|
+PRÍLOHA |
PRÍLOHA
PRÍLOHA ODDIEL A Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:
1.
Zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;
2.
zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;
3.
plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;
4.
rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie;
5.
odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;
6.
podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;
7.
identifikovanie kritických funkcií;
8.
podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;
9.
podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;
10.
mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;
11.
mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;
12.
mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;
13.
mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov;
14.
mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;
15.
mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;
16.
mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane sietí a informačných systémov, ktoré sú zriadené a spravované v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2554;
17.
prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;
18.
iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;
19.
prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie;
20.
sústavu ukazovateľov, ktorými sa určia body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne. ODDIEL B Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:
1.
podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;
2.
identifikácia priamych vlastníkov a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv každej právnickej osoby;
3.
informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;
4.
priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;
5.
podrobný opis zložiek záväzkov inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených záväzkov;
6.
7.
identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;
8.
opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;
9.
informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách hedges. inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;
10.
identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;
11.
informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov podľa počtu alebo hodnoty. vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;
12.
informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;
13.
podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;
14.
identifikácia vlastníkov systémov uvedených v bode 13, s nimi súvisiacich dohôd o úrovni poskytovaných služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k ich právnickým osobám, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti, ako aj identifikácia kritických externých poskytovateľov IKT služieb vymedzených v článku 3 bode 23 nariadenia (EÚ) 2022/2554;
14a.
výsledky testovania digitálnej prevádzkovej odolnosti inštitúcií podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554;
15.
identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami napr.:
—
spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,
—
mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,
—
existujúce alebo možné úverové expozície,
—
dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,
—
prevody rizika a dohody o obchodovaní back-to-back, dohody o úrovni služieb;
16.
informácie o príslušnom orgáne a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;
17.
informácie o členovi riadiaceho orgánu zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj o osobách, ktoré nie sú členom vedenia, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,
18.
opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;
19.
informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja na riešenie krízových situácií;
20.
opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;
21.
informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi. ODDIEL C Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny tieto skutočnosti: Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny sa odkazy na inštitúciu považujú za také, že sa vzťahujú na každú inštitúciu alebo každý subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) v rámci skupiny:
1.
rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétnym právnickým osobám;
2.
rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;
3.
rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;
4.
rozsah, v ktorom sú dohody o službách vrátane zmluvných dojednaní o využívaní IKT služieb, ktoré inštitúcia uzatvorila, spoľahlivé a plne vymáhateľné v prípade riešenia krízovej situácie inštitúcie;
4a.
digitálna prevádzková odolnosť sietí a informačných systémov, ktoré podporujú zásadné funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti inštitúcie, s prihliadnutím na oznámenia o závažných incidentoch súvisiacich s IKT a na výsledky testovania digitálnej prevádzkovej odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554;
5.
rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie so zreteľom na dohody o úrovni služieb;
6.
rozsah, v ktorom má inštitúcia pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany;
7.
rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;
8.
primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;
9.
schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií inštitúcie vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;
10.
rozsah, v ktorom inštitúcia vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;
11.
rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;
12.
rozsah, v ktorom inštitúcia vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov;
13.
keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné;
14.
keď skupina vykonáva transakcie back-to-back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné;
15.
rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny;
16.
rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;
17.
18.
keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny;
19.
existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb;
20.
či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi tretích krajín a Únie;
21.
realizovateľnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie;
22.
rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo jedného či viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo na hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku;
23.
mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií;
24.
do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;
25.
rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;
26.
rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;
27.
rozsah, v ktorom by sa šírenie nákazy do iných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.
28.
rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|