Preamble: 1

(1)

keďže 10. mája 1993 Rada schválila smernicu 93/22/EHS o investičných službách v oblasti cenných papierov ( 5 ); keďže táto smernica je základným nástrojom prístupu investičných spoločností na vnútorný trh;

(2)

keďže smernica 93/22/EHS ustanovuje obozretné pravidlá, ktoré musia investičné spoločnosti kedykoľvek dodržiavať, vrátane pravidiel, ktorých účelom je čo najväčšia ochrana práv investora v súvislosti s peniazmi alebo s nástrojmi k nim patriacimi;

(3)

keďže však žiadny kontrolný systém nemôže zabezpečiť úplnú ochranu najmä v súvislosti s podvodmi;

(4)

keďže ochrana investorov a zachovanie tajnosti vo finančnej sústave sú dôležitým aspektom uskutočnenia a riadneho fungovania vnútorného trhu v tejto oblasti; keďže nakoniec je preto nutné, aby každý členský štát mal systém náhrad pre investora, ktorý zaručuje minimálnu úroveň harmonizácie ochrany, aspoň pre drobných investorov v prípade, že investičná spoločnosť nie je schopná plniť svoje záväzky voči svojim investorom — klientom;

(5)

keďže drobní investori by preto boli schopní kúpiť investičné služby od pobočiek investičných spoločností spoločenstva alebo na základe medzinárodných ustanovení o službách takisto utajene aj od domácich investičných spoločností, pri vedomí, že im bude umožnená minimálna úroveň harmonizovanej ochrany v prípade, že investičná spoločnosť nebude schopná plniť svoje záväzky voči svojim investorom — klientom;

(6)

keďže pri absencii takejto minimálnej harmonizácie hostiteľský členský štát sa môže považovať za oprávnený posúdením ochrany investora požadovať jeho začlenenie do jeho systémov náhrad, ak investičná spoločnosť spoločenstva koná prostredníctvom pobočky alebo voľne vykonáva svoju činnosť bez toho, aby podliehala systémom náhrad pre investora vo svojom vlastnom členskom štáte, ani nepodlieha systému, ktorý bol odporučený ako ponúknutá náhradná ochrana; keďže táto požiadavka môže byť v rozpore s činnosťou na vnútornom trhu;

(7)

keďže hoci väčšina členských štátov už v súčasnosti má niektoré úpravy náhrad pre investorov, tieto úpravy vo všeobecnosti nepokrývajú všetky investičné spoločnosti, ktoré sú držiteľmi jednotlivých povolení ustanovených v smernici 93/22/EHS;

(8)

keďže každý členský štát by mal byť povinný mať systém náhrad pre investorov alebo systémy, ktorým by každá takáto spoločnosť podliehala; keďže každý systém musí zahŕňať peniaze a nástroje v rukách investičnej spoločnosti v súvislosti s investíciami investora, ktoré, ak nie je investičná spoločnosť schopná plniť svoje záväzky voči svojim klientom — investorom, nie je možné vrátiť investorovi; keďže je to úplne bez vplyvu na pravidlá a systémy používané v každom z členských štátov, týkajúce sa rozhodnutí v prípade platobnej neschopnosti alebo pri zrušení investičnej spoločnosti;

(9)

keďže definovanie investičnej spoločnosti zahŕňa úverové inštitúcie, ktoré sú oprávnené vykonávať investičné služby; keďže každá z takýchto úverových inštitúcií musí byť nútená podliehať systémom náhrad pre investora na pokrytie investičných činností; keďže však nie je nutné vyžadovať od takejto úverovej inštitúcie podriadenie sa dvom oddeleným systémom, ak jednotný systém spĺňa požiadavky tak tejto smernice, ako aj smernice 94/19/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ( 6 );keďže v prípade investičných spoločností, ktoré sú úverovými inštitúciami, môže byť v určitých prípadoch ťažké rozlíšiť medzi vkladmi krytými smernicou 94/19/ES a peniazmi uloženými v súvislosti s investičnou činnosťou; keďže členské štáty sú oprávnené určiť, ktorá smernica sa použije pre takéto pohľadávky;

(10)

keďže smernica 94/19/ES dovoľuje členským štátom oslobodiť úverovú inštitúciu od povinnosti podliehať systémom ochrany vkladov, ak takáto úverová inštitúcia podlieha systému, ktorý chráni samotnú úverovú inštitúciu, a najmä zabezpečuje jej platobnú schopnosť; keďže ak úverová inštitúcia, ktorá podlieha takémuto systému, je zároveň investičnou spoločnosťou, je členský štát taktiež oprávnený podľa určitých podmienok oslobodiť túto spoločnosť od povinnosti podliehať systému náhrad pre investora;

(11)

keďže minimálna úroveň harmonizácie náhrad vo výške 20 000 ECU pre každého investora by mala byť dostatočná na ochranu záujmov drobných investorov v prípade, že investičná spoločnosť nebude schopná plniť svoje záväzky voči svojim investorom — klientom; keďže sa preto zdá vhodné stanoviť minimálnu harmonizovanú úroveň náhrad vo výške 20 000 ECU; keďže v zmysle smernice 94/19/ES obmedzené prechodné ustanovenia sa môžu vyžadovať na umožnenie podliehať systémom náhrad v tejto čiastke, pričom sa to týka rovnako všetkých členských štátov, ktoré v čase schválenia tejto smernice nemajú žiadny takýto systém;

(12)

keďže tá istá čiastka bola schválená v smernici 94/19/ES;

(13)

keďže na povzbudenie investorov, aby boli opatrní pri výbere investičných spoločností, je odôvodnené povoliť členským štátom požadovať od investorov znášať časť akejkoľvek straty; keďže však investor musí byť krytý najmenej na 90 % akejkoľvek straty, pokiaľ je vyplatená náhrada nižšia ako minimum spoločenstva;

(14)

keďže určité systémy členských štátov ponúkajú úrovne krytia vyššie, ako je harmonizovaná minimálna úroveň ochrany v rámci tejto smernice; keďže však sa nezdá byť žiaduce požadovať akékoľvek zmeny v týchto systémoch v tomto ohľade;

(15)

keďže zachovanie systémov ponúkajúcich vyššie úrovne krytia v rámci spoločenstva, ako je harmonizované minimum, môžu v rámci toho istého územia viesť k rozdielnostiam pri odškodňovaní a nerovným podmienkam hospodárskej súťaže medzi národnými investičnými spoločnosťami a pobočkami spoločností iných členských štátov; keďže s cieľom zabrániť takýmto znevýhodneniam pobočky musia byť oprávnené pridať sa k systémom náhrad ich hostiteľských krajín tým, že budú ponúkať svojim investorom také isté krytie, aké sa poskytuje v rámci systémov v krajinách, v ktorých sú umiestnené; keďže je vhodné, aby Komisia vo svojej správe o využití tejto smernice premietla rozsah pobočiek, ktoré uplatnili túto možnosť, a akékoľvek problémy, ktoré spôsobili oni alebo systémy náhrad pre investorov pri zavádzaní týchto ustanovení; keďže možnosť, aby domáce systémy členských štátov ponúkali dodatočné krytie v zmysle podmienok, ktoré takéto systémy obsahujú, nie je vylúčená;

(16)

keďže výkyvy na trhoch môžu byť spôsobené pobočkami investičných spoločností, ktoré vznikli v iných členských štátoch, ako sú členské štáty pôvodu, ktoré ponúkajú vyššie úrovne krytia ako tie, ktoré ponúkajú oprávnené investičné spoločnosti v ich hostiteľských členských štátoch; keďže nie je vhodné, aby sa hladina výšky krytia v rámci systémov náhrad stala nástrojom hospodárskej súťaže; keďže je preto potrebné prinajmenšom v prvotnom štádiu stanoviť, aby ani hladina, ani rozsah ponúkaných systémov krytia v domácich členských štátoch smerom k investorom pobočiek situovaných v inom členskom štáte neprekročili maximálnu úroveň alebo rozsah ponúkaný zodpovedajúcim systémom v hostiteľskom členskom štáte; keďže akékoľvek výkyvy na trhu by mali byť prešetrené čím skôr, na základe získaných skúseností a v súlade s vývojom finančného sektora;

(17)

keďže členský štát musí byť schopný vylúčiť určité kategórie zvláštne spísaných investícií alebo investorov z krytia predpísaného systémami náhrad pre investorov, ak nepovažuje za potrebné ich zvlášť ochraňovať;

