Pododdiel 3 Kapitálová požiadavka na solventnosť úplné a čiastočné vnútorné modely

Článok 115

V rámci počiatočného schvaľovacieho procesu vnútorného modelu orgány dohľadu schvália koncepciu zmeny modelov poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovne a zaisťovne môžu zmeniť svoj vnútorný model v súlade s touto koncepciou.

Koncepcia zahŕňa špecifikácie menších a väčších zmien vnútorných modelov.

Väčšie zmeny vnútorných modelov, ako aj zmeny tejto koncepcie, podliehajú zakaždým predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, ako sa ustanovuje v článku 112.

Menšie zmeny vnútorného modelu nepodliehajú predchádzajúcemu schváleniu orgánom dohľadu, pokiaľ sa vykonávajú v súlade s touto koncepciou.

Článok 116

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány poisťovní a zaisťovní schvália žiadosti o schválenie vnútorného modelu uvedeného v článku 112 určené orgánom dohľadu, ako aj žiadosti o schválenie každej následnej väčšej zmeny vykonanej na tomto modeli.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány nesú zodpovednosť za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.

Článok 117

Po prijatí schválenia v súlade s článkom 112 sa poisťovne a zaisťovne nevrátia k výpočtu celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti v súlade so štandardným vzorcom, ako sa stanovuje v pododdiele 2, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a po schválení orgánmi dohľadu.

článok 119

Pokiaľ nie je vhodné, aby sa na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použil štandardný vzorec podľa pododdielu 2, pretože sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza výpočet podľa štandardného vzorca výpočtu, orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požadovať od dotknutého podniku, aby na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použili vnútorný model, alebo náležité rizikové moduly.

Článok 120

Poisťovne a zaisťovne preukážu, že vnútorný model sa dostatočne používa a zohráva významnú úlohu v ich systéme správy uvedenom v článkoch 41 až 50, a najmä v:

Poisťovne a zaisťovne okrem toho preukážu, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou, s ktorou využívajú svoj vnútorný model na iné účely, na ktoré sa vzťahuje prvý odsek.

Správne orgány, riadiace orgány alebo kontrolné orgány sú zodpovedné za zabezpečenie priebežnej vhodnosti štruktúry a operácií vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil príslušnej poisťovne a zaisťovne.

Článok 123

Poisťovne a zaisťovne minimálne raz ročne skontrolujú príčiny a zdroje ziskov a strát v prípade každej hlavnej zložky činnosti.

Preukážu, ako kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje príčiny a zdroje ziskov a strát. Kategorizácia rizika a pridelenie ziskov a strát odráža rizikový profil poisťovní a zaisťovní.

Článok 124

Poisťovne a zaisťovne zavedú pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, kontrolu priebežnej vhodnosti jeho špecifikácie a testovanie jeho výsledkov oproti skutočnosti.

Proces validácie modelu zahŕňa účinný štatistický proces validácie vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovniam a zaisťovniam preukázať ich orgánom dohľadu, že výsledné kapitálové požiadavky sú primerané.

Použité štatistické metódy nemajú testovať iba vhodnosť odhadovaného rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými závažnými novými údajmi a súvisiacimi informáciami.

Proces validácie modelu zahŕňa analýzu stability vnútorného modelu, a najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného modelu na zmeny v jeho kľúčových podkladových predpokladoch. Okrem toho zahŕňa aj hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.

Článok 125

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú štruktúru a operačné detaily svojich vnútorných modelov.

Táto dokumentácia je v súlade s článkami 120 až 124.

Dokumentácia poskytne podrobný náčrt teórie, predpokladov a matematických a empirických podkladov, z ktorých vnútorný model vychádza.

V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, v ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať.

Poisťovne a zaisťovne zdokumentujú všetky väčšie zmeny vo svojich modeloch, ako sa stanovuje v článku 115.

Článok 126

Použitie modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať za opodstatnený dôvod pre výnimku z akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model stanovených v článkoch 120 až 125.

Článok 127

Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty v súvislosti s článkami 120 až 126 s cieľom podporiť lepšie ohodnotenie rizikového profilu a riadenia činností poisťovní a zaisťovní, ktoré sa budú týkať používania vnútorných modelov v celej Únii.