+Článok 209 Požiadavky na pohľadávky
---+Článok 209 1.
---+Článok 209 2.
---+Článok 209 3.

Článok 209 Požiadavky na pohľadávky

-

1. Prehľad

,
Názov Regulácia
Článok 209 1.
Pohľadávky sa kvalifikujú ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v odsekoch 2 a 3.
Článok 209 2.

Musia byť splnené tieto požiadavky týkajúce sa právnej istoty:

a) 

právny mechanizmus, na základe ktorého sa poskytuje kolaterál požičiavajúcej inštitúcii, je spoľahlivý a účinný a zabezpečuje jednoznačné právo tejto inštitúcie na kolaterál vrátane práva na príjmy z predaja kolaterálu;

b) 

inštitúcie vykonali všetky kroky potrebné na splnenie miestnych požiadaviek súvisiacich s vymožiteľnosťou záujmov súvisiacich s kolaterálom. Požičiavajúce inštitúcie majú prvoradý nárok na daný kolaterál, hoci tento nárok môže byť ešte podriadený pohľadávkam prednostných veriteľov stanovených v právnych predpisoch;

c) 

inštitúcie vykonali dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolaterále vo všetkých príslušných jurisdikciách;

d) 

inštitúcie riadne zdokumentujú svoje dohody o kolaterále a majú zavedené presné a spoľahlivé postupy pre včasnú realizáciu kolaterálu;

e) 

inštitúcie majú zavedené postupy, ktoré zabezpečia dodržiavanie všetkých právnych podmienok potrebných na vyhlásenie zlyhania dlžníka a včasnú realizáciu kolaterálu;

f) 

v prípade finančnej núdze alebo zlyhania dlžníka majú inštitúcie právomoc predať alebo postúpiť pohľadávky iným stranám bez súhlasu dlžníkov vo vzťahu k pohľadávkam.

Článok 209 3.

Musia byť splnené sú tieto požiadavky na riadenie rizík:

a) 

inštitúcia má zavedený spoľahlivý proces určovania kreditného rizika spojeného s pohľadávkami. Tento proces musí obsahovať analýzu obchodnej činnosti a odvetvia dlžníka a typov klientov, s ktorými tento dlžník obchoduje. Ak sa inštitúcia spolieha na svojich dlžníkov s cieľom uistiť sa o kreditnom riziku odberateľov, inštitúcia preskúma prax dlžníka týkajúcu sa poskytovania úverov, aby sa uistila o ich spoľahlivosti a dôveryhodnosti;

b) 

rozdiel medzi výškou expozície a hodnotou pohľadávok musí odzrkadľovať všetky primerané faktory vrátane nákladov na realizáciu, koncentrácie v rámci skupiny pohľadávok založených individuálnym dlžníkom a potenciálnej koncentrácie rizika v rámci celkových expozícií inštitúcie nad rámec tej, ktorá je kontrolovaná všeobecnou metodikou inštitúcie. Inštitúcie zabezpečia priebežný proces monitorovania primeraný pohľadávkam. Inštitúcie pravidelne preskúmavajú aj dodržiavanie reštriktívnych klauzúl v úverových zmluvách, environmentálnych obmedzení a iných právnych požiadaviek;

c) 

pohľadávky založené dlžníkom sa diverzifikujú a nesmú byť neprimerane korelované s dlžníkom. Ak existuje podstatná pozitívna korelácia, inštitúcie pri stanovovaní marží pre kolaterálovú skupinu ako celok berú do úvahy sprievodné riziko;

d) 

inštitúcie nesmú používať pohľadávky voči osobám spojeným s dlžníkom, vrátane dcérskych spoločností a zamestnancov, ako prípustné zabezpečenie;

e) 

inštitúcie majú zavedený zdokumentovaný proces na inkaso platieb pohľadávok v prípadoch finančných problémov. Inštitúcie majú zavedené potrebné nástroje na inkasovanie, a to aj v prípade, keď zvyčajne ponechávajú inkasovanie pohľadávok na svojich dlžníkov.

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj Požiadavka