NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1991 z 24. júna 2024 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869 (Text s významom pre EHP)

(1)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá na úrovni Únie týkajúce sa obnovy ekosystémov s cieľom zabezpečiť obnovu biodiverzity a odolnosti prírody na celom území Únie. Obnova ekosystémov takisto prispieva k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu.

(2)

V oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (ďalej len „Európska zelená dohoda“) sa stanovuje ambiciózny plán na transformáciu Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, pričom cieľom tejto spoločnosti je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. V rámci Európskej zelenej dohody sa v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov stanovuje Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.

(3)

Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (4). Z tohto titulu sa zaviazali vykonávať dlhodobú strategickú víziu prijatú na desiatom zasadnutí konferencie zmluvných strán uvedeného dohovoru, ktoré sa konalo 18. – 29. októbra 2010, rozhodnutím X/2 o Strategickom pláne pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020, podľa ktorej má byť biodiverzita do roku 2050 cenená, chránená, obnovovaná a rozumne používaná pri zachovaní ekosystémových služieb, udržiavaní zdravej planéty a zabezpečení osohu pre všetkých ľudí.

(4)

V Globálnom rámci pre biodiverzitu prijatom na pätnástom zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite 7. – 19. decembra 2022 sa stanovujú globálne ciele zamerané na bezodkladné opatrenia na nasledujúcich desať rokov do roku 2030. Cieľom č. 1 je zabezpečiť, aby sa na všetky oblasti vzťahovalo priestorové plánovanie a účinné procesy riadenia, ktoré sú participatívne, integrované, zohľadňujú biodiverzitu a zaoberajú sa zmenou využívania pôdy a morí; aby sa do roku 2030 dosiahol takmer nulový úbytok oblastí s vysokým významom pre biodiverzitu vrátane ekosystémov s vysokou ekologickou integritou a zároveň rešpektovali práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ako sa to stanovuje v Deklarácii Organizácie Spojených národov (OSN) o právach pôvodného obyvateľstva. Cieľom č. 2 je zabezpečiť, aby sa do roku 2030 aspoň 30 % oblastí s degradovanými suchozemskými, vnútrozemskými vodnými, morskými a pobrežnými ekosystémami zaradilo do účinnej obnovy s cieľom posilniť biodiverzitu a ekosystémové funkcie a služby, ekologickú integritu a prepojenosť. Cieľom č. 11 je obnoviť, zachovať a zvýšiť prínos prírody pre ľudí vrátane ekosystémových funkcií a služieb, ako je regulácia ovzdušia, vody a klímy, zdravia pôdy, opeľovania a znižovania rizika chorôb, ako aj ochrana pred prírodnými nebezpečenstvami a katastrofami, a to prostredníctvom riešení blízkych prírode a/alebo ekosystémových prístupov v prospech všetkých ľudí a prírody. Globálny rámec pre biodiverzitu umožní pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov orientovaných na výsledky do roku 2050.

(5)

Ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä ciele 14.2, 15.1, 15.2 a 15.3, označujú potrebu zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, najmä lesov, mokradí, horských a suchých oblastí.

(6)

Valné zhromaždenie OSN rezolúciou z 1. marca 2019 vyhlásilo roky 2021 – 2030 za Dekádu OSN pre obnovu ekosystému s cieľom podporiť a rozšíriť úsilie o predchádzanie degradácii ekosystémov, jej zastavenie a zvrátenie na celom svete a o zvyšovanie informovanosti o význame obnovy ekosystémov.

(7)

Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je zabezpečiť, aby bola európska biodiverzita nasmerovaná k obnove do roku 2030 v prospech ľudí, planéty, klímy, ako aj nášho hospodárstva. Stanovuje sa v nej ambiciózny plán EÚ na obnovu prírody s niekoľkými kľúčovými záväzkami vrátane záväzku predložiť návrh právne záväzných cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody v snahe obnoviť degradované ekosystémy, najmä tie, ktoré majú najväčší potenciál zachytávať a ukladať uhlík a zabrániť vplyvu prírodných katastrof a znížiť ho.

(8)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júna 2021 o Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 dôrazne privítal záväzok vypracovať legislatívny návrh so záväznými cieľmi v oblasti obnovy prírody a navyše skonštatoval, že okrem celkového cieľa obnovy by mal tento návrh zahŕňať ciele špecifické pre ekosystémy, biotopy a druhy, pričom by sa mal vzťahovať na lesy, trávne porasty, mokrade, rašeliniská, opeľovače, voľne tečúce rieky, pobrežné oblasti a morské ekosystémy.

(9)

Rada vo svojich záveroch z 23. októbra 2020 uznala, že zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu súčasného stavu biodiverzity a prírody bude nevyhnutné, ale nebude stačiť na to, aby sa príroda vrátila do našich životov. Rada opätovne potvrdila, že v súvislosti s obnovou prírody je potrebné mať vyššie ambície, ako sa to navrhuje v novom pláne EÚ na obnovu prírody, ktorý zahŕňa opatrenia na ochranu a obnovu biodiverzity nad rámec chránených území. Rada takisto uviedla, že očakáva návrh na právne záväzné ciele v oblasti obnovy prírody, ktorému musí predchádzať posúdenie vplyvu.

(10)

V Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje záväzok právne chrániť aspoň 30 % pevniny vrátane vnútrozemských vôd a 30 % morí v Únii, z čoho prinajmenšom jedna tretina by mala podliehať prísnej ochrane vrátane všetkých zostávajúcich klimaxových lesov a pralesovitých porastov. V kritériách a usmerneniach pre členské štáty na určovanie ďalších chránených území (ďalej len „kritériá a usmernenia“) vypracovaných Komisiou v roku 2022 v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami sa zdôrazňuje, že ak sú obnovené oblasti po prejavení sa plného účinku obnovy v súlade s kritériami pre chránené územia alebo ak sa očakáva, že budú v súlade s týmito kritériami, mali by tieto obnovené oblasti prispievať aj k plneniu cieľov Únie týkajúcich sa chránených území. V kritériách a usmerneniach sa zdôrazňuje aj skutočnosť, že chránené územia môžu predstavovať dôležitý príspevok k cieľom obnovy v rámci Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 tým, že vytvoria podmienky pre úspešnosť činností zameraných na obnovu. Platí to najmä v prípade oblastí, ktoré sa môžu obnovovať prirodzene tým, že sa zastavia alebo obmedzia niektoré tlaky, ktoré sú výsledkom ľudských činností. Prísna ochrana týchto oblastí vrátane morského prostredia bude v niektorých prípadoch stačiť na dosiahnutie obnovy prírodných hodnôt, ktoré sa v nich nachádzajú. V kritériách a usmerneniach sa navyše zdôrazňuje, že od všetkých členských štátov sa očakáva, že prispejú k plneniu cieľov Únie týkajúcich sa chránených území stanovených v Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, a to v miere, ktorá je úmerná prírodným hodnotám, ktoré sa v nich nachádzajú, a ich potenciálu na obnovu prírody.

(11)

V Stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje cieľ zabezpečiť, aby do roku 2030 nedošlo k zhoršeniu trendov alebo stavu ochrany chránených biotopov a druhov a aby sa aspoň 30 % druhov a biotopov, ktorých stav v súčasnosti nie je priaznivý, dostalo do uvedenej kategórie alebo aby tieto druhy vykazovali výrazný pozitívny trend k možnosti zaradenia do tejto kategórie. V usmernení vypracovanom Komisiou v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami na podporu plnenia týchto cieľov sa zdôrazňuje, že úsilie o zachovanie a obnovu bude zrejme potrebné vyvinúť v prípade väčšiny uvedených biotopov a druhov, a to buď prostredníctvom zastavenia ich súčasných negatívnych trendov do roku 2030, alebo prostredníctvom udržiavania súčasných stabilných alebo zlepšujúcich sa trendov, či zabránením úbytku biotopov a druhov s priaznivým stavom ochrany. V uvedenom usmernení sa ďalej zdôrazňuje, že tieto činnosti zamerané na obnovu sa musia plánovať, vykonávať a koordinovať predovšetkým na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a že pri výbere a určovaní prioritných druhov a biotopov, ktoré sa majú zlepšiť do roku 2030, sa majú vyžadovať synergie s inými cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi, najmä s environmentálnymi cieľmi alebo cieľmi politiky v oblasti zmeny klímy.

(12)

Komisia v správe o stave prírody v Európskej únii z 15. októbra 2020 (ďalej len „správa o stave prírody z roku 2020“) konštatovala, že Únia zatiaľ nedokázala zastaviť zhoršovanie stavu chránených typov biotopov a chránených druhov, ktorých zachovanie má význam pre celú Úniu. Príčinou tohto zhoršovania stavu je najmä upúšťanie od extenzívnej poľnohospodárskej výroby, zintenzívňovanie poľnohospodárstva, úprava hydrologických režimov, urbanizácia a znečisťovanie, ako aj neudržateľné lesnícke činnosti a využívanie druhov. Okrem toho hlavnú a čoraz väčšiu hrozbu pre pôvodnú faunu a flóru Únie predstavujú invázne nepôvodné druhy a zmena klímy.

(13)

Európska zelená dohoda povedie k postupnej a hlbokej transformácii hospodárstva Únie a jej členských štátov, ktorá bude mať zase silný vplyv na vonkajšiu činnosť Únie. Je dôležité, aby Únia využívala svoju obchodnú politiku a rozsiahlu sieť obchodných dohôd na spoluprácu s partnermi v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity aj na globálnej úrovni a zároveň podporovala rovnaké podmienky pre všetkých.

(14)

Je vhodné stanoviť všeobecný cieľ týkajúci sa obnovy ekosystémov, aby sa podporila hospodárska a spoločenská transformácia, vytvorili sa kvalitné pracovné miesta a podporil sa udržateľný rast. Ak sú biologicky rozmanité ekosystémy, napríklad mokrade, sladkovodné, lesné, ako aj poľnohospodárske ekosystémy, ekosystémy riedko pokryté vegetáciou, morské, pobrežné a mestské ekosystémy v dobrom stave, poskytujú rozličné základné ekosystémové služby, pričom prínosy obnovy degradovaných ekosystémov do dobrého stavu vo všetkých suchozemských a morských oblastiach vysoko presahujú náklady na obnovu. Tieto služby prispievajú k širokému spektru sociálno-ekonomických prínosov v závislosti od hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, regionálnych a miestnych charakteristík.

(15)

Štatistická komisia OSN na svojom 52. zasadnutí v marci 2021 prijala systém integrovaného environmentálného ekonomického účtovníctva – ekosystémové účtovníctvo (SEEA EA). SEEA EA tvorí integrovaný a komplexný štatistický rámec usporiadania údajov o biotopoch a krajinách, prostredníctvom ktorého sa určuje rozsah, stav a služby ekosystémov, sledujú zmeny ekosystémových aktív a uvádzajú tieto informácie do súvislostí s hospodárskymi a inými ľudskými činnosťami.

(16)

Zabezpečenie biologicky rozmanitých ekosystémov a boj proti zmene klímy sú neoddeliteľne prepojené. Príroda a riešenia blízke prírode vrátane prirodzených zásob a záchytov uhlíka sú zásadné na boj proti klimatickej kríze. Zároveň je klimatická kríza už hnacou silou zmeny suchozemských a morských ekosystémov a Únia sa musí pripraviť na zvyšovanie intenzity, frekvencie a všadeprítomnosti jej účinkov. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe o vplyvoch globálneho otepľovania o 1,5 oC poukázal na to, že niektoré vplyvy môžu byť dlhotrvajúce alebo nezvratné. V šiestej hodnotiacej správe IPCC sa uvádza, že obnova ekosystémov bude zásadná pre pomoc v boji proti zmene klímy, ako aj pri znižovaní rizík pre potravinovú bezpečnosť. Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej globálnej hodnotiacej správe z roku 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách skonštatovala, že zmena klímy je hlavným faktorom spôsobujúcim zmeny v prírode, a predpokladala, že sa vplyvy zmeny klímy v nasledujúcich desaťročiach zintenzívnia a v niektorých prípadoch prekonajú vplyv iných faktorov spôsobujúcich zmeny ekosystémov, ako sú zmeny vo využívaní pôdy a morí.

(17)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 a následne záporné emisie, ako aj uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň zintenzívniť ich odstraňovanie prirodzenými záchytmi uhlíka. Obnova ekosystémov môže predstavovať významný prínos pre zachovanie, riadenie a zlepšovanie prirodzených záchytov uhlíka a zvýšenie biodiverzity a zároveň pre boj proti zmene klímy. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa takisto stanovuje, že príslušné inštitúcie Únie a členské štáty majú zabezpečiť nepretržitý pokrok pri zlepšovaní adaptívnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy. Okrem toho podľa uvedeného nariadenia musia členské štáty zahrnúť adaptáciu do všetkých oblastí politiky a podporovať adaptáciu založenú na ekosystémoch a riešenia blízke prírode. Riešenia blízke prírode sú riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré sú nákladovo efektívne a zároveň poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske prínosy a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje. Riešenia blízke prírode teda musia byť prínosom pre biodiverzitu a musia podporovať fungovanie širokého okruhu ekosystémových služieb.

(18)

V oznámení Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa zdôrazňuje potreba podporovať riešenia blízke prírode a uznáva, že nákladovo efektívnu adaptáciu na zmenu klímy možno dosiahnuť ochranou a obnovou mokradí a rašelinísk, ako aj pobrežných a morských ekosystémov, rozvojom mestskej zelene, inštaláciou zelených striech a stien a podporou a udržateľným obhospodarovaním lesov a poľnohospodárskej pôdy. Väčšie množstvo biologicky rozmanitých ekosystémov vedie k vyššej odolnosti proti zmene klímy a poskytuje účinnejšie formy znižovania rizika katastrof a predchádzania tomuto riziku.

(19)

Politika Únie v oblasti zmeny klímy sa reviduje s cieľom dodržať postup ustanovený v nariadení (EÚ) 2021/1119 na zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Konkrétne je cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/839 (6) zvýšiť príspevok sektora pôdy k celkovej ambícii v oblasti klímy do roku 2030 a zosúladiť ciele týkajúce sa účtovania emisií a ich odstraňovania zo sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), so súvisiacimi politickými iniciatívami v oblasti biodiverzity. V uvedenom nariadení sa zdôrazňuje potreba ochrany a zlepšenia prírodných spôsobov odstraňovania uhlíka, zvyšovania odolnosti ekosystémov proti zmene klímy, obnovy degradovanej pôdy a ekosystémov a opätovného zavlažovania rašelinísk. Ďalej je jeho cieľom zlepšenie monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania z pôdy, ktorá je predmetom ochrany a obnovy. V tejto súvislosti je dôležité, aby boli ekosystémy vo všetkých kategóriách pôdy vrátane lesov, trávnych porastov, ornej pôdy a mokradí v dobrom stave, aby boli schopné účinne zachytávať a ukladať uhlík.

(20)

Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 23. marca 2022 s názvom Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov, geopolitický vývoj ešte viac zdôraznil potrebu zaistiť odolnosť potravinových systémov. Je dokázané, že obnova poľnohospodárskych ekosystémov má z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na produktivitu potravín a že obnova prírody pôsobí v zabezpečení dlhodobej udržateľnosti a odolnosti Únie ako poistka.

(21)

V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy z mája 2022 občania vyzývajú Úniu, aby chránila a obnovovala biodiverzitu, krajinu a oceány, odstraňovala znečistenie a podporovala vedomosti, informovanosť, vzdelávanie a dialógy o životnom prostredí, zmene klímy, využívaní energie a udržateľnosti.

(22)

Obnova ekosystémov spolu s úsilím o obmedzenie obchodu s voľne žijúcimi druhmi a ich konzumácie takisto pomôže predchádzať možným budúcim prenosným ochoreniam so zoonotickým potenciálom a budovať voči nim odolnosť, čím sa zníži riziko vypuknutia nákaz a pandémií, a prispeje k podpore únijného a globálneho úsilia o uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“, v ktorom sa uznáva vnútorná súvislosť medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a zdravou a odolnou prírodou.

(23)

Pôda je neoddeliteľnou súčasťou suchozemských ekosystémov. V oznámení Komisie zo 17. novembra 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 – Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy sa uvádza potreba obnoviť degradovanú pôdu a zlepšiť biodiverzitu pôdy. Globálny mechanizmus, orgán zriadený v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti rozširovaniu púští v krajinách vážne postihnutých suchom a/alebo rozširovaním púští, najmä v Afrike (7), a sekretariát uvedeného dohovoru vytvorili program stanovovania cieľov v oblasti neutrality degradácie pôdy s cieľom pomôcť krajinám dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030.

(24)

Cieľom smernice Rady 92/43/EHS (8) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (9) je zabezpečiť dlhodobú ochranu, zachovanie a prežitie najvzácnejších a najohrozenejších rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov v Európe, ako aj európskych ekosystémov, ktorých sú súčasťou. Sústava Natura 2000, ktorá bola ustanovená v roku 1992 a je najväčšou koordinovanou sústavou chránených území na svete, predstavuje kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov uvedených dvoch smerníc. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na európskom území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, čím sa zosúladí so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES, ako aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (10).

(25)

Komisia vypracovala rámec a usmernenia na určovanie dobrého stavu typov biotopov chránených podľa smernice 92/43/EHS a na určovanie dostatočnej kvality a kvantity biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Ciele obnovy týchto typov biotopov a biotopov druhov sa môžu stanoviť na základe tohto rámca a usmernení. Takáto obnova však nebude postačovať na zvrátenie straty biodiverzity a na obnovu všetkých ekosystémov. S cieľom zvýšiť biodiverzitu na úrovni širších ekosystémov by sa preto mali ustanoviť dodatočné povinnosti založené na konkrétnych ukazovateľoch.

(26)

Vychádzajúc zo smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES a v záujme podpory dosiahnutia cieľov uvedených v týchto smerniciach by členské štáty mali zaviesť opatrenia zamerané na obnovu, aby sa zabezpečila obnova chránených biotopov a druhov vrátane voľne žijúceho vtáctva vo všetkých oblastiach Únie, ako aj v oblastiach, ktoré nepatria do sústavy Natura 2000.

(27)

Cieľom smernice 92/43/EHS je zachovať prirodzené biotopy a druhy voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín s významom pre Úniu v priaznivom stave ochrany alebo obnoviť priaznivý stav ochrany týchto biotopov a druhov. Nestanovuje sa v nej však lehota na dosiahnutie tohto cieľa. Podobne sa ani v smernici 2009/147/ES nestanovuje lehota na obnovu populácií vtáctva v Únii.

(28)

Mali by sa stanoviť lehoty na zavedenie opatrení na obnovu v rámci lokalít sústavy Natura 2000 a mimo nich s cieľom postupne zlepšovať stav chránených typov biotopov v celej Únii a znovu ich vytvárať dovtedy, kým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha potrebná na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany uvedených typov biotopov v Únii. Členské štáty by pri zavádzaní opatrení na obnovu mali podľa potreby do roku 2030 uprednostniť oblasti typov biotopov, ktoré nie sú v dobrom stave a ktoré sa nachádzajú v lokalitách sústavy Natura 2000, vzhľadom na zásadnú úlohu týchto lokalít pre ochranu prírody a na skutočnosť, že podľa existujúceho práva Únie už existuje povinnosť zaviesť účinné systémy na zabezpečenie dlhodobej účinnosti opatrení na obnovu v lokalitách sústavy Natura 2000. S cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú flexibilitu, aby mohli vyvinúť rozsiahle úsilie v oblasti obnovy, by sa pre členské štáty mala zachovať možnosť zaviesť opatrenia na obnovu v oblastiach typov biotopov, ktoré nie sú v dobrom stave a ktoré sa nachádzajú mimo lokalít sústavy Natura 2000, ak je to odôvodnené osobitnými miestnymi okolnosťami a podmienkami. Okrem toho je vhodné spojiť typy biotopov podľa ekosystému, do ktorého patria, a stanoviť pre skupiny typov biotopov ciele, ktoré sú časovo ohraničené a kvantifikované podľa plochy. Vďaka tomu by si členské štáty mohli vybrať, ktoré biotopy v rámci danej skupiny obnovia ako prvé.

(29)

Požiadavky stanovené pre biotopy druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, a pre biotopy voľne žijúceho vtáctva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES, by mali byť podobné, s osobitným zreteľom na potrebnú prepojenosť medzi obidvomi uvedenými biotopmi, aby sa populáciám príslušných druhov darilo.

(30)

Je nevyhnutné, aby opatrenia na obnovu typov biotopov boli primerané a vhodné na to, aby tieto typy biotopov dosiahli dobrý stav a aby sa čo najskôr určili priaznivé referenčné plochy s cieľom dosiahnuť priaznivý stav ochrany týchto typov biotopov. Je dôležité, aby opatrenia na obnovu boli práve tie, ktoré sú nevyhnutné na splnenie cieľov, ktoré sú časovo ohraničené a ktorých rozsah sa určí podľa plochy. Je takisto nevyhnutné, aby opatrenia na obnovu biotopov druhov boli primerané a vhodné na čo najrýchlejšie dosiahnutie dostatočnej kvality a kvantity s cieľom dosiahnuť priaznivý stav ochrany príslušných druhov.

(31)

Opatrenia na obnovu zavedené podľa tohto nariadenia určené na obnovu alebo zachovanie určitých typov biotopov uvedených v prílohe I, ako sú trávne porasty, vresoviská alebo mokrade, by si v určitých prípadoch mohli vyžadovať odstránenie lesa s cieľom opätovne zaviesť riadenie založené na ochrane, ktoré môže zahŕňať činnosti, ako je kosba alebo pastva. Obnova prírody aj zastavenie odlesňovania sú dôležitými a vzájomne sa posilňujúcimi environmentálnymi cieľmi. Komisia by mala vypracovať usmernenia, ako sa uvádza v odôvodnení 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 (11), s cieľom objasniť výklad vymedzenia pojmu „poľnohospodárske využitie“ stanoveného v uvedenom nariadení, najmä pokiaľ ide o konverziu lesa na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie.

(32)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa opatreniami na obnovu, ktoré boli zavedené podľa tohto nariadenia, dosiahlo konkrétne a merateľné zlepšenie stavu ekosystémov, a to aj na úrovni jednotlivých oblastí, ktoré sú predmetom obnovy, ako aj na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(33)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia na obnovu efektívne a aby ich výsledky bolo možné v priebehu času vyhodnocovať, je nevyhnutné, aby sa v oblastiach, ktoré sú predmetom takýchto opatrení, prejavilo neustále zlepšovanie až do dosiahnutia dobrého stavu, a to v záujme zlepšenia stavu biotopov patriacich do rozsahu pôsobnosti prílohy I k smernici 92/43/EHS, znovuvytvorenia týchto biotopov a zvýšenia ich prepojenosti.

(34)

Okrem toho je v záujme zvýšenia kvality a kvantity biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, ako aj biotopov voľne žijúceho vtáctva v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES nevyhnutné, aby sa v oblastiach, ktoré sú predmetom opatrení na obnovu, prejavilo neustále zlepšovanie s cieľom prispieť k dosiahnutiu dostatočnej kvantity a kvality biotopov týchto druhov.

(35)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa počet oblastí pokrytých typmi biotopov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS a ktoré sú v dobrom stave, na celom európskom území členských štátov a Únie ako celku postupne zvyšoval, až kým sa nedosiahne priaznivá referenčná plocha každého typu biotopu, pričom aspoň 90 % takýchto plôch na úrovni členského štátu má byť v dobrom stave, aby sa v prípade týchto typov biotopov v Únii mohol dosiahnuť priaznivý stav ochrany. V riadne odôvodnených prípadoch a v prípade typov biotopov, ktoré sú v Únii veľmi bežné a rozšírené a ktoré pokrývajú viac ako 3 % európskeho územia dotknutého členského štátu, by členské štáty mali mať možnosť v prípade jednotlivých typov biotopov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu pri plochách, ktoré majú byť v dobrom stave, uplatňovať percentuálny podiel nižší ako 90 %, ak by tento percentuálny podiel nebránil dosiahnutiu alebo zachovaniu priaznivého stavu ochrany týchto typov biotopov na vnútroštátnej biogeografickej úrovni určených podľa článku 1 písm. e) smernice 92/43/EHS. Ak členský štát uplatňuje túto výnimku, mal by ju odôvodniť vo svojom národnom pláne obnovy prírody.

(36)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa kvalita a kvantita biotopov druhov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, ako aj biotopov voľne žijúceho vtáctva v rozsahu pôsobnosti smernice 2009/147/ES na európskych územiach všetkých členských štátov a celej Únie postupne zvyšovali dovtedy, kým nebudú dostatočné, aby sa zabezpečilo dlhodobé prežitie týchto druhov.

(37)

Je dôležité, aby členské štáty zaviedli opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby oblasti pokryté typmi biotopov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu, vykazovali neustále zlepšovanie stavu až do dosiahnutia dobrého stavu, a aby členské štáty zaviedli opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa tieto typy biotopov po dosiahnutí dobrého stavu významne nezhoršili, aby sa neohrozilo dlhodobé zachovanie alebo dosahovanie dobrého stavu. Nedosiahnutie týchto výsledkov neznamená nesplnenie povinnosti zaviesť opatrenia vhodné na dosiahnutie týchto výsledkov. Je takisto dôležité, aby sa členské štáty pokúsili vynaložiť úsilie s cieľom zabrániť významnému zhoršeniu v oblastiach pokrytých takýmito typmi biotopov, ktoré buď už sú v dobrom stave alebo ktoré nie sú v dobrom stave ale ešte sa na ne nevzťahujú opatrenia na obnovu. Takéto opatrenia sú dôležité na to, aby sa zabránilo zvyšovaniu potreby obnovy v budúcnosti, a mali by sa zamerať na oblasti typov biotopov, ktoré členské štáty určili vo svojich národných plánoch obnovy prírody a ktoré je potrebné obnoviť na splnenie cieľov obnovy. Je vhodné zohľadniť pravdepodobnosť udalostí vyššej moci, ako sú prírodné katastrofy, ktorých výsledkom by mohlo byť zhoršenie v oblastiach pokrytých uvedenými typmi biotopov, ako aj neodvrátiteľné premeny biotopu, ktorých priamou príčinou je zmena klímy. Mimo sústavy Natura 2000 je vhodné zohľadniť aj výsledok plánu či projektu prevažujúceho verejného záujmu, pre ktorý neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia. V prípade oblastí, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu, by sa každý prípad mal posudzovať individuálne. V prípade lokalít sústavy Natura 2000 sa plány a projekty schvaľujú v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS. Ak neexistujú alternatívy, je vhodné zabezpečiť, aby si členské štáty zachovali možnosť uplatňovať požiadavku na nezhoršovanie stavu na úrovni každého biogeografického regiónu svojho územia pre každý typ biotopu a každý biotop druhov. Takáto možnosť by mala byť povolená za určitých podmienok vrátane prijatia kompenzačných opatrení pre každé významné zhoršenie. Ak sa v rámci želaného výsledku opatrenia na obnovu nejaká oblasť transformuje z jedného typu biotopu, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, na iný typ biotopu, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, táto oblasť by sa nemala považovať za zhoršujúcu sa oblasť.

