SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2025/1 z 27. novembra 2024, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a ktorou sa menia smernice 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2017/1129 (Text s významom pre EHP)

(1)

Ťažkosti poisťovní môžu mať v prípade, že by viedli k narušeniu ochrany poskytovanej poistníkom, oprávneným osobám alebo poškodeným osobám, značný vplyv na hospodárstvo a sociálny systém v členských štátoch. Vzhľadom na úlohu zaisťovní v hospodárstve, ich vzájomné prepojenie s primárnymi poisťovňami a finančnými trhmi vo všeobecnosti, ako aj na relatívne koncentrovaný trh so zaistením je potrebný vhodný rámec na riadne riešenie ich ťažkostí alebo zlyhania. Treba sa preto zamerať na ozdravenie a riešenie krízových situácií primárnych poisťovní aj zaisťovní, pričom by sa mali zohľadniť ich príslušné špecifiká.

(2)

Celosvetová finančná kríza, ku ktorej došlo v roku 2008, odhalila zraniteľné miesta finančného sektora a jeho prepojenosť. Príčiny ťažkostí a zlyhania pravdepodobne súviseli okrem iného s vývojom finančných trhov a so samotnou povahou poisťovacích alebo zaisťovacích činností. V tejto súvislosti sa za hlavné zdroje obáv poisťovní a zaisťovní často označujú upisovacie riziká, t. j. nedostatočne kryté nároky, stanovovanie nesprávnych cien, t. j. podhodnotené poistné, zlé riadenie aktív a záväzkov a investičné straty. V tomto kontexte sa peniaze daňovníkov použili na obnovenie zhoršených finančných podmienok viacerých poisťovní. Hoci cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (3) bolo posilniť finančný systém v Únii a odolnosť poisťovní a zaisťovní, možnosť zlyhania takýchto poisťovní a zaisťovní sa ňou úplne neodstránila. Pre ziskovosť a solventnosť poisťovní a zaisťovní by mohla byť obzvlášť škodlivá vysoká volatilita na trhu a dlhotrvajúce nízke úrovne úrokových sadzieb. Vzhľadom na citlivosť poisťovní a zaisťovní na vývoj na trhu a hospodársky vývoj je preto potrebná mimoriadna opatrnosť a primeraný rámec na zvládnutie potenciálneho zhoršovania finančnej pozície takýchto podnikov, a to aj v preventívnom zmysle. Niektoré nedávne zlyhania a situácie, keď takmer došlo k zlyhaniu, najmä cezhraničnej povahy, poukázali na nedostatky súčasného rámca, ktoré treba riešiť s cieľom primerane zorganizovať usporiadaný odchod poisťovní alebo zaisťovní z trhu.

(3)

Činnosti, služby alebo operácie vykonávané poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré pre poistníkov, oprávnené osoby alebo poškodené osoby nemožno ľahko nahradiť v primeranom čase alebo za primerané náklady, sa musia považovať za kritické funkcie, ktoré musia pokračovať. Takéto činnosti, služby alebo operácie môžu byť kritické na úrovni Únie, národnej alebo regionálnej úrovni. Kontinuita ochrany v podobe poistenia alebo zaistenia sa často uprednostňuje pred likvidáciou zlyhávajúceho podniku, keďže takáto kontinuita prináša pre poistníkov, oprávnené osoby alebo poškodené osoby najpriaznivejší výsledok. Preto je veľmi dôležité, aby boli k dispozícii primerané nástroje na predchádzanie zlyhaniam a v prípade výskytu zlyhaní na minimalizovanie negatívnych dôsledkov tým, že sa zachová kontinuita uvedených kritických funkcií.

(4)

Zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií zlyhávajúcich poisťovní a zaisťovní v rámci Únie je zásadným prvkom dobudovania vnútorného trhu. Zlyhanie takýchto poisťovní a zaisťovní má vplyv nielen na poistníkov a prípadne na reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto poisťovne a zaisťovne pôsobia priamo, ale aj na dôveru vo vnútorný trh s poistením. Dobudovaním vnútorného trhu s finančnými službami sa posilnilo vzájomné prepojenie rôznych národných finančných systémov. Poisťovne a zaisťovne pôsobia na finančných trhoch s cieľom riadiť svoje investičné portfólio a riziká súvisiace s ich činnosťami. Neschopnosť členských štátov riešiť zlyhanie poisťovne alebo zaisťovne a vyriešiť ho predvídateľným a harmonizovaným spôsobom, ktorý by účinne zabránil širším systémovým škodám, môže v tejto súvislosti narušiť stabilitu finančných trhov, a následne aj vnútorný trh v oblasti finančných služieb.

(5)

Celosvetová finančná kríza, ku ktorej došlo v roku 2008, poukázala na potrebu vytvoriť vhodný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní. Na medzinárodnej úrovni Rada pre finančnú stabilitu uverejnila v októbri 2011 a v októbri 2014 aktualizovala dokument „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“, ktorý obsahuje úvahy o riešení krízovej situácie akejkoľvek poisťovne, ktorá by mohla byť systémovo významná alebo kritická, ak zlyhá. V júni 2016 vydala Rada pre finančnú stabilitu doplňujúce usmernenia k vypracovaniu účinných stratégií a plánov riešenia krízových situácií pre systémovo významných poisťovateľov. Súbežne s tým prijala Medzinárodná asociácia orgánov dohľadu nad poisťovníctvom v novembri 2019 základné zásady poisťovníctva pre všetky poisťovne a zaisťovne, spoločný rámec pre medzinárodne pôsobiace poisťovacie skupiny, v ktorom sa podrobne uvádzajú normy pre plánovanie preventívneho ozdravenia, a opatrenia, ktoré by mali orgány prijať vo vzťahu k poisťovni alebo zaisťovni, ktoré by opustili trh a ich krízové situácie by sa začali riešiť. Uvedený vývoj by sa mal zohľadniť pri stanovovaní rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií zlyhávajúcich poisťovní a zaisťovní.

(6)

Mnoho poisťovní a zaisťovní pôsobí cezhranične. Nedostatočná koordinácia a spolupráca medzi orgánmi verejnej moci pri príprave na ťažkosti alebo zlyhanie poisťovne alebo zaisťovne pôsobiacej cezhranične a pri ich zvládaní by narušila vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, viedla by k neoptimálnemu výsledