Článok 31

Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každého majetku výslovne zvereného do správy spravovaného v danom členskom štáte získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Uvedené informácie zahŕňajú totožnosť:

Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám.

V prípade, že sa miesto sídla alebo bydlisko správcu zvereného majetku alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nachádza mimo Únie, informácie uvedené v odseku 1 sa uchovávajú v centrálnom registri zriadenom členským štátom, v ktorom správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže obchodný vzťah alebo získa nehnuteľný majetok v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry.

Ak majú správcovia zvereného majetku alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobnej právnej štruktúre sídlo alebo bydlisko v rôznych členských štátoch, alebo ak správca zvereného majetku alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre nadviaže viaceré obchodné vzťahy v mene správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry v rôznych členských štátoch, možno osvedčenie o registrácii alebo výpis s informáciami o vlastníckych právach uchovávaných v registri vedenom v jednom členskom štáte považovať za dostatočné na to, aby bola splnená registračná povinnosť.

Informácie dostupné fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným v písmene c) prvého pododseku obsahujú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.

Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve poskytnúť prístup k dodatočným informáciám umožňujúcim identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie obsahujú aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje v súlade s pravidlami na ochranu údajov. Členské štáty môžu umožniť širší prístup k informáciám uchovávaným v registri v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3a, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady, orgány dohľadu nad povinnými subjektmi a orgány, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

Výnimky udelené v súlade s prvým pododsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť výnimku v súlade s prvým pododsekom, nesmie obmedziť prístup príslušných orgánov a FIU k informáciám.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sprístupnili prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného článkom 22 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1132 v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov vykonávajúcim odseky 4 a 5 tohto článku.

Členské štáty prijmú primerané opatrenia na to, aby sa zabezpečilo, že prostredníctvom ich vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov sa sprístupnia iba informácie uvedené v odseku 1, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným konečným užívateľom výhod, a že prístup k týmto informáciám je v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov.

Informácie uvedené v odseku 1 sa sprístupnia prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov najmenej päť a najviac 10 rokov po tom, čo prestanú existovať dôvody na registráciu informácií o vlastníckych právach ako sú uvedené v odseku 3a. Členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom implementovať rôzne typy prístupu v súlade s odsekmi 4 a 4a.

Komisia do 26. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či boli všetky správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry uvedené v odseku 1, ktoré podliehajú právu členských štátov, náležite identifikované a či sa na ne vzťahujú povinnosti stanovené v tejto smernici. Komisia v náležitých prípadoch prijme potrebné kroky a bude konať na základe zistení tejto správy.