|
+Hlava II – Usmernenia ku koeficientu konverzie dlhu na vlastné imanie |
Hlava II – Usmernenia ku koeficientu konverzie dlhu na vlastné imanieHlavné zásady 1.7. Hlavné zásady uvedené ďalej sa vzťahujú priamo na požiadavky smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a nedotýkajú sa zásad riešenia krízových situácií ani ochranných opatrení stanovených v uvedenej smernici. Ich cieľom je objasniť spôsob, akým orgány pre riešenie krízových situácií môžu vzhľadom na tieto zásady a ochranné opatrenia zabezpečiť, aby sa veritelia mohli primerane odškodniť prostredníctvom rozdielneho konverzného koeficientu. 1.8. Hlavná zásada č. 1: žiadny veriteľ nesmie obísť horšie ako pri likvidácii. Orgány pre riešenie krízových situácií by sa pri stanovovaní konverzných koeficientov mali usilovať zabezpečiť, aby sa v okamihu prijatia rozhodnutia o začatí riešenia krízových situácií so žiadnym veriteľom alebo akcionárom nezaobchádzalo horšie ako v prípade, keby spoločnosť vstúpila do vnútroštátneho konkurzného konania. Svoje hodnotenie očakávaného skutočného zaobchádzania by mali založiť na oceňovaní, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 36 ods. 4 písm. b) až g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Ich hodnotenie predpokladaného zaobchádzania v konkurznom konaní by malo vychádzať z odhadu zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by sa spoločnosť likvidovala v rámci bežného konkurzného konania, ako sa stanovuje v článku 36 ods. 8 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. 1.9. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri stanovovaní konverzných koeficientov pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo právomoci odpísať relevantné kapitálové nástroje alebo vykonať ich konverziu mali posúdiť aj to, či sa primerane zohľadnilo právo vlastniť majetok podľa Charty základných práv EÚ. 1.10. Hlavná zásada č. 2: hierarchia veriteľov. V závislosti od dosiahnutia cieľov hlavnej zásady č. 1 by orgány pre riešenie krízových situácií mali stanoviť rozdielne konverzné koeficienty iba na účely dosiahnutia cieľov riešenia krízových situácií alebo na účely dodržania ostatných zásad stanovených v článku 34 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Orgány pre riešenie krízových situácií by sa pri stanovovaní konverzných koeficientov najmä mali usilovať zabezpečiť, aby:
1.11. Orgány by pri stanovovaní konverzných koeficientov za uplatňovania právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje stanovenej v článku 59 smernice
1.12. Usmernenie k spôsobu, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali uplatňovať tieto hlavné zásady, sa uvádza ďalej. Oceňovanie 1.13. Pred uplatnením nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje v okamihu, keď už viac nie sú životaschopné, sa uskutoční ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie v súlade s článkom 36 ods. 4 písm. b) až g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. To musí zahŕňať spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov spoločnosti. 1.14. Účelom oceňovania je podložiť informáciami niekoľko rozhodnutí, ktoré má prijať orgán pre riešenie krízových situácií, a to vrátane rozhodnutia o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty, ako aj o rozsahu strát, ktoré by sa mali zaúčtovať v okamihu riešenia krízovej situácie. Súčasťou oceňovania by mal byť odhad kapitálovej hodnoty nových akcií po konverzii, ktoré boli prevedené na držiteľov konvertovaných nástrojov alebo emitované ako protihodnota pre týchto držiteľov. 