Preamble: 1

(1)

Článok 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa vzťahuje na prípady prudenciálnej konsolidácie skupín podnikov, ktoré sú prepojené v zmysle článku 22 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (2), keď neexistuje vzťah materská spoločnosť – dcérska spoločnosť. V takýchto prípadoch treba určiť subjekt, na úrovni ktorého sa majú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňovať na konsolidovanom základe. V uvedených prípadoch by navyše najvhodnejšou metódou prudenciálnej konsolidácie mala byť metóda stanovená v článku 22 ods. 8 a 9 smernice 2013/34/EÚ („metóda agregácie“) v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenej smernici.

(2)

V prípade účastí v inštitúciách alebo finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 požaduje proporcionálna konsolidácia, by sa na uplatňovanie metódy prudenciálnej konsolidácie stanovenej v uvedenom ustanovení mal vyžadovať jednomyseľný súhlas týchto podnikov, pokiaľ ide o rozhodnutia o relevantných činnostiach inštitúcie alebo finančnej inštitúcie, v súlade s vymedzením spoločnej dohody uvedeným v medzinárodných účtovných štandardoch uplatniteľných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (3).

(3)

V článku 18 ods. 6 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa odkazuje na požiadavky dohľadu nad prudenciálnou konsolidáciou v prípade významného vplyvu na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií, ale bez účasti alebo iných kapitálových väzieb, a v prípade, keď tieto inštitúcie alebo finančné inštitúcie riadi jeden manažment inak než na základe zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov. S cieľom určiť, či existuje situácia s významným vplyvom, by príslušné orgány mali zohľadniť niekoľko ukazovateľov existencie významného vplyvu. Situácia, keď existuje jeden manažment, by sa navyše mala konštatovať len vtedy, ak má príslušný orgán konkrétny dôkaz o účinnej koordinácii finančných a prevádzkových politík takýchto inštitúcií alebo finančných inštitúcií.

(4)

Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) uverejnil usmernenia týkajúce sa identifikácie a riadenia intervenčného rizika (4), ktoré obsahujú niekoľko ukazovateľov, ktoré by inštitúcie mali používať pri určovaní toho, s ktorými subjektmi sa môže spájať intervenčné riziko. Podľa usmernení BCBS je „intervenčné riziko“ (step-in risk) riziko, že sa inštitúcia rozhodne poskytnúť finančnú podporu nekonsolidovanému subjektu, ktorý nie je úplne alebo proporcionálne konsolidovaným subjektom, ktorý čelí stresu, ak neexistujú žiadne zmluvné povinnosti poskytnúť takúto podporu alebo ak by takáto podpora bola nad rámec akýchkoľvek zmluvných povinností. Podľa usmernení BCBS, ak inštitúcia zistí, že existuje významné intervenčné riziko, musí určiť vhodné opatrenia na základe povahy a rozsahu predpokladanej podpory na zmiernenie intervenčného rizika v každom jednotlivom prípade. Tieto opatrenia zahŕňajú okrem iného začlenenie dotknutých subjektov do regulačného rozsahu konsolidácie. V súlade s usmerneniami BCBS by inštitúcie a príslušné orgány mali zvážiť niekoľko ukazovateľov, aby dokázali dospieť k záveru, či by určité podniky mali byť plne alebo proporcionálne konsolidované podľa článku 18 ods. 5, článku 18 ods. 6 písm. a) alebo článku 18 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to pri zohľadnení intervenčného rizika, ktoré tieto podniky môžu pre inštitúciu predstavovať. Inštitúcie by však mali zvážiť aj alternatívne opatrenia na riešenie intervenčného rizika v rámci svojich postupov riadenia rizík a postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP). Príslušné orgány môžu popri tom zvážiť aj iné opatrenia na riešenie potenciálneho rizika, ktoré predstavujú uvedené podniky, v rámci postupov preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). V kontexte rámca veľkej majetkovej angažovanosti Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vydal aj usmernenia o limitoch pre expozície voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca (5), v ktorých sa uvádza metodika, ktorú by inštitúcie mali používať na stanovenie limitov pre svoje individuálne a súhrnné expozície voči subjektom tieňového bankovníctva v rámci svojich interných procesov.

(5)

S cieľom určiť, či je podľa článku 18 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 potrebná úplná alebo proporcionálna konsolidácia v prípade dcérskych spoločností alebo podnikov, v ktorých má inštitúcia účasť, ak daná dcérska spoločnosť alebo podnik nie je inštitúciou, finančnou inštitúciou ani podnikom pomocných služieb, a ak existuje podstatné intervenčné riziko a za predpokladu, že podnik nie je poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou, by sa od príslušných orgánov malo okrem iného očakávať najmä to, že budú kontrolovať minimálne určité kategórie podnikov, ako sú účelovo vytvorené subjekty, ktoré nespĺňajú podmienky určenia za účelové subjekty zaoberajúce sa sekuritizáciou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (6), na ktoré sa uplatňujú podmienky presunu významného kreditného rizika stanovené v článku 244 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj tie podniky, ktoré vykonávajú ktorékoľvek z činností uvedených v článku 89 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(6)

S cieľom zabezpečiť súlad s rámcom pre vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a zabrániť uznaniu nenáležitých kapitálových výhod v prípadoch, keď sa požaduje konsolidácia podľa článku 18 ods. 3 až 6 alebo článku 18 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by zahrnutie hodnôt položiek vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 emitovaných podnikmi zahrnutými do prudenciálneho rozsahu pôsobnosti konsolidácie a vlastnených osobami inými než takéto podniky do konsolidovaných vlastných zdrojov, ako aj súvisiacich účtov emisného ážia malo vychádzať aj z článkov 81 až 88 uvedeného nariadenia.

(7)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil orgán EBA.

(8)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7),