(38)

Na účely výnimiek z povinností neustáleho zlepšovania a nezhoršovania stavu lokalít mimo sústavy Natura 2000 podľa tohto nariadenia by členské štáty mali predpokladať, že elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojenie do sústavy, samotná súvisiaca sústava a uskladňovacie zariadenia predstavujú prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o obmedzení uplatňovania uvedeného predpokladu za riadne odôvodnených a osobitných okolností, ako sú dôvody týkajúce sa národnej obrany. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť takéto projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov od požiadavky preukázať, že na účely uplatňovania uvedených výnimiek neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia, za predpokladu, že tieto projekty boli predmetom strategického environmentálneho hodnotenia alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak by sa predpokladalo, že takéto elektrárne predstavujú prevažujúci verejný záujem, a prípadne by sa obmedzila požiadavka na posúdenie menej škodlivých alternatívnych riešení, mohlo by sa na takéto projekty uplatňovať zjednodušené posúdenie, pokiaľ ide o výnimky z posudzovania prevažujúceho verejného záujmu podľa tohto nariadenia.

(39)

Činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť, by mali mať najvyššiu prioritu. Členské štáty by preto pri zavádzaní opatrení na obnovu mali mať možnosť vyňať z rozsahu pôsobnosti oblasti využívané na takéto účely, ak sa uvedené opatrenia považujú za nezlučiteľné s pokračujúcim vojenským využívaním daných oblastí. Okrem toho by na účely uplatňovania ustanovení tohto nariadenia o výnimkách z povinností neustáleho zlepšovania a nezhoršovania stavu lokalít mimo sústavy Natura 2000 mali členské štáty mať možnosť predpokladať, že plány a projekty týkajúce sa takýchto činností predstavujú prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by takisto mali mať možnosť oslobodiť takéto plány a projekty od požiadavky preukázať, že neexistujú menej škodlivé alternatívne riešenia. Ak však členské štáty uplatňujú túto výnimku, malo by sa od nich vyžadovať, aby v prípade, že je to vhodné a uskutočniteľné, zaviedli opatrenia s cieľom zmierniť vplyv týchto plánov a projektov na príslušné typy biotopov.

(40)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zdôrazňuje potreba dôraznejších opatrení na obnovu degradovaných morských ekosystémov vrátane ekosystémov bohatých na uhlík, ako aj dôležitých neresísk a odchovní. V uvedenej stratégii sa takisto stanovuje, že Komisia navrhne nový akčný plán na ochranu rybolovných zdrojov a morských ekosystémov.

(41)

Typy morských biotopov uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS sa vymedzujú zoširoka a tvorí ich množstvo z ekologického hľadiska odlišných podtypov s rozličným potenciálom obnovy, v dôsledku čoho je pre členské štáty ťažšie stanovovať vhodné opatrenia na obnovu na úrovni týchto typov biotopov. Typy morských biotopov uvedené v prílohe I k danej smernici by sa preto mali ďalej spresniť s použitím príslušných úrovní klasifikácie morských biotopov podľa Európskeho informačného systému o prírode (EUNIS). Členské štáty by mali vytvoriť priaznivé referenčné plochy na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany každého z týchto typov biotopov, pokiaľ sa pozornosť týmto referenčným plochám nevenuje už v iných právnych predpisoch Únie. V morských vodách viacerých členských štátov je vo veľkej miere zastúpená skupina biotopov jemných morských sedimentov, ktoré zodpovedajú určitým typom všeobecných bentických biotopov špecifikovaných v smernici 2008/56/ES. Členské štáty by preto mali mať možnosť obmedziť opatrenia na obnovu, ktoré sa zavádzajú postupne, na menšiu časť plochy týchto typov biotopov, ktoré nie sú v dobrom stave, za predpokladu, že to nebráni dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého environmentálneho stavu určeného podľa smernice 2008/56/ES, pričom sa zohľadnia najmä prahové hodnoty deskriptorov na určenie dobrého environmentálneho stavu uvedené v bodoch 1 a 6 prílohy I k uvedenej smernici stanovené v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedenej smernice, pokiaľ ide o rozsah úbytku týchto typov biotopov, nepriaznivé účinky na stav týchto typov biotopov a maximálny prípustný rozsah týchto nepriaznivých vplyvov.

(42)

Ak si ochrana pobrežných a morských biotopov vyžaduje reguláciu rybolovných alebo akvakultúrnych činností, uplatňuje sa spoločná rybárska politika (SRP). V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (12) sa stanovuje najmä to, že prostredníctvom SRP sa má uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že cieľom úsilia tejto politiky je zabezpečiť, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

(43)

V záujme dosiahnutia cieľa nepretržitej, dlhodobej a trvalej obnovy biologicky rozmanitej a odolnej prírody by členské štáty mali v plnej miere využiť možnosti, ktoré poskytuje SRP. Členské štáty majú v rozsahu výlučnej právomoci Únie s ohľadom na ochranu morských biologických zdrojov možnosť prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu populácií rýb a hospodárenie s nimi a na udržovanie alebo zlepšenie stavu ochrany morských ekosystémov v okruhu 12 námorných míľ. Navyše členské štáty, ktoré majú priamy hospodársky záujem v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 majú možnosť dohodnúť sa na predložení spoločných odporúčaní na ochranné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s povinnosťami podľa práva Únie v oblasti životného prostredia. Ak členský štát zahrnie do svojho národného plánu obnovy prírody ochranné opatrenia potrebné na prispievanie k cieľom tohto nariadenia a uvedené ochranné opatrenia si vyžadujú predloženie spoločných odporúčaní, dotknutý členský štát by sa mal zapojiť do konzultácií a predložiť tieto spoločné odporúčania v lehote, ktorá umožní ich včasné prijatie pred ich príslušnými lehotami, s cieľom podporiť súdržnosť medzi rôznymi politikami v oblasti ochrany morských ekosystémov. Takéto opatrenia sa majú posudzovať a prijímať v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v rámci SPP.

(44)

V smernici 2008/56/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby spolupracovali na dvojstrannej úrovni a v rámci mechanizmov regionálnej a subregionálnej spolupráce, a to aj prostredníctvom regionálnych morských dohovorov, konkrétne Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (13), Dohovoru o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (14), Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (15) a Dohovoru o ochrane Čierneho mora, podpísaného v Bukurešti 21. apríla 1992, ako aj v kontexte regionálnych skupín zriadených v rámci SRP, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti rybolovu.

(45)

Je dôležité, aby sa opatrenia na obnovu zaviedli aj v prípade biotopov určitých morských druhov, ako sú žraloky a raje, ktoré patria napríklad do rozsahu pôsobnosti Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov podpísaného 23. júna 1979 v Bonne alebo do zoznamov ohrozených a bezprostredne ohrozených druhov európskych regionálnych morských dohovorov, ale nie do rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS, a to z toho dôvodu, že plnia dôležitú úlohu v ekosystéme.

(46)

Vzhľadom na podporu obnovy a nezhoršovania suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských biotopov majú členské štáty možnosť určiť ďalšie oblasti ako „chránené územia“ alebo „prísne chránené územia“ s cieľom vykonať ďalšie účinné ochranné opatrenia podľa oblasti a podporiť opatrenia na ochranu pôdy v súkromnom vlastníctve.

(47)

Mestské ekosystémy predstavujú približne 22 % plochy pôdy v Únii a tvoria oblasť, v ktorej žije väčšina občanov Únie. K mestskej zeleni patria okrem iného mestské lesy, parky a záhrady, mestské farmy, aleje, mestské lúky a mestské živé ploty. Mestské ekosystémy, tak ako ostatné ekosystémy, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, poskytujú významné biotopy pre biodiverzitu, najmä pre rastliny, vtáky a hmyz vrátane opeľovačov. Poskytujú aj mnohé ďalšie životne dôležité ekosystémové služby vrátane znižovania a kontroly rizika prírodných katastrof, napríklad v prípadne povodní a efektu tepelných ostrovov, ochladzovania, rekreácie, filtrácie vody a vzduchu, ako aj zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Rozšírenie mestskej zelene je dôležitým parametrom na meranie zvýšenia schopnosti mestských ekosystémov poskytovať tieto životne dôležité služby. Rozšírenie zelenej pokrývky v danej mestskej oblasti spomaľuje odtok vody, čím sa znižuje riziko znečistenia riek v dôsledku pretekania dažďovej vody, pomáha znižovať letné teploty, budovať odolnosť voči zmene klímy a poskytuje ďalší priestor na to, aby príroda prosperovala. Zvýšením úrovne mestskej zelene sa v mnohých prípadoch zlepší zdravie mestského ekosystému. Zdravé mestské ekosystémy sú zase nevyhnutné na podporu zdravia iných kľúčových európskych ekosystémov, napríklad prepojením prírodných oblastí na okolitom vidieku, zlepšovaním zdravia riek mimo mesta, poskytovaním útočiska a hniezdiska druhom vtákov a opeľovačov spojených s poľnohospodárskymi a lesnými biotopmi, ako aj poskytovaním dôležitých biotopov pre sťahovavé vtáky.

(48)

Opatrenia na zabezpečenie toho, aby pokrytie mestskou zeleňou, najmä stromami, už nebolo ohrozované znižovaním, sa musia výrazne posilniť. Aby priestranstvá mestskej zelene naďalej poskytovali potrebné ekosystémové služby, mal by sa zastaviť ich úbytok a mali by sa obnoviť a zväčšiť, okrem iného integráciou zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode, ako sú zelené strechy a steny, do projektov budov. Takáto integrácia môže prispieť nielen k zachovaniu a zväčšovaniu plochy mestskej zelene, ale ak zahŕňa stromy, aj k ploche mestského korunového zápoja stromov.

