Článok 6 Prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby dlžníci mohli využiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na podporu rokovaní o reštrukturalizačnom pláne v medziach rámca preventívnej reštrukturalizácie.

Členské štáty môžu ustanoviť, že súdne alebo správne orgány môžu zamietnuť povolenie prerušiť jednotlivé konania, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, ak takéto prerušenie nie je nevyhnutné, alebo ak by nesplnilo cieľ stanovený v prvom pododseku.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, členské štáty zabezpečia, aby sa prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, mohlo vzťahovať na všetky typy pohľadávok vrátane zabezpečených pohľadávok a prednostných pohľadávok.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, že prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, môže byť všeobecné, vzťahujúce sa na všetkých veriteľov, alebo môže byť obmedzené, vzťahujúce sa na jedného alebo viacerých jednotlivých veriteľov alebo kategórie veriteľov.

V prípade obmedzeného prerušenia sa prerušenie vzťahuje iba na veriteľov, ktorí boli informovaní v súlade s vnútroštátnym právom o rokovaniach uvedených v odseku 1 o reštrukturalizačnom pláne alebo o prerušení.

4.   Členské štáty môžu vylúčiť určité pohľadávky alebo kategórie pohľadávok z rozsahu prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, za presne vymedzených okolností, ak je takéto vylúčenie riadne odôvodnené, a:

5.   Odsek 2 sa neuplatňuje na pohľadávky pracovníkov.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty na pohľadávky pracovníkov uplatniť odsek 2, ak a pokiaľ zabezpečia, že vyplatenie takýchto pohľadávok bude garantované v rámcoch preventívnej reštrukturalizácie na podobnej úrovni ochrany.

6.   Prvotné trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa obmedzuje na obdobie najviac štyroch mesiacov.

7.   Bez ohľadu na odsek 6 môžu členské štáty súdnym alebo správnym orgánom poskytnúť možnosť predĺžiť trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, alebo povoliť nové prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na žiadosť dlžníka, veriteľa alebo prípadne správcu v oblasti reštrukturalizácie. Takéto predĺženie alebo nové prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, sa povolia, len ak presne vymedzené okolnosti preukazujú, že takéto predĺženia alebo nové prerušenia sú riadne odôvodnené, napríklad ak:

8.   Celkové trvanie prerušenia jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, vrátane predĺžení a obnovení, nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov.

Ak sa členské štáty rozhodnú implementovať túto smernicu prostredníctvom jedného alebo viacerých konaní alebo opatrení, ktoré nespĺňajú podmienky oznamovania podľa prílohy A k nariadeniu (EÚ) 2015/848, celkové trvanie prerušenia v rámci takýchto konaní sa obmedzí na najviac štyri mesiace, ak sa centrum hlavného záujmu dlžníka presunulo z iného členského štátu v rámci trojmesačného obdobia predchádzajúceho podaniu žiadosti o začatie konania o preventívnej reštrukturalizácii.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby súdne alebo správne orgány mohli zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, v týchto prípadoch:

Členské štáty môžu podľa prvého pododseku obmedziť právo zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na situácie, keď veritelia nedostali príležitosť byť vypočutí pred tým, ako toto prerušenie nadobudlo účinnosť, alebo pred tým, ako súdny alebo správny orgán povolil jeho predĺženie.

Členské štáty môžu stanoviť minimálne obdobie, ktoré nie je dlhšie ako obdobie uvedené v odseku 6, počas ktorého nemožno zrušiť prerušenie jednotlivých konaní, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov.