9. Členské štáty zabezpečia, aby súdne alebo správne orgány mohli zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, v týchto prípadoch:
|
a)
|
prerušenie už nespĺňa cieľ spočívajúci v podpore rokovaní o reštrukturalizačnom pláne, napríklad ak je zrejmé, že časť veriteľov, ktorí by v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli zabrániť prijatiu reštrukturalizačného plánu, nepodporuje pokračovanie rokovaní;
|
|
b)
|
na žiadosť dlžníka alebo správcu v oblasti reštrukturalizácie;
|
|
c)
|
ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, ak prerušením jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, je alebo by bol nespravodlivo poškodený jeden alebo viacerí veritelia alebo jedna alebo viacero skupín veriteľov; alebo
|
|
d)
|
ak by v dôsledku prerušenia došlo k úpadku veriteľa, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.
|
Členské štáty môžu podľa prvého pododseku obmedziť právo zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na situácie, keď veritelia nedostali príležitosť byť vypočutí pred tým, ako toto prerušenie nadobudlo účinnosť, alebo pred tým, ako súdny alebo správny orgán povolil jeho predĺženie.
Členské štáty môžu stanoviť minimálne obdobie, ktoré nie je dlhšie ako obdobie uvedené v odseku 6, počas ktorého nemožno zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.