(49)

Z vedeckých dôkazov vyplýva, že umelé svetlo má negatívny vplyv na biodiverzitu. Umelé svetlo môže mať vplyv aj na ľudské zdravie. Pri príprave svojich národných plánov obnovy prírody podľa tohto nariadenia by členské štáty mali mať možnosť zvážiť zastavenie, zníženie alebo nápravu svetelného znečistenia vo všetkých ekosystémoch.

(50)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa vyžaduje vynaložiť väčšie úsilie na obnovu sladkovodných ekosystémov a prirodzených funkcií riek. Obnova sladkovodných ekosystémov by mala zahŕňať úsilie o obnovu prirodzenej prepojenosti riek, ako aj oblastí ich brehov a záplavových oblastí, a to aj odstraňovaním umelých prekážok s cieľom podporiť dosiahnutie priaznivého stavu ochrany riek, jazier a lužných biotopov a druhov žijúcich v týchto biotopoch chránených smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES a dosiahnutie jedného z hlavných cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, čiže obnovy aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek v porovnaní so stavom v roku 2020, keď sa stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 prijala. Pri odstraňovaní prekážok by členské štáty mali v prvom rade riešiť zastarané prekážky, čiže tie, ktoré už nie sú potrebné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, vnútrozemskú plavbu, zásobovanie vodou alebo iné využitie.

(51)

V Únii bol v posledných desaťročiach zaznamenaný prudký úbytok opeľovačov, pričom úbytok hrozí jednému z troch druhov včiel a motýľov a jeden z desiatich takýchto druhov je na pokraji vyhynutia. Opeľovače sú svojím opeľovaním voľne rastúcich aj pestovaných rastlín zásadné pre fungovanie suchozemských ekosystémov, dobré životné podmienky ľudí a potravinovú bezpečnosť. V správe za rok 2021 založenej na výsledkoch projektu integrovaného systému účtovníctva prírodného kapitálu (INCA), ktorý spoločne realizovali útvary Komisie a Európska environmentálna agentúra (EEA), sa uvádza, že opeľujúcemu hmyzu sa priamo pripisuje ročná poľnohospodárska produkcia Únie v hodnote takmer 5 000 000 000 EUR.

(52)

Komisia svojim oznámením z 1. júna 2018 zareagovala na výzvy Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa potreby riešiť úbytok opeľovačov a odštartovala iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače. Zo správy z 27. mája 2021 o pokroku pri vykonávaní uvedenej iniciatívy vyplýva, že pri riešení faktorov spôsobujúcich úbytok opeľovačov vrátane používania pesticídov pretrvávajú značné problémy. Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júna, ako aj Rada vo svojich záveroch zo 17. decembra 2020 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 15/2020 vyzvali na prijatie dôraznejších opatrení na riešenie úbytku opeľovačov a na vytvorenie rámca monitorovania opeľovačov v celej Únii a jasných cieľov a ukazovateľov týkajúcich sa záväzkov na zvrátenie úbytku opeľovačov. Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe vydanej v roku 2020 odporučil Komisii, aby vytvorila primerané mechanizmy riadenia a monitorovania opatrení na riešenie hrozieb pre opeľovače. Komisia vo svojom oznámení z 24. januára 2023 predstavila revidovanú iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače s názvom „Revízia iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače Nový prístup k opeľovačom“, v ktorej sa stanovujú opatrenia, ktoré má Únia a jej členské štáty prijať na zvrátenie úbytku opeľovačov do roku 2030.

(53)

Cieľom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín je regulácia jedného z faktorov spôsobujúcich úbytok opeľovačov zákazom používania pesticídov v ekologicky citlivých oblastiach. Mnohé z týchto oblastí sú predmetom tohto nariadenia, napríklad oblasti podporujúce druhy opeľovačov, ktorým podľa európskych červených zoznamov ohrozených druhov hrozí vyhynutie.

(54)

Udržateľné, odolné a biologicky rozmanité poľnohospodárske ekosystémy sú potrebné na zabezpečenie bezpečných, udržateľných, výživných a cenovo dostupných potravín. Poľnohospodárske ekosystémy s bohatou biodiverzitou takisto zvyšujú odolnosť poľnohospodárstva proti zmene klímy a environmentálnym rizikám a zároveň zaisťujú bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť a vytvárajú nové pracovné miesta vo vidieckych oblastiach, a to najmä pracovné miesta spojené s ekologickým poľnohospodárstvom, ako aj s agroturistikou a rekreáciou. Únia preto musí zvýšiť biodiverzitu svojej poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom rozmanitých existujúcich postupov, ktoré sú prospešné pre posilnenie biodiverzity alebo zlučiteľné s jej posilnením, a to aj využívaním extenzívneho poľnohospodárstva. Extenzívne poľnohospodárstvo je podstatné pre zachovanie mnohých druhov a biotopov v oblastiach s bohatou biodiverzitou. Existuje veľa postupov extenzívneho poľnohospodárstva, ktoré majú mnohoraké a významné prínosy pre ochranu biodiverzity, ekosystémových služieb a krajinných prvkov, ako je precízne poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, agrolesníctvo a trvalý trávny porast s nízkou intenzitou. Cieľom takýchto postupov nie je zastaviť využívanie poľnohospodárskej pôdy, ale skôr prispôsobiť tento typ využívania v prospech dlhodobého fungovania a produktivity poľnohospodárskych ekosystémov. Finančne atraktívne systémy financovania pre vlastníkov, poľnohospodárov a iných pôdohospodárov, aby sa dobrovoľne zapojili do takýchto postupov, sú dôležité pri dosahovaní dlhodobých prínosov obnovy.

(55)

Opatrenia na obnovu sa musia zaviesť s cieľom zvýšiť biodiverzitu poľnohospodárskych ekosystémov v celej Únii, a to aj v oblastiach, ktoré nepatria medzi typy biotopov v rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS. Vzhľadom na to, že neexistuje spoločná metóda na posudzovanie stavu poľnohospodárskych ekosystémov, ktorá by umožnila stanoviť špecifické ciele obnovy pre poľnohospodárske ekosystémy, je vhodné stanoviť všeobecnú povinnosť na zvýšenie biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a vyhodnocovať plnenie tejto povinnosti na základe výberu ukazovateľov z indexu motýľov žijúcich v trávnych porastoch, zásob organického uhlíka v orných minerálnych pôdach alebo podielu poľnohospodárskej pôdy s krajinnými prvkami s vysokou úrovňou diverzity.

(56)

Keďže vtáctvo žijúce na poľnohospodárskej pôde je známym a všeobecne uznávaným kľúčovým ukazovateľom zdravia poľnohospodárskych ekosystémov, je vhodné stanoviť ciele na jeho obnovu. Povinnosť plniť takéto ciele by sa mala vzťahovať na členské štáty, a nie na jednotlivých poľnohospodárov. Členské štáty by mali tieto ciele plniť zavedením účinných opatrení na obnovu poľnohospodárskej pôdy, spoluprácou s poľnohospodármi a inými zainteresovanými stranami a ich podporou pri navrhovaní cieľov a ich praktickom vykonávaní.

(57)

Krajinné prvky s vysokou úrovňou diverzity nachádzajúce sa na poľnohospodárskej pôde, a to aj nárazníkové zóny, pôda ležiaca úhorom so striedaním alebo bez striedania plodín, živé ploty, jednotlivé stromy alebo skupiny stromov, stromoradia, medze, políčka, priekopy a priepusty, potoky, malé mokrade, terasy, kamenné mohyly, kamenné múry, malé rybníky a kultúrne prvky poskytujú priestor pre voľne rastúce rastliny a voľne žijúce živočíchy vrátane opeľovačov, bránia erózii a vyčerpaniu pôdy, filtrujú vzduch a vodu, podporujú zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a poľnohospodársku produktivitu plodín závislých od opeľovania. Za krajinné prvky s vysokou úrovňou diverzity možno za určitých podmienok považovať aj produktívne prvky.

(58)

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je podporovať a posilňovať ochranu životného prostredia vrátane biodiverzity. Jedným zo špecifických cieľov tejto politiky je prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšeniu ekosystémových služieb a zachovaniu biotopov a krajinných oblastí. V novej norme kondicionality SPP č. 8 týkajúcej sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC 8) stanovenej v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (16) sa vyžaduje, aby prijímatelia platieb na plochu vyčlenili na úrovni poľnohospodárskeho podniku aspoň 4 % ornej pôdy na neproduktívne plochy a prvky, ako je pôda ležiaca úhorom, a zachovali existujúce krajinné prvky. Podiel 4 %, ktorý sa má určiť na dodržiavanie normy GAEC 8, možno znížiť na 3 %, ak sú splnené určité predpoklady. Táto povinnosť prispeje k tomu, aby členské štáty dosiahli pozitívny trend v oblasti krajinných prvkov s vysokou úrovňou diverzity na poľnohospodárskej pôde. Okrem toho majú členské štáty v rámci SPP možnosť zaviesť ekoschémy pre poľnohospodárske postupy vykonávané poľnohospodármi na poľnohospodárskych plochách, ktoré môžu zahŕňať udržiavanie a vytváranie krajinných prvkov alebo neproduktívnych plôch. Podobne môžu členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnúť aj agroenvironmentálno-klimatické záväzky vrátane posilneného riadenia krajinných prvkov nad rámec normy GAEC 8 alebo ekoschém. Projekty v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita programu LIFE zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (17) takisto pomôžu nasmerovať európsku biodiverzitu na poľnohospodárskej pôde na cestu obnovy do roku 2030, a to podporou vykonávania smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, ako aj stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.