1.15. V článku 36 ods. 8 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa tiež vyžaduje, aby súčasťou oceňovania bol odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by sa spoločnosť likvidovala v rámci bežného konkurzného konania. Uskutočniť sa musí aj nezávislé oceňovanie ex post podľa článku 74 ods. 2, aby sa určilo, či skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo v dôsledku uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, bolo horšie než zaobchádzanie, ktoré by sa na nich vzťahovalo, keby sa spoločnosť likvidovala v rámci bežného konkurzného konania (oceňovanie ex post). Uplatňovanie hlavnej zásady č. 1: zabezpečenie, aby žiadny veriteľ ani akcionár neobišiel horšie ako pri likvidácii 1.16. Orgány by pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov mali stanoviť konverzné koeficienty tak, aby očakávaná hodnota kombinovaných kapitálových pohľadávok a pohľadávok každého akcionára alebo veriteľa po uplatnení právomocí riešiť krízovú situáciu podľa oceňovania vykonaného v súlade s článkom 36 ods. 4 písm. b) až g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk bola rovnaká alebo vyššia ako očakávaná hodnot a , ktorá by im prináležala, keby inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania, podľa odhadu získaného na základe článku 36 od s. 8 smernice
1.17. Právomoc odpísať kapitálové nástroje alebo právomoc vykonať ich konverziu uvedené v článku 59 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa môžu uplatňovať samostatne, nezávisle od vykonávania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo iného nástroja riešenia krízových situácií. V tomto prípade, ak sa orgány rozhodnú uplatniť rozdielne konverzné koeficienty, konverzné koeficienty by sa mali stanoviť takým spôsobom, aby sa očakávané skutočné zaobchádzanie, ktoré sa uplatňuje na každého akcionára alebo veriteľa [určené na základe hodnoty ich kombinovaných kapitálových pohľadávok a pohľadávok po uplatnení právomocí riešiť krízovú situáciu v súlade s oceňovaním vykonaným podľa článku 36 ods. 4 písm. b) až g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] malo rovnakú alebo vyššiu hodnotu ako očakávaná hodnota, ktorá by im prináležala, keby inštitúcia vstúpila do bežného konkurzného konania, podľa odhadu získaného podľa článku 36 ods. 8 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, a to do tej miery, aká je nevyhnutná na zachovanie základných vlastníckych práv. 1.18. Ak boli pohľadávky veriteľa odpísané celé, jeho pohľadávky už nemajú nijakú hodnotu. Ak sa záväzok alebo iný nástroj konvertoval na vlastné imanie, kapitálová pohľadávka môže mať vyššiu, nižšiu alebo rovnakú hodnotu ako pôvodná konvertovaná pohľadávka. Hodnota tejto kapitálovej pohľadávky musí byť súčasťou hodnotenia skutočného zaobchádzania, ktoré sa uplatnilo na veriteľa. 1.19. Ak sa predpokladá, že celková odhadovaná hodnota vlastného imania získaného dotknutými veriteľmi po odpísaní a konverzii bude vyššia ako súhrnná suma pohľadávok, ktoré boli odpísané alebo konvertované na vlastné imanie, hlavnú zásadu č. 1 možno splniť bez toho, aby sa uplatnili rozdielne konverzné koeficienty. 1.20. Ak je celková odhadovaná hodnota vlastného imania získaného dotknutými veriteľmi po odpísaní a konverzii nižšia ako súhrnná suma pohľadávok, ktoré boli odpísané alebo konvertované na vlastné imanie, môže byť nevyhnutné použiť rozdielne konverzné koeficienty. 1.21. Ak je potrebné stanoviť rozdielne konverzné koeficienty, aby sa zabránilo tomu, že veritelia obídu horšie ako v prípade konkurzného konania, alebo aby sa ochránili základné vlastnícke práva, či na iné ciele riešenia krízových situácií, konverzné koeficienty by sa mali stanoviť tak, aby prednostní veritelia podľa očakávaní neobišli horšie ako pri likvidácii alebo aby sa ochránili základné vlastnícke práva. Orgány pre riešenie krízových situácií by nemali stanovovať rozdielne konverzné koeficienty, ktorými by sa na prednostných veriteľov previedla vyššia hodnota, než je potrebné na dodržanie hlavnej zásady č. 2, aby sa zabránilo, aby prednostní veritelia obišli horšie ako pri likvidácii, alebo na ochranu základných vlastníckych práv či na iné ciele riešenia krízových situácií. 1.22. V prípade každého veriteľa, ktorého pohľadávka sa celá konvertovala na vlastné imanie, by očakávaná hodnota vlastného imania, ktoré dostane, teda mala byť aspoň taká vysoká ako hodnota, ktorá by sa podľa očakávaní vymohla v rámci konkurzného konania. 