC-41 CH3F
—
HFC-125 CHF2CF3
—
HFC-134 CHF2CHF2
—
HFC-134a CH2FCF3
—
HFC-143 CH2FCHF2
—
HFC-143a CH3CF3
—
HFC-152 CH2FCH2F
—
HFC-152a CH3CHF2
—
HFC-161 CH3CH2F
—
HFC-227ea CF3CHFCF3
—
HFC-236cb CF3CF2CH2F
—
HFC-236ea CF3CHFCHF2
—
HFC-236fa CF3CH2CF3
—
HFC-245fa CHF2CH2CF3
—
HFC-245ca CH2FCF2CHF2
—
HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3
—
HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 or (C5H2F10)
plnofluórované uhľovodíky (PFC):
—
PFC-14, perfluórmetán, CF4
—
PFC-116, perfluóretán, C2F6
—
PFC-218, oktafluórpropán, C3F8
—
PFC-318, oktafluórcyklobután, c-C4F8
—
PFC-318, hexafluórcyklopropán, c-C3F6
—
PFC-3-1-10, dekafluórbután, C4F10
—
PFC-4-1-12, dodekafluórpentán, C5F12
—
PFC-5-1-14, tetradekafluórhexán, C6F14
—
PFC-9-1-18, C10F18
Časť 3 Metodiky monitorovania a nahlasovania v sektore LULUCF Členské štáty na monitorovanie a nahlasovanie v sektore LULUCF používajú geograficky explicitné údaje o konverzii využívania pôdy v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006. Komisia poskytne členským štátom primeranú podporu a pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a transparentnosť zbieraných údajov. Členské štáty sa nabádajú, aby preskúmali synergie a príležitosti na konsolidáciu nahlasovania s inými relevantnými oblasťami politiky a usilovali sa o inventúry skleníkových plynov, ktoré umožnia interoperabilitu s príslušnými elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami, a to i pokiaľ ide o:
a)
systém monitorovania jednotiek využívania pôdy, ktoré sa vyznačujú pôdou s vysokými zásobami uhlíka podľa vymedzenia v článku 29 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001;
b)
systém monitorovania jednotiek využívania pôdy podliehajúcich ochrane, ktoré sú vymedzené ako pôda, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero z týchto kategórií:
—
pôda s vysokou biologickou rozmanitosťou vymedzená v článku 29 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001,
—
prijaté lokality s európskym významom a osobitné chránené územia označené v súlade s článkom 4 smernice Rady 92/43/EHS (
34
) a parcely mimo týchto lokalít a území, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa ochrany a zachovania prírodných zdrojov podľa článku 6 ods. 1 a 2 uvedenej smernice v záujme plnenia cieľov týkajúcich sa ochrany lokalít,
—
miesta na párenie alebo oddych druhov uvedených v prílohe IV k smernici 92/43/EHS, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia podľa článku 12 uvedenej smernice,
—
prirodzené biotopy uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS a biotopy druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43/EHS, ktoré sa vyskytujú mimo lokalít s európskym významom alebo osobitných chránených území a ktoré prispievajú k dosiahnutiu priaznivého stavu ochrany týchto biotopov a druhov podľa článku 2 uvedenej smernice, alebo ktoré môžu podliehať preventívnym a nápravným opatreniam podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (
35
),
—
osobitne chránené územia klasifikované podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (
36
) a parcely mimo týchto území, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa ochrany a zachovania prírodných zdrojov podľa článku 4 smernice 2009/147/ES a článku 6 ods. 2 smernice 92/43/EHS v záujme plnenia cieľov ochrany lokalít,
—
parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na ochranu vtákov, ktorých stav nie je podľa informácií, ktoré sa oznamujú v súlade s článkom 12 smernice 2009/147/ES, bezpečný, v záujme splnenia požiadavky podľa článku 4 ods. 4 druhej vety uvedenej smernice, ktorou je zabraňovať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu biotopov, alebo v záujme splnenia požiadavky podľa článku 3 uvedenej smernice, ktorá sa týka ochrany a zachovania dostatočnej rôznorodosti a rozlohy vtáčích biotopov,
—
akékoľvek iné biotopy, ktoré členský štát vymedzí na rovnaké účely, ako sú účely stanovené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES,
—
parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia potrebné na ochranu a zabezpečenie nezhoršovania ekologického stavu útvarov povrchových vôd uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (
37
),
—
prirodzené nivné (záplavové) oblasti alebo retenčné oblasti zadržiavajúce povodňovú vodu chránené členskými štátmi v súvislosti s riadením povodňových rizík podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES (
38
),
—
chránené územia vymedzené členskými štátmi na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa chránených území;
c)
systém monitorovania jednotiek využívania pôdy, ktoré podliehajú obnove a ktoré sú vymedzené ako pôda, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero z týchto kategórií:
