SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES

Článok 1

Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá, pokiaľ ide o vymedzenia trestných činov a sankcií v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia, ako aj pokiaľ ide o opatrenia na prevenciu a boj proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a na účinné presadzovanie práva Únie v oblasti životného prostredia.

Článok 8

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v súvislosti s príslušnými trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 a 4 v súlade s vnútroštátnym právom mohli za priťažujúce okolnosti považovať jedna alebo viacero z týchto okolností, a to v rozsahu, v akom nie sú znakom skutkovej podstaty trestných činov uvedených v článku 3:

Priťažujúca okolnosť uvedená v písmene a) tohto článku sa nevzťahuje na trestný čin, na ktorý sa vzťahuje článok 3 ods. 3

Článok 9

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v súvislosti s príslušnými trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 a 4 v súlade s vnútroštátnym právom mohli za poľahčujúce okolnosti považovať jedna alebo viacero z týchto okolností:

Článok 10

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom umožniť vysledovanie, identifikovanie, zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4.

Členské štáty viazané smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ ( 24 ) prijmú opatrenia uvedené v prvom odseku v súlade s uvedenou smernicou.

Článok 13

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli účinné a primerané nástroje vyšetrovania dostupné na účely vyšetrovania alebo stíhania trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4. Vo vhodných prípadoch tieto nástroje zahŕňajú osobitné nástroje vyšetrovania, aké sa napríklad používajú na boj proti organizovanej trestnej činnosti alebo v iných prípadoch vážnej trestnej činnosti.

Článok 14

Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2019/1937, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky osoby nahlasujúce trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 tejto smernice, poskytujúce dôkazy alebo inak spolupracujúce s príslušnými orgánmi, mali prístup k podporným a pomocným opatreniam v kontexte trestného konania v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 15

Členské štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 a 4 tejto smernice a osoby, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že pretrváva porušenie práva, ako aj mimovládne organizácie, ktoré podporujú ochranu životného prostredia a spĺňajú požiadavky podľa vnútroštátneho práva, mali vhodné procesné práva v konaniach týkajúcich sa týchto trestných činov, ak takéto procesné práva pre zainteresovanú verejnosť existujú v členskom štáte v konaniach týkajúcich sa iných trestných činov, napríklad ako poškodená strana. V takýchto prípadoch členské štáty taktiež zabezpečia v súlade so svojim vnútroštátnym právom, aby sa informácie o napredovaní konaní zdieľali so zainteresovanou verejnosťou, ak je tomu tak v prípade konaní o iných trestných činoch.

Článok 16

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ako sú informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príslušné verejné a súkromné zainteresované strany, ako aj výskumné a vzdelávacie programy, ktorých cieľom je znížiť mieru páchania trestných činov proti životnému prostrediu a riziko páchania trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Vo vhodných prípadoch členské štáty konajú v spolupráci s takýmito zainteresovanými stranami.

Článok 17

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány, ktoré odhaľujú, vyšetrujú, stíhajú trestné činy proti životnému prostrediu alebo o nich rozhodujú, mali dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov a dostatočné finančné, technické a technologické zdroje na účinné vykonávanie ich funkcií súvisiacich s vykonávaním tejto smernice. Členské štáty, pri zohľadnení svojich ústavných tradícií a štruktúry svojich právnych systémov, ako aj iných vnútroštátnych okolností, posúdia potrebu zvýšiť úroveň špecializácie takýchto orgánov v oblasti trestného práva v oblasti životného prostredia v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 18

Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa sudcom, prokurátorom, príslušníkom polície a justičným pracovníkom, ako aj pracovníkom príslušných orgánov zapojených do trestného konania a vyšetrovania, v pravidelných intervaloch poskytovala pravidelná špecializovaná odborná príprava týkajúca sa cieľov tejto smernice a zodpovedajúca funkciám sudcov, prokurátorov, príslušníkov polície a justičných pracovníkov, ako aj pracovníkov príslušných orgánov.

Článok 19

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie vhodných mechanizmov koordinácie a spolupráce na strategickej a operačnej úrovni medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a boja proti nim. Takéto mechanizmy sú zamerané aspoň na:

Mechanizmy uvedené v prvom odseku môžu mať formu špecializovaných koordinačných orgánov, memoránd o porozumení medzi príslušnými orgánmi, vnútroštátnych sietí presadzovania práva a spoločných činností odbornej prípravy.

Článok 20

Ak existuje podozrenie, že trestné činy proti životnému prostrediu majú cezhraničnú povahu, príslušné orgány dotknutých členských štátov zvážia postúpenie informácií týkajúcich sa týchto trestných činov vhodným príslušným orgánom.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, členské štáty, Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, Európsky úrad pre boj proti podvodom a Komisia v rámci svojich príslušných právomocí navzájom spolupracujú v oblasti boja proti trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4. Na tento účel poskytuje Eurojust vo vhodných prípadoch technickú a operačnú pomoc, ktorá príslušným vnútroštátnym orgánom umožňuje lepšiu koordináciu ich vyšetrovania. Komisia môže vo vhodných prípadoch poskytnúť pomoc.

Článok 26

Smernica 2008/99/ES sa vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou nahrádza bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedených členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu uvedenej smernice do vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o členské štáty viazané touto smernicou, odkazy na smernicu 2008/99/ES sa považujú za odkazy na túto smernicu. Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré touto smernicou nie sú viazané, tieto sú naďalej viazané smernicou 2008/99/ES.

Článok 27

Smernica 2009/123/ES sa vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou nahrádza bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedených členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu uvedenej smernice.

Pokiaľ ide o členské štáty viazané touto smernicou, odkazy na tie ustanovenia smernice 2005/35/ES doplnené alebo nahradené smernicou 2009/123/ES, sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Členské štáty, ktoré touto smernicou nie sú viazané, sú naďalej viazané smernicou 2005/35/ES zmenenou smernicou 2009/123/ES.

Článok 29

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 30

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.