DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/778 z 2. februára 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ so zreteľom na okolnosti a podmienky, za ktorých sa platba mimoriadnych príspevkov ex post môže čiastočne alebo úplne odložiť, a o kritériách na určenie činností, služieb a operácií so zreteľom na zásadné funkcie a na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb so zreteľom na hlavné oblasti obchodnej činnosti (Text s významom pre EHP)

(1)

Oslobodenie od mimoriadnych príspevkov ex post, na ktoré sa odkazuje v článku 104 smernice 2014/59/EÚ, by mal udeliť orgán pre riešenie krízových situácií na žiadosť inštitúcie s cieľom uľahčiť orgánu pre riešenie krízových situácií posúdenie, či inštitúcia spĺňa podmienky na oslobodenie uvedené v článku 104 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Príslušná inštitúcia by mala poskytnúť všetky informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebné na vykonanie takéhoto posúdenia. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal zohľadniť všetky informácie dostupné príslušným vnútroštátnym orgánom, aby sa predišlo akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek oznamovania.

(2)

Pri posudzovaní vplyvu platby mimoriadnych príspevkov ex post na platobnú schopnosť alebo likviditu inštitúcie by mal orgán pre riešenie krízových situácií analyzovať vplyv na kapitálovú a likviditnú pozíciu inštitúcie. V rámci analýzy by sa malo počítať so stratou v súvahe inštitúcie rovnou sume, ktorá sa má zaplatiť v čase, keď je splatná, a podiely kapitálu inštitúcie by sa v dôsledku tejto straty mali premietnuť v primeranom časovom rámci. Okrem toho by sa malo počítať s úbytkom prostriedkov rovným sume, ktorá sa má zaplatiť v čase, keď je splatná, a malo by sa vyhodnotiť riziko likvidity.

(3)

V plánoch ozdravenia a riešenia krízových situácií sa od inštitúcií a orgánov pre riešenie krízových situácií vyžaduje možnosť identifikácie zásadných funkcií a zaistenie ďalšieho vykonávania zásadných funkcií inštitúcií alebo skupín.

(4)

Kontinuita zásadných funkcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, je jedným z hlavných cieľov riešenia krízových situácií. Jej cieľom je zachovať finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku, a preto zohráva kľúčovú úlohu v procese plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií. Zásadné funkcie môžu zahŕňať prijímanie vkladov, pôžičiek a úverov, platobné, zúčtovacie služby a služby vyrovnania, činnosti na trhoch pre veľkoobchodné financovanie, ako aj činnosti na kapitálových trhoch a investičné činnosti.

(5)

Zásadné funkcie inštitúcie alebo skupiny sú stanovené v jej pláne ozdravenia. Plán ozdravenia by mal posúdiť orgán pre riešenie krízových situácií a mal by tvoriť základ plánu riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií vykonať vlastné posúdenie zásadných funkcií a preukázať, ako by sa mohli hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií na zabezpečenie kontinuity v prípade zlyhania inštitúcie.

(6)

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť, či zvolená stratégia zabezpečuje kontinuitu zásadných funkcií a či sa právomoc na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie týka zásadných funkcií. Podobne pri scenári záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mohli byť záväzky vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je vylúčenie celkom nevyhnutné a primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania zásadných funkcií. Zásadné funkcie sú takisto dôležité pri prevádzke nástroja preklenovacej inštitúcie, keďže preklenovacia inštitúcia by mala zachovať zásadné funkcie.

(7)

Zásadné funkcie by sa mali identifikovať v dvojfázovom postupe: inštitúcie najprv vykonajú sebahodnotenie pri zostavovaní svojich plánov ozdravenia. Orgány pre riešenie krízových situácií následne vykonajú kritické preskúmanie plánov ozdravenia jednotlivých inštitúcií na zabezpečenie súladu a jednotnosti v prístupoch, ktoré používajú banky. Keďže orgány pre riešenie krízových situácií využívajú výhody všeobecného vnímania toho, ktoré funkcie sú nevyhnutné na zachovanie finančnej stability ako celku, mali by prijať konečné rozhodnutie, pokiaľ ide o určenie zásadných funkcií na účely plánovania riešenia krízových situácií a jeho vykonávania.

(8)

Zásadnými službami by mali byť príslušné operácie, činnosti a služby poskytované jednej (osobitné služby) alebo viacerým podnikateľským jednotkám alebo právnickým osobám (spoločné služby) v rámci skupiny, ktoré sú potrebné na poskytovanie jednej alebo viacerých zásadných funkcií. Zásadné služby sa môžu vykonávať pomocou jedného alebo viacerých subjektov (ako napríklad samostatná právnická osoba alebo vnútorný útvar), v rámci skupiny (interné služby) alebo sa môžu zveriť externému poskytovateľovi služieb (externé služby). Služba by sa mala považovať za zásadnú, keď jej narušenie môže predstavovať vážnu prekážku alebo úplne zabrániť výkonu zásadných funkcií, keďže sú úzko spojené so zásadnými funkciami, ktoré inštitúcia vykonáva pre tretie strany. Ich identifikácia nadväzuje na identifikáciu zásadnej funkcie.

(9)

Inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií by mali v plánoch ozdravenia a riešenia krízových situácií identifikovať zásadné služby. Pokiaľ ide o rozsah externého zabezpečenia zásadných služieb tretími stranami, orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný obmedziť svoje posúdenie na to, čo je potrebné overiť, či má inštitúcia zavedený primeraný plán na zabezpečenie kontinuity činnosti.

(10)

Stanovenie zásadnej služby by inštitúciám malo umožniť zabezpečenie nepretržitej dostupnosti týchto služieb prostredníctvom subjektov alebo jednotiek, ktoré sú odolné počas zlyhania, alebo vytvorením vhodných mechanizmov, ak sú poskytované externým dodávateľom.

(11)

Hlavný rozdiel medzi zásadnou funkciou a hlavnou oblasťou obchodnej činnosti predstavuje vplyv dotknutých činností. Zatiaľ čo zásadné funkcie by sa mali posudzovať z hľadiska ich významu pre fungovanie reálnej ekonomiky a finančných trhov, a preto v záujme finančnej stability ako celku, hlavné oblasti obchodnej činnosti by sa mali posudzovať na základe významu pre samotnú inštitúciu, napríklad podľa miery ich príspevku k príjmom a ziskom inštitúcie.

(12)

Zatiaľ čo plán ozdravenia by mal obsahovať podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti hlavných oblastí obchodnej činnosti, operácií a aktív inštitúcie, aj plán pre riešenie krízových situácií by mal obsahovať priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti a ukážku toho, ako by sa mohli hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií na zabezpečenie kontinuity v prípade zlyhania inštitúcie. V rámci riešenia krízových situácií môže kontinuita zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti odôvodniť oslobodenie určitých záväzkov od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov a môže odôvodniť ich prevod na preklenovaciu banku.

(13)

Zatiaľ čo hlavné oblasti obchodnej činnosti sú často spojené s tým, v akej miere prispievajú k finančným výsledkom inštitúcie, takýto prístup nemôže úplne zachytiť všetky hlavné oblasti obchodnej činnosti, pretože inštitúcia môže poskytnúť službu, ktorá nie je priamo zisková (alebo dokonca môže spôsobiť straty), ale vytvára významnú hodnotu koncesie, a preto je dôležitá pre obchodnú činnosť ako celok.