(18)

keďže systémy náhrad pre investorov v niektorých členských štátoch patria do pôsobnosti odborných organizácií; keďže v ostatných členských štátoch existujú systémy stanovené a riadené na štátnej báze; keďže táto rôznosť postavenia predstavuje problém len v súvislosti s povinným členstvom a výnimkou zo systémov; keďže je preto potrebné urobiť opatrenia na ohraničenie právomocí systémov v tejto oblasti;

(19)

keďže investorovi musí byť škoda nahradená bez zbytočného odkladu, ak bola potvrdená platnosť jeho pohľadávky; keďže systém náhrad ako taký musí byť schopný stanoviť primeranú dobu na uplatnenie pohľadávok; keďže však fakt, že táto doba nebola dodržaná, nesmie byť použitý proti investorovi, ktorý z dobrého dôvodu nebol schopný uplatniť svoju pohľadávku v rámci stanovenej doby;

(20)

keďže informovanie investorov o úpravách náhrad je základným prvkom ochrany investora; keďže článok 12 smernice 93/22/EHS vyžaduje od investičných spoločností informovať investorov o možnom uplatnení systému náhrad pred realizáciou obchodu s nimi; keďže vzhľadom na to musí táto smernica stanoviť pravidlá o informovaní takýchto potenciálnych investorov o systémoch náhrad pokrývajúcich ich investičnú činnosť;

(21)

keďže však neriadené používanie pri odvolávaní sa na referencie čiastky a rozsahu systému náhrad by moh1o poškodiť stabilitu finančného systému alebo anonymitu investora; keďže by preto mali členské štáty predložiť pravidlá ohraničenia takýchto referencií;

(22)

keďže táto smernica v podstate vyžaduje od každej investičnej spoločnosti pripojiť sa k systémom náhrad pre investorov; keďže smernice, ktoré upravujú prijatie akýchkoľvek investičných spoločností, ktorých ústredie je mimo členských štátov, a najmä smernica 93/22/EHS dovoľuje členským štátom rozhodovať, či a za akých podmienok budú pripustené pobočky takýchto investičných spoločností vykonávať činnosť na ich území; keďže takéto pobočky nemôžu voľne poskytovať svoje služby v rámci druhého odseku článku 59 zmluvy alebo nemajú právo založenia v členských štátoch, okrem tých, kde sú založené; keďže preto členské štáty povoľujúce takéto pobočky musia rozhodnúť, ako budú tieto pobočky využívať princípy tejto smernice v súlade s článkom 5 smernice 93/22/EHS a vzhľadom na potrebu ochrany investorov a zachovania celistvosti finančného systému; keďže je podstatné, aby si investori takýchto pobočiek boli plne vedomí pre nich použiteľných úprav náhrad;

(23)

keďže je nepostrádateľné touto smernicou harmonizovať spôsoby, akými sú systémy náhrad pre investorov financované, na jednej strane náklady na financovanie takýchto systémov musia principiálne znášať samotné investičné spoločnosti a na strane druhej finančné možnosti takýchto systémov musia byť pomerné k ich pasívam; keďže to však nemusí ohroziť stabilitu finančného systému príslušného členského štátu;

(24)

keďže cieľom tejto smernice nie je, aby členské štáty alebo ich príslušné orgány boli zodpovedné voči investorom, ak zabezpečili, aby jeden alebo viacero systémov náhrad alebo ochrany investorov v rámci podmienok predpísaných v tejto smernici bolo zavedených a úradne uznaných;

(25)

keďže na záver je potrebný minimálny stupeň harmonizácie úprav náhrad pre investorov na doplnenie vnútorného trhu investičnými spoločnosťami, aby bolo pre investorov možné realizovať obchody s takýmito spoločnosťami s väčšou mierou dôvery, najmä so spoločnosťami z ostatných členských štátov, a aby bolo možné zabrániť akýmkoľvek problémom spôsobeným hostiteľskými členskými štátmi pri uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel ochrany investorov, ktoré nie sú zosúladené s úrovňou spoločenstva; keďže záväzná smernica spoločenstva je jediným vhodným nástrojom na dosiahnutie vytýčeného cieľa pri všeobecnej absencii úprav náhrad pre investora, zodpovedajúcich pokrytiu smernicou 93/22/EHS; keďže táto smernica presadzuje len minimálnu požadovanú harmonizáciu, dovoľuje členským štátom predpísanie širšieho alebo vyššieho krytia, ak tak chcú, a dáva členským štátom potrebnú voľnosť, čo sa týka organizácie a financovania systémov náhrad pre investora,