|
+PRÍLOHA III |
PRÍLOHA III
PRÍLOHA III OBSAH NÁRODNÝCH PROGRAMOV RIADENIA ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA UVEDENÝCH V ČLÁNKOCH 6 A 10 ČASŤ 1 Minimálny obsah národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia 1. Počiatočné národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia uvedené v článkoch 6 a 10 musia obsahovať aspoň:
a)
národný rámec politiky v oblasti kvality a znečisťovania ovzdušia, v ktorého kontexte bol program vypracovaný, vrátane:
i)
politických priorít a ich vzťahu k prioritám stanoveným v iných relevantných oblastiach politiky vrátane zmeny klímy a v náležitých prípadoch aj vrátane poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy;
ii)
úloh pridelených národným, regionálnym a miestnym orgánom;
iii)
pokroku dosiahnutého vďaka súčasným politikám a opatreniam v rámci znižovania emisií a zlepšovania kvality ovzdušia, ako aj stupňa dodržiavania povinností na národnej úrovni a na úrovni Únie;
iv)
plánovaného ďalšieho vývoja za predpokladu, že sa prijaté politiky a opatrenia nezmenia;
b)
zvažované politické možnosti, ktorými sa majú splniť záväzky znižovania emisií od roku 2020 do roku 2029 a od roku 2030 ďalej a priebežné úrovne emisií určené na rok 2025 a ktorými sa má prispieť k ďalšiemu zlepšovaniu kvality ovzdušia, ako aj ich analýza vrátane uvedenia analytickej metódy; ak sú k dispozícii, osobitné alebo kombinované vplyvy politík a opatrení na zníženie emisií, kvalitu ovzdušia a životné prostredie, ako aj súvisiace neistoty;
c)
opatrenia a politiky vybrané na prijatie, vykonávanie a preskúmanie vrátane harmonogramu ich prijatia, ako aj príslušné orgány;
d)
v náležitých prípadoch objasnenie dôvodov, prečo nemožno dosiahnuť orientačné úrovne emisií na rok 2025 bez neprimerane nákladných opatrení;
e)
v náležitých prípadoch zohľadnenie využívania flexibilít stanovených v článku 5 a akékoľvek následky na životné prostredie vyplývajúce z ich využívania;
f)
posúdenie spôsobu, akým sa vybranými politikami a opatreniami zabezpečuje koherentnosť s plánmi a programami vytvorenými v iných relevantných oblastiach politiky. 2. Aktualizácie národného programu riadenia znečisťovania ovzdušia uvedeného v článkoch 6 a 10 musia obsahovať aspoň:
a)
posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci vykonávania programu, pri znižovaní emisií a znižovaní koncentrácií znečistenia;
b)
všetky významné zmeny politického kontextu, posúdení, programu alebo harmonogramu jeho vykonávania. ČASŤ 2 Opatrenia na znižovanie emisií uvedené v článku 6 ods. 2 druhom pododseku Členské štáty zohľadnia príslušný usmerňovací dokument týkajúci sa amoniaku a využijú najlepšie dostupné techniky v súlade so smernicou 2010/75/EÚ. A. Opatrenia na riadenie emisií amoniaku 1. Berúc do úvahy rámcový kódex EHK OSN z roku 2014 týkajúci sa vhodných postupov v poľnohospodárstve na účely zníženia emisií amoniaku členské štáty zavedú národný kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve s odporúčaniami na účely riadenia emisií amoniaku, ktorý bude zahŕňať aspoň:
a)
hospodárenie s dusíkom so zreteľom na celý cyklus dusíka;
b)
stratégie kŕmenia hospodárskych zvierat;
c)
nízkoemisné techniky rozmetávania hnoja;
d)
nízkoemisné systémy uskladnenia hnoja;
e)
nízkoemisné systémy ustajnenia zvierat;
f)
možnosti na obmedzenie emisií amoniaku vyplývajúcich z používania minerálnych hnojív. 2. Členské štáty môžu podľa zásad stanovených v usmerňovacom dokumente EHK OSN týkajúcom sa bilancie dusíka ( 9 ) vytvoriť národnú bilanciu dusíka na účely monitorovania zmien v celkovom úbytku reaktívneho dusíka v rámci poľnohospodárstva, a to vrátane monitorovania amoniaku, oxidu dusného, amónia, dusičnanov a dusitanov. 3. Členské štáty zakážu používanie hnojív na báze uhličitanu amónneho a môžu znížiť emisie amoniaku z anorganických hnojív pomocou týchto postupov:
a)
nahradením hnojív na báze močoviny hnojivami na báze dusičnanu amónneho;
b)
v prípade ďalšieho používania hnojív na báze močoviny využívaním metód, pri ktorých sa preukázalo zníženie emisií amoniaku najmenej o 30 % v porovnaní s použitím referenčnej metódy, ako sa uvádza v usmerňovacom dokumente o amoniaku;
c)
podporovaním nahrádzania anorganických hnojív organickými hnojivami a v prípadoch pokračujúceho používania anorganických hnojív ich rozmetávaním v súlade s predvídateľnými potrebami pestovanej plodiny alebo trávnatého porastu, pokiaľ ide o dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív. 4. Členské štáty môžu znížiť emisie amoniaku z maštaľného hnoja pomocou týchto postupov:
a)
znížením emisií z hnojenia ornej pôdy a trávnatých porastov močovkou a tuhým hnojom metódami slúžiacimi na zníženie emisií najmenej o 30 % v porovnaní s referenčnou metódou opísanou v usmerňovacom dokumente o amoniaku, a to za týchto podmienok:
i)
rozmetávať hnoj a močovku iba v súlade s predvídateľnými potrebami danej plodiny alebo trávnatého porastu, ktoré sa týkajú príjmu živín s ohľadom na dusík a fosfor, pričom sa zohľadní aj existujúci obsah živín v pôde a živiny z iných hnojív;
ii)
nerozmetávať hnoj a močovku, keď je pôda premočená, zaplavená, zamrznutá alebo zasnežená;
iii)
aplikovať močovku v prípade trávnatého porastu pomocou hadicového aplikátora, pätkového aplikátora alebo pomocou plytkej či hlbokej injektáže;
iv)
zaprávať hnoj a močovku rozmetanú na ornej pôde do pôdy do štyroch hodín od rozmetania;
b)
znížením emisií z uskladnenia hnoja mimo stajní pomocou týchto postupov:
i)
v prípade skladovacích zariadení na močovku vybudovaných po 1. januári 2022 používaním nízkoemisných systémov alebo techník uskladnenia, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 60 % v porovnaní s referenčnou metódou opísanou v usmerňovacom dokumente o amoniaku a v prípade existujúcich zásobníkov močovky najmenej o 40 %;
ii)
zastrešením skladovacích zariadení na tuhý hnoj;
iii)
zabezpečením toho, aby poľnohospodárske podniky mali dostatočnú kapacitu na uskladnenie hnoja, aby ho mohli rozmetať iba počas období vhodných pre rast plodín;
c)
znížením emisií z ustajnenia zvierat pomocou systémov, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 20 % v porovnaní s referenčnou metódou opísanou v usmerňovacom dokumente o amoniaku;
d)
znížením emisií z hnoja na základe uplatňovania stratégií kŕmenia krmivami s nízkym obsahom bielkovín, pri ktorých sa preukázalo, že znižujú emisie amoniaku najmenej o 10 % v porovnaní s referenčnou metódou opísanou v usmerňovacom dokumente o amoniaku. B. Opatrenia na znižovanie emisií týkajúce sa riadenia emisií jemných tuhých častíc a čierneho uhlíka 1. Bez toho, aby bola dotknutá príloha II o krížovom plnení k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 ( 10 ), členské štáty môžu zakázať spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov a odpadu po zbere úrody a lesných zvyškov na otvorenom priestranstve. Členské štáty monitorujú a presadzujú vykonávanie akéhokoľvek zákazu vykonávaného v súlade s prvým pododsekom. Akékoľvek výnimky z tohto zákazu sa obmedzujú na preventívne programy zamerané na predchádzanie nekontrolovaným prírodným požiarom, kontrolu škodcov alebo ochranu biodiverzity. 2. Členské štáty môžu zaviesť národný kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve s odporúčaniami, ako správne zaobchádzať so zvyškami po zbere úrody na základe týchto postupov:
a)
zlepšením štruktúry pôdy zapracovaním zvyškov po zbere úrody;
b)
lepšími postupmi zapracovania zvyškov po zbere úrody;
c)
alternatívnym využívaním zvyškov po zbere úrody;
d)
zlepšením stavu živín a štruktúry pôdy zaprávaním hnoja podľa potrieb optimálneho rastu rastlín, čím sa predíde spaľovaniu hnoja (maštaľný hnoj, slamová podstielka). C. Zabránenie vplyvom na malé poľnohospodárske podniky Pri uskutočňovaní opatrení uvedených v častiach A a B členské štáty zabezpečia, aby sa úplne zohľadnili vplyvy na malé poľnohospodárske podniky a poľnohospodárske mikropodniky. Členské štáty môžu napríklad malé poľnohospodárske podniky a poľnohospodárske mikropodniky oslobodiť od povinnosti vykonávať dané opatrenia v prípadoch, keď je to možné a vhodné vzhľadom na uplatniteľné záväzky znižovania emisií. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|