(59)

Obnova a opätovné zavlažovanie organických pôd – v zmysle vymedzenia v usmerneniach IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov – využívaných na poľnohospodárske účely, t. j. v rámci využívania trávnych porastov a ornej pôdy, ktoré tvoria odvodnené rašeliniská, pomáhajú dosahovať značné prínosy v oblasti biodiverzity, významné zníženie emisií skleníkových plynov a ďalšie environmentálne prínosy a zároveň prispievajú k rozmanitosti poľnohospodárskej krajiny. Členské štáty si môžu vybrať zo širokého spektra opatrení na obnovu odvodnených rašelinísk používaných na poľnohospodárske účely a tieto opatrenia môžu siahať od premeny ornej pôdy na trvalý trávny porast a extenzifikácie, pričom ich možno doplniť o obmedzené odvodňovanie, až po úplné opätovné zavlažovanie s možnosťou paludikultúrneho využitia či vysadenie vegetácie prispievajúcej k tvorbe rašeliny. Najvýznamnejšími prínosmi pre klímu sú obnova a opätovné zavlažovanie ornej pôdy, za ktorými nasleduje obnova trávneho porastu s intenzívnym hospodárením. S cieľom umožniť pružné vykonávanie cieľa obnovy týkajúceho sa odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely by členské štáty mali mať možnosť považovať opatrenia na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk v oblastiach ťažby rašeliny, ako aj – do určitej miery – na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk v rámci iných spôsobov využívania pôdy (napríklad les) za príspevok k plneniu cieľov pre odvodnené rašeliniská využívané na poľnohospodárske účely. V riadne odôvodnených prípadoch, ak nie je možné vykonať opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely z dôvodu značných negatívnych vplyvov na budovy, infraštruktúru, adaptáciu na zmenu klímy alebo iné verejné záujmy a nie je možné opätovne zavlažiť rašeliniská využívané na iné účely, by členské štáty mali mať možnosť znížiť rozsah opätovného zavlaženia pre plochy rašelinísk.

(60)

S cieľom využiť všetky prínosy biodiverzity by sa obnova a opätovné zavlažovanie oblastí odvodnených rašelinísk mali rozšíriť mimo oblastí typov mokraďových biotopov uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS, ktoré sa majú obnoviť a znovu vytvoriť. Údaje o rozsahu organických pôd, ako aj o ich emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov sa monitorujú a sprístupňujú prostredníctvom vykazovania sektora LULUCF v národných inventúrach skleníkových plynov členských štátov predkladaných podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Obnovené a zavlažené rašeliniská sa môžu naďalej využívať produktívne alternatívnymi spôsobmi. Napríklad paludikultúra, obhospodarovanie zaplavených rašelinísk, môže zahŕňať pestovanie rôznych druhov trstín, určitých druhov drevín, pestovanie čučoriedok a brusníc, pestovanie rašelinníka a spásanie byvolmi vodnými. Podobné postupy by mali vychádzať zo zásad udržateľného obhospodarovania a mali by byť zamerané na zvyšovanie biodiverzity, aby dosahovali vysokú hodnotu z finančného aj ekologického hľadiska. Paludikultúra môže byť prínosná aj pre viacero druhov, ktoré sa v Únii považujú za ohrozené, a môže uľahčiť prepojenie mokradí a súvisiacich populácií druhov v Únii. Financovanie opatrení na obnovu a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk a na kompenzáciu možných strát príjmov môže pochádzať zo širokej škály zdrojov vrátane výdavkov v rámci rozpočtu Únie a finančných programov Únie.

(61)

V novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 stanovenej v oznámení Komisie zo 16. júla 2021 sa načrtla potreba obnoviť lesnú biodiverzitu. Lesy a iná lesná pôda pokrývajú vyše 43,5 % územia Únie. Lesné ekosystémy, ktoré sú domovom bohatej biodiverzity, sú zraniteľné pri zmene klímy, ale zároveň sú aj prirodzeným spojencom pri adaptácii na zmenu klímy a boji proti nej a proti rizikám súvisiacim so zmenou klímy, a to aj prostredníctvom svojich funkcií ukladať a zachytávať uhlík, a poskytujú množstvo ďalších dôležitých ekosystémových služieb a prínosov, ako je produkcia dreva, potravín a iných produktov, ktoré nie sú z dreva, regulácia klímy, stabilizácia pôdy a kontrola erózie, ako aj čistenie ovzdušia a vody.

(62)

Opatrenia na obnovu sa musia zaviesť s cieľom zvýšiť biodiverzitu lesných ekosystémov v celej Únii, a to aj v oblastiach, ktoré nepatria medzi typy biotopov v rozsahu pôsobnosti smernice 92/43/EHS. Vzhľadom na to, že neexistuje spoločná metóda na posudzovanie stavu lesných ekosystémov, ktorá by umožnila stanoviť špecifické ciele obnovy pre lesné ekosystémy, je vhodné stanoviť všeobecnú povinnosť na zvýšenie biodiverzity v lesných ekosystémoch a vyhodnocovať plnenie tejto povinnosti na základe indexu bežných druhov lesného vtáctva a výberu spomedzi iných ukazovateľov, ako je stojace mŕtve drevo, ležiace mŕtve drevo, podiel lesov s nerovnomernou vekovou štruktúrou, celistvosť lesov, zásoby organického uhlíka, podiel lesov, v ktorých prevládajú pôvodné druhy stromov, a rozmanitosť druhov stromov.

(63)

Pri plánovaní a zavádzaní opatrení na obnovu potrebných na posilnenie biodiverzity v lesných ekosystémoch a pri stanovovaní uspokojivých úrovní ukazovateľov biodiverzity pre lesy by členské štáty mali na základe miestnych okolností zohľadniť riziká lesných požiarov. Členské štáty by mali využívať najlepšie postupy na zníženie takýchto rizík, a to najmä ako sa uvádza v usmerneniach Komisie o prevencii pevninských prírodných požiarov vydaných v roku 2021.

(64)

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa stanovuje záväzok vysadiť v Únii do roku 2030 aspoň 3 miliardy ďalších stromov, a to pri plnom dodržiavaní ekologických zásad. Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 stanovená v oznámení Komisie zo 16. júla 2021 zahŕňa plán na vykonávanie tohto záväzku podľa všeobecnej zásady vysadiť a pestovať ten správny strom na správnom mieste a na správny účel. Ako nástroj na zaznamenávanie príspevkov k uvedenému záväzku a pokroku v súvislosti s ním je k dispozícii online počítadlo stromov a členské štáty by mali dokumentovať stromy vysadené v rámci tohto nástroja. Ako sa stanovuje v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a v pláne novej stratégie EÚ pre lesy do roku 2030, Komisia vydala 17. marca 2023 usmernenia o zalesňovaní, obnove lesa a výsadbe stromov, ktorými sa nenarúša biodiverzita. Cieľom týchto usmernení, v ktorých sa stanovuje rámec ekologických zásad, ktoré sa majú zohľadniť, je prispieť k uvedenému záväzku a tým podporiť vykonávanie tohto nariadenia.

(65)

Ciele a povinnosti obnovy týkajúce sa biotopov a druhov chránených podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, opeľovačov a sladkovodných, mestských, poľnohospodárskych a lesných ekosystémov by sa mali navzájom dopĺňať a mali by fungovať v súčinnosti s cieľom dosiahnuť všeobecný cieľ obnovy ekosystémov na pevnine aj v moriach všetkých členských štátov. Opatrenia na obnovu potrebné na splnenie jedného osobitného cieľa v mnohých prípadoch prispejú k plneniu iných cieľov alebo iných povinností. Členské štáty by preto mali opatrenia na obnovu plánovať strategicky s cieľom maximalizovať ich účinnosť v rámci príspevku k obnove prírody v celej Únii. Opatrenia na obnovu by sa mali plánovať aj tak, aby prinášali riešenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na túto zmenu, ako aj na predchádzanie vplyvu prírodných katastrof a na riadenie tohto vplyvu, ako aj degradácie pôdy. Mali by sa zamerať na optimalizáciu ekologických, hospodárskych a sociálnych funkcií ekosystémov vrátane ich potenciálu produktivity s prihliadnutím na ich príspevok k udržateľnému rozvoju príslušných regiónov a komunít. S cieľom zabrániť neželaným dôsledkom by členské štáty mali zvážiť aj predvídateľné sociálno-ekonomické vplyvy a odhadované prínosy vykonávania opatrení na obnovu. Je dôležité, aby členské štáty vypracovali podrobné národné plány obnovy prírody na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov. Podkladom pre určenie referenčných plôch pre typy biotopov by mali byť zdokumentované záznamy o historickom rozložení a ploche, ako aj o predpokladaných zmenách environmentálnych podmienok v dôsledku zmeny klímy. Okrem toho je dôležité, aby verejnosť mala včasnú a skutočnú príležitosť zapojiť sa do prípravy týchto plánov. Členské štáty by mali zohľadniť osobitné podmienky a potreby na svojich územiach, aby plány mohli byť reakciou na relevantné tlaky, hrozby a faktory spôsobujúce stratu biodiverzity, a mali by spolupracovať s cieľom zabezpečiť obnovu a cezhraničnú prepojenosť.

(66)

S cieľom zabezpečiť synergie medzi rôznymi opatreniami, ktoré boli a majú byť zavedené na ochranu, zachovanie a obnovu prírody v Únii, by členské štáty mali pri príprave svojich národných plánov obnovy prírody zohľadniť: opatrenia na ochranu stanovené pre lokality sústavy Natura 2000 a prioritné akčné rámce vypracované v súlade so smernicou 92/43/EHS a smernicou 2009/147/ES; opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu vodných útvarov zahrnutých do plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (18); morské stratégie na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu všetkých morských regiónov Únie vypracované v súlade so smernicou 2008/56/ES; národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia vypracované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (19); národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity vypracované v súlade s článkom 6 Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj ochranné opatrenia prijaté v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 a technické opatrenia prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (20).

(67)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi cieľmi tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (21), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (22) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (23), pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä počas prípravy národných plánov obnovy prírody, by členské štáty mali zohľadniť potenciál projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, aby prispeli k plneniu cieľov v oblasti obnovy prírody.

(68)

Vzhľadom na význam konzistentného riešenia dvojice problémov týkajúcich sa straty biodiverzity a zmeny klímy by sa pri obnove biodiverzity malo zohľadniť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a naopak. Vždy, keď je to možné, by sa malo dať kombinovať činnosti zamerané na obnovu prírody a zavádzanie projektov zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradených oblastiach pre siete. V smernici (EÚ) 2018/2001 sa vyžaduje, aby členské štáty koordinovane mapovali zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov na svojich územiach s cieľom určiť domáci potenciál a dostupné povrchové, podpovrchové a morské plochy alebo vnútrozemské vody potrebné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ich súvisiacej infraštruktúry, ako sú rozvodné a uskladňovacie zariadenia vrátane zariadení na uskladňovanie tepla, ktoré sú potrebné na splnenie aspoň ich národných príspevkov k cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Takéto potrebné oblasti vrátane existujúcich zariadení, ako aj príslušné mechanizmy spolupráce musia byť v súlade s predpokladaným vývojom a celkovým plánovaným inštalovaným výkonom technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú stanovené v národných energetických a klimatických plánoch. Členské štáty by mali označiť podmnožinu takýchto oblastí ako oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú osobitné miesta, či už na pevnine alebo na mori, ktoré sú mimoriadne vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na ktorých sa vzhľadom na osobitosti vybraného územia neočakáva, že využívanie konkrétneho druhu energie z obnoviteľných zdrojov bude mať významný vplyv na životné prostredie. Členské štáty majú uprednostniť umelé a zastavané povrchy, ako sú strechy a fasády budov, oblasti dopravnej infraštruktúry a ich bezprostredné okolie, parkovacie plochy, farmy, skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a prípadne čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj degradovanú pôdu, ktorá sa nevyužíva na poľnohospodárstvo. V smernici (EÚ) 2018/2001 sa takisto stanovuje, že členské štáty môžu prijať plán alebo plány na určenie vyhradených oblastí pre infraštruktúru na rozvoj projektov v oblasti sústav a uskladňovania, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, ak sa neočakáva, že takýto rozvoj bude mať významný vplyv na životné prostredie, ak takýto vplyv možno náležite zmierniť, alebo ak to nie je možné, kompenzovať. Cieľom takýchto oblastí je podporovať a dopĺňať oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Pri určovaní oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradených oblastí pre infraštruktúru sa členské štáty majú vyhýbať chráneným územiam a prihliadať na svoje národné plány obnovy prírody. Členské štáty by mali koordinovať vypracúvanie národných plánov obnovy s mapovaním oblastí, ktoré sú potrebné na splnenie aspoň ich národného príspevku k cieľu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, a v prípade potreby s určovaním oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradených oblastí pre siete. Počas prípravy národných plánov obnovy prírody by členské štáty mali zabezpečiť súčinnosť medzi budovaním infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickej infraštruktúry a už určenými oblasťami zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vyhradenými oblasťami pre siete a zaistiť, aby fungovanie týchto oblastí vrátane postupu vydávania povolení uplatniteľného na tieto oblasti v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 zostalo nezmenené.

(69)

S cieľom zabezpečiť súčinnosť s opatreniami zameranými na obnovu, ktoré už boli v členských štátoch naplánované alebo zavedené, by sa uvedené opatrenia na obnovu mali v národných plánoch obnovy prírody uznávať a zohľadňovať. Vzhľadom na naliehavosť naznačenú v šiestej hodnotiacej správe IPCC týkajúcu sa prijatia opatrení na obnovu degradovaných ekosystémov by členské štáty mali vykonávať tieto opatrenia súbežne s prípravou plánov obnovy prírody.

(70)

V národných plánoch obnovy prírody, v opatreniach na obnovu biotopov, ako aj v opatreniach na zabránenie zhoršenia stavu biotopov by sa mali zohľadniť aj výsledky výskumných projektov týkajúcich sa posudzovania stavu ekosystémov, identifikácie a zavádzania opatrení na obnovu a projektov na účely monitorovania. V prípade potreby by sa v nich mala zohľadňovať aj rozmanitosť situácií v rôznych regiónoch Únie v súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sú sociálne, hospodárske a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky vrátane hustoty obyvateľstva.

(71)

Je vhodné zohľadniť osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovujú osobitné opatrenia na podporu týchto regiónov. Ako sa navrhuje v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane a obnove ekosystémov v najvzdialenejších regiónoch vzhľadom na ich mimoriadne vysokú hodnotu biodiverzity. Zároveň by sa mali zohľadniť súvisiace náklady na ochranu a obnovu týchto ekosystémov, ako aj odľahlosť, ostrovný charakter, malá rozloha, náročné topografické a klimatické podmienky najvzdialenejších regiónov, a to najmä pri príprave národných plánov obnovy prírody. Členské štáty sa nabádajú, aby na dobrovoľnom základe zahrnuli do týchto plánov osobitné opatrenia na obnovu v tých najvzdialenejších regiónoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(72)

Agentúra EEA by mala poskytovať podporu členským štátom pri príprave ich národných plánov obnovy prírody, ako aj pri monitorovaní pokroku pri plnení cieľov a povinností v oblasti obnovy. Komisia by mala posúdiť, či sú národné plány obnovy prírody primerané na splnenie týchto cieľov a plnenie týchto povinností, na splnenie všeobecných cieľov Únie vrátane cieľa Únie spoločne pokryť do roku 2030 v rámci oblastí a ekosystémov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia aspoň 20 % pevninských oblastí a aspoň 20 % morských oblastí a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu, na splnenie cieľa obnoviť do roku 2030 aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek v Únii, ako aj na príspevok k záväzku vysadiť v Únii do roku 2030 najmenej 3 miliardy ďalších stromov.

(73)

Správa o stave prírody z roku 2020 poukázala na to, že podstatná časť informácií oznámených členskými štátmi v súlade s článkom 17 smernice 92/43/EHS a článkom 12 smernice 2009/147/ES, ktorá sa týka najmä stavu a trendov ochrany biotopov a druhov chránených týmito smernicami, pochádza z čiastočných prieskumov alebo vychádza iba z odborného posúdenia. Z tejto správy takisto vyplýva, že stav niekoľkých typov biotopov a druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS je stále neznámy. Je nevyhnutné vyplniť uvedené medzery v poznatkoch, ako aj investovať do monitorovania a prieskumu s cieľom podporiť spoľahlivé a vedecky podložené národné plány obnovy prírody. S cieľom zvýšiť včasnosť, účinnosť a koherentnosť rozličných postupov monitorovania by sa pri monitorovaní a prieskume mali čo najviac využívať výsledky projektov výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov Únie, nové technológie, ako je monitorovanie na mieste a diaľkový prieskum s využitím satelitných údajov a služieb poskytovaných systémami EGNOS, Galileo a Copernicus, ktoré sú zložkami Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (24). Prostredníctvom misií EÚ „Obnoviť naše oceány a vody“, „Adaptácia na zmenu klímy“ a „Dohoda o pôde pre Európu“ stanovených v oznámení Komisie z 29. septembra 2021 o európskych misiách sa podporí vykonávanie cieľov obnovy.

(74)

Vzhľadom na osobitné technické a finančné výzvy spojené s mapovaním a monitorovaním morského prostredia by členské štáty mali mať možnosť použiť ako základ pre extrapoláciu pri posudzovaní stavu morských biotopov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu aj informácie o tlakoch a hrozbách alebo iné relevantné informácie ako doplnok k informáciám nahláseným v súlade s článkom 17 smernice 92/43/EHS a v súlade s článkom 17 smernice 2008/56/ES. Takisto by malo byť možné použiť takýto prístup ako základ pre plánovanie opatrení na obnovu morských biotopov v súlade s týmto nariadením. Celkové posúdenie stavu morských biotopov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu by malo vychádzať z najlepších dostupných poznatkov a najnovšieho technického a vedeckého pokroku.

(75)

S cieľom zabezpečiť monitorovanie pokroku pri vykonávaní národných plánov obnovy prírody, zavedených opatrení na obnovu, oblastí, ktoré sú predmetom opatrení zameraných na obnovu, a údajov na zozname prekážok pre priechodnosť riek by sa mal zaviesť systém, podľa ktorého členské štáty budú musieť vytvoriť, pravidelne aktualizovať a sprístupňovať relevantné údaje o výsledkoch z uvedeného monitorovania. V rámci elektronického predkladania údajov Komisii by sa mal využívať systém agentúry EEA Reportnet a cieľom takéhoto predkladania by malo byť čo najviac obmedziť administratívne zaťaženie všetkých subjektov. Na zabezpečenie vhodnej infraštruktúry pre verejný prístup, predkladanie a výmenu údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty v náležitých prípadoch mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo špecifikácií uvedených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (25), 2007/2/ES (26) a (EÚ) 2019/1024 (27).

(76)

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala na požiadanie poskytovať podporu členským štátom prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (28), ktorý poskytuje individualizovanú technickú podporu na navrhovanie a vykonávanie reforiem. Technická podpora poskytovaná v rámci uvedeného nástroja zahŕňa napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

(77)

Komisia by mala podávať správy o pokroku členských štátov pri plnení cieľov v oblasti obnovy a povinností podľa tohto nariadenia na základe správ o pokroku pre celú Úniu vypracovaných agentúrou EEA, ako aj na základe iných analýz a správ poskytnutých členskými štátmi v príslušných oblastiach politiky, ako je politika v oblasti prírody, vodného hospodárstva a morská politika.

(78)

Na zabezpečenie plnenia cieľov a povinností uvedených v tomto nariadení je mimoriadne dôležité, aby sa do obnovy investovali primerané prostriedky zo súkromných a z verejných zdrojov. Členské štáty by preto do svojich štátnych rozpočtov mali začleniť výdavky na ciele v oblasti biodiverzity, a to aj v súvislosti s alternatívnymi nákladmi a nákladmi na transformáciu, ktoré vyplývajú z vykonávania národných plánov obnovy prírody, a mali by zohľadniť spôsob využívania finančných prostriedkov Únie. Pokiaľ ide o finančné prostriedky Únie, výdavky z rozpočtu Únie a finančných programov Únie, ako je program LIFE, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 (29), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF), oba zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 (30), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond, oba zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (31), a Fond na spravodlivú transformáciu zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (32), ako aj Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (33), prispievajú k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity s ambíciou vyčleniť na ciele v oblasti biodiverzity v medziach viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (34) (ďalej len „VFR 2021 – 2027“) 7,5 % ročných výdavkov v roku 2024 a 10 % ročných výdavkov v rokoch 2026 a 2027. Ďalším zdrojom financovania na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (35). Pokiaľ ide o program LIFE, osobitná pozornosť by sa mala venovať náležitému využívaniu strategických projektov v oblasti ochrany prírody ako konkrétneho nástroja, ktorý by mohol podporiť vykonávanie tohto nariadenia, a to prostredníctvom účinného a efektívneho uplatňovania dostupných finančných prostriedkov.

(79)

Príprava národných plánov obnovy prírody by nemala znamenať povinnosť členských štátov preprogramovať akékoľvek financovanie v rámci SPP, SRP alebo iných programov alebo nástrojov financovania poľnohospodárstva a rybárstva v rámci VFR na roky 2021 – 2027 s cieľom vykonávať toto nariadenie.

(80)

Na stimuláciu súkromného financovania je k dispozícii celý rad únijných, vnútroštátnych a súkromných iniciatív, ako je Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (36), ktorý ponúka príležitosti na mobilizáciu verejných a súkromných finančných prostriedkov s cieľom podporiť okrem iného posilnenie prírody a biodiverzity prostredníctvom projektov zelenej a modrej infraštruktúry, ako aj uhlíkové poľnohospodárstvo ako ekologický obchodný model. Mohlo by sa podporovať financovanie opatrení na obnovu prírody v praxi prostredníctvom súkromného alebo verejného financovania vrátane podpory založenej na výsledkoch a inovačných systémov, ako sú systémy certifikácie odstraňovania uhlíka. Súkromné investície by sa mohli stimulovať aj prostredníctvom programov verejných investícií vrátane finančných nástrojov, subvencií a iných nástrojov za predpokladu, že sa dodržia pravidlá štátnej pomoci.

(81)

Na zabezpečenie vykonávania tohto nariadenia sú nevyhnutné primerané súkromné a verejné investície do opatrení na obnovu prírody. Komisia by preto mala do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a po konzultácii s členskými štátmi predložiť správu s analýzou, v ktorej sa identifikujú všetky nedostatky pri vykonávaní tohto nariadenia. K uvedenej správe by sa v prípade potreby mali pripojiť návrhy primeraných opatrení vrátane finančných opatrení na riešenie zistených nedostatkov, ako je napríklad zavedenie účelového financovania, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci spoluzákonodarcov na prijatie viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2027.

(82)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. V článku 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (37) (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Podľa Aarhuského dohovoru majú členské štáty zabezpečiť, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom mala dotknutá verejnosť prístup k spravodlivosti.

(83)

Členské štáty by pri príprave a vykonávaní svojich národných plánov obnovy prírody mali uplatňovať spravodlivý prístup zahŕňajúci celú spoločnosť. Mali by zaviesť potrebné opatrenia na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, vlastníkov užívateľov pôdy a ich združení, organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľskej obce, výskumných a vzdelávacích komunít, poľnohospodárov, rybárov, lesníkov, investorov a iných príslušných zainteresovaných strán a širokej verejnosti do všetkých fáz prípravy, preskúmania a vykonávania národných plánov obnovy prírody, a na podporu dialógu a šírenia vedecky podložených informácií o biodiverzite a prínosoch obnovy.

(84)

Podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115 majú strategické plány SPP prispieť k dosiahnutiu dlhodobých vnútroštátnych cieľov, ktoré sú stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v prílohe XIII k uvedenému nariadeniu alebo z nich vychádzajú, a majú byť s nimi v súlade. Toto nariadenie by sa malo zohľadňovať vtedy, keď Komisia v súlade s článkom 159 nariadenia (EÚ) 2021/2115 do 31. decembra 2025 preskúma zoznam uvedený v prílohe XIII k uvedenému nariadeniu.

(85)

V súlade so záväzkom uvedeným v 8. environmentálnom akčnom programe stanovenom v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (38) majú členské štáty na vnútroštátnej úrovni postupne ukončiť poskytovanie dotácií škodlivých pre životné prostredie, pričom by mali čo najlepšie využiť trhovo orientované nástroje a nástroje zeleného rozpočtovania a financovania vrátane nástrojov potrebných na zabezpečenie sociálne spravodlivej transformácie a podporiť podniky a iné zainteresované strany pri vypracúvaní štandardizovaných účtovných postupov týkajúcich sa prírodného kapitálu.

(86)

S cieľom zabezpečiť nevyhnutnú úpravu tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením a aktualizáciou vedecky podloženej metódy monitorovania rozmanitosti a populácií opeľovačov a pokiaľ ide o zmenu príloh I až VII k tomuto nariadeniu prispôsobením skupín a zoznamov typov biotopov, zoznamu morských druhov, zoznamu druhov používaného pre index bežných druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, opisu, jednotky a metodiky ukazovateľov biodiverzity pre poľnohospodárske ekosystémy a lesné ekosystémy a zoznamu príkladov opatrení na obnovu technickému a vedeckému pokroku s cieľom zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia alebo zabezpečiť súlad s typmi biotopov podľa klasifikácie EUNIS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila posúdenie vplyvu a príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (39). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(87)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikovanie metód monitorovania ukazovateľov týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov uvedených v prílohe VI k tomuto nariadeniu, stanovenie usmerňujúcich rámcov na určovanie uspokojivých úrovní mestskej zelene, mestského korunového zápoja stromov v mestských ekosystémoch, opeľovačov, ukazovateľov biodiverzity týkajúcich sa poľnohospodárskych ekosystémov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu a ukazovateľov týkajúcich sa lesných ekosystémov uvedených v prílohe VI k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o stanovenie jednotného formátu národných plánov obnovy prírody, ako aj o stanovenie formátu, štruktúry a podrobných podmienok elektronického nahlasovania údajov a informácií Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (40).

(88)

S cieľom umožniť rýchlu a účinnú reakciu v prípade výskytu nepredvídateľnej, výnimočnej a nevyprovokovanej udalosti, ktorá je mimo kontroly Únie a ktorá má závažné dôsledky pre celú Úniu vzhľadom na dostupnosť pôdy potrebnej na zabezpečenie dostatočnej poľnohospodárskej výroby na spotrebu potravín v Únii, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o dočasné pozastavenie uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebné obdobie, a to najviac na 12 mesiacov, pričom sa zachovajú ciele tohto nariadenia. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(89)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení. Komisia by okrem toho mala posúdiť potrebu stanoviť dodatočné ciele obnovy založené na spoločných metódach posudzovania stavu ekosystémov, na ktoré sa nevzťahujú články 4 a 5 tohto nariadenia, pričom by mala zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy.

(90)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 (41) by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(91)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie dlhodobej a udržateľnej obnovy biologicky rozmanitých a odolných ekosystémov na celom európskom území členských štátov prostredníctvom opatrení na obnovu, ktoré majú členské štáty zaviesť s cieľom kolektívne splniť cieľ Únie týkajúci sa obnovy pevninských a morských oblastí do roku 2030 a všetkých oblastí, ktoré potrebujú obnovu, do roku 2050, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,