—
lokality s európskym významom, osobitné chránené územia a osobitne chránené územia opísané v písmene b) spolu s parcelami mimo týchto lokalít a území, v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy alebo kompenzačných opatrení zameraných na plnenie cieľov ochrany lokalít,
—
biotopy druhov voľne žijúcich vtákov podľa článku 4 ods. 2 smernice 2009/147/ES alebo prílohy I k uvedenej smernici, ktoré sa vyskytujú mimo osobitne chránených území a v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy na účely smernice 2009/147/ES,
—
prirodzené biotopy uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS a biotopy druhov uvedených v jej prílohe II, ktoré sa vyskytujú mimo lokalít s európskym významom alebo osobitných chránených území a v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy na účely dosiahnutia priaznivého stavu ochrany podľa smernice 92/43/EHS alebo v prípade ktorých sa identifikovala potreba nápravných opatrení na účely článku 6 smernice 2004/35/ES,
—
oblasti, v prípade ktorých sa identifikovala potreba obnovy alebo ktoré podliehajú opatreniam na zabezpečenie toho, aby sa ich stav nezhoršoval, podľa plánu obnovy prírody uplatniteľného v členskom štáte,
—
parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia potrebné na obnovu dobrého ekologického stavu útvarov povrchových vôd uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iii) smernice 2000/60/ES alebo opatrenia potrebné na obnovu veľmi dobrého ekologického stavu takýchto útvarov, ak sa to vyžaduje v právnych predpisoch,
—
parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu a revitalizáciu mokradí, ako sa uvádza v časti B bode vii) prílohy VI k smernici 2000/60/ES,
—
oblasti, v ktorých je potrebné obnoviť ekosystém s cieľom dosiahnuť jeho dobrý stav v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (
39
);
d)
systém monitorovania týchto jednotiek využívania pôdy s vysokým klimatickým rizikom:
—
oblasti, na ktoré sa vzťahuje kompenzácia podľa odsekov 5 a 6 článku 13b nariadenia (EÚ) 2018/841,
—
oblasti uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2007/60/ES,
—
oblasti identifikované v národnej adaptačnej stratégii členských štátov ako oblasti s vysokými prírodnými a človekom spôsobenými rizikami, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na zníženie rizík v dôsledku klimatických katastrof;
e)
systém monitorovania zásob uhlíka v pôde, ktorý okrem iného využíva ročné súbory údajov štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS). Inventúrou skleníkových plynov sa umožňuje výmena a integrácia údajov medzi elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami, aby sa uľahčila ich porovnateľnosť a verejná dostupnosť. Členské štáty použijú na obdobie rokov 2021 až 2025 prinajmenšom metodiky úrovne 1 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 s výnimkou rezervoáru uhlíka, ktorý predstavuje aspoň 25 % emisií alebo ich odstránených množstiev v kategórii zdroja alebo záchytu, ktorá sa v rámci vnútroštátneho inventarizačného systému daného členského štátu pokladá za prioritnú z dôvodu, že odhad má významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov danej krajiny, pokiaľ ide o absolútnu úroveň emisií a ich odstraňovaných množstiev, vývoj emisií a ich odstraňovaných množstiev alebo neistotu v súvislosti s emisiami a ich odstraňovanými množstvami v daných kategóriách využívania pôdy, pričom v takomto prípade sa používajú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006. Od predloženia inventúry skleníkových plynov v roku 2028 členské štáty používajú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006, pričom členské štáty sú čo najskôr a najneskôr od preloženia inventúry skleníkových plynov v roku 2030, povinné uplatňovať metodiku úrovne 3 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 v prípade všetkých odhadov emisií a ich odstránených množstiev v rámci rezervoáru uhlíka, ktoré patria do oblastí s jednotkami využívania pôdy vyznačujúcimi sa vysokými zásobami uhlíka v zmysle písmena a), do oblastí s jednotkami využívania pôdy, na ktoré sa vzťahuje ochrana alebo obnova podľa písmen b) a c), a do oblastí s jednotkami využívania pôdy s potenciálne vysokými klimatickými rizikami podľa písmena d). Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci pododsek, ak oblasť v rámci ktorejkoľvek jednotlivej kategórie uvedenej v písmenách a) až d) predstavuje menej ako 1 % oblasti obhospodarovanej pôdy nahlásenej členským štátom, členské štáty použijú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006. Časť 4 Ukazovatele inventúry
1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|