1.23. V prípade každého veriteľa, ktorého pohľadávka sa len čiastočne konvertovala na vlastné imanie, by očakávaná hodnota vlastného imania, ktoré dostane, teda mala byť aspoň taká vysoká ako hodnota, ktorá by sa podľa očakávaní vymohla v rámci konkurzného konania, bez očakávanej hodnoty jeho zvyšnej pohľadávky. Uplatňovanie hlavnej zásady č. 2: dodržiavanie ostatných zásad riešenia krízových situácií podľa článku 34 1.24. Orgány by mali stanoviť konverzné koeficienty s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie hierarchie veriteľov, pokiaľ to je reálne možné a pod podmienkou dodržania ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľov a základných vlastníckych práv. To znamená, že v prípade, ak sa očakáva, že danú kategóriu veriteľov postihne strata – čiže ak celková hodnota zvyšnej pohľadávky a kapitálovej pohľadávky po tom, ako sa uplatnili právomoci riešiť krízovú situáciu podľa oceňovania vykonaného v súlade s článkom 36 ods. 4 písm. b) až g) smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, bude nižšia ako hodnota pohľadávok tejto triedy pred riešením krízových situácií – orgán pre riešenie krízových situácií by mal pre všetky podriadenejšie triedy záväzkov a nástrojov stanoviť konverzný koeficient, ktorý sa bude rovnať nule alebo bude blízky nule. 1.25. To znamená, že akcionári budú znášať stratu ako prví. Každá hodnota zachovaná na základe riešenia krízových situácií sa pridelí najprv prednostným a podriadeným pohľadávkam veriteľov. Účelom rozdielnych konverzných koeficientov ako takých je zabezpečiť, aby veritelia znášali straty až po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci konkurzného konania. Môžu sa však stanoviť konverzné koeficienty, ktoré pôvodným akcionárom (a akcionárom, ktorých nároky vyplynuli z konverzie relevantných kapitálových nástrojov v okamihu, keď už viac neboli životaschopné) umožnia ponechať si určité pohľadávky s kladnou hodnotou alebo rozdeliť vlastné imanie určitým pomerom medzi dve alebo viacero kategórií veriteľov. Akcionári by si mohli ponechať určitú kladnú hodnotu, ak v prípade žiadnych veriteľov neexistuje potreba odpisovania, t. j. v prípade, ak je na záchranu pomocou vnútorných zdrojov potrebná len konverzia. 1.26. Vlastné imanie by sa mohlo v určitom pomere rozdeliť medzi dve alebo viacero kategórií veriteľov, ak v prípade jednej kategórie veriteľov prebehla úplná konverzia na vlastné imanie, ale stále bola potrebná ďalšia konverzia, a ak čiastočná alebo úplná konverzia v kategórii nadriadenejších veriteľov neviedla k strate (t. j. nadriadenejší veritelia dostanú celú hodnotu pohľadávky a kapitálovej pohľadávky, ktorá sa rovná aspoň hodnote ich pôvodnej pohľadávky). Záverečné ustanovenia 1.27. Orgány pre riešenie krízových situácií by rozdielne konverzné koeficienty mali uplatňovať len vtedy, keď to je nevyhnutné na splnenie uvedených hlavných zásad. Ak neexistujú vážne obavy v súvislosti s ochrannými opatreniami týkajúcimi sa veriteľov alebo základnými vlastníckymi právami a orgány pre riešenie krízových situácií sa presvedčia, že uplatnením rovnakých konverzných koeficientov sa dosiahne súlad so zásadami článku 34 a dosiahnu sa ciele riešenia krízových situácií, rozdielne konverzné koeficienty nie sú potrebné. 1.28. Ak sa uplatňujú rozdielne konverzné koeficienty, orgány by mali stanoviť konverzné koeficienty tak, aby mali primeranú istotu, že podriadenejší veritelia ani akcionári neobídu horšie ako pri likvidácii (v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov) a že sa ochránia ich základné vlastnícke práva. To znamená, že konverzné koeficienty vzťahujúce sa na prednostných veriteľov by nemali byť neprimerane vysoké. Neprimeraný prínos by vznikol, ak by sa očakávalo, že títo veritelia budú mať pohľadávky s výrazne vyššou hodnotou v rámci odhadu vypracovaného na základe článku 36 ods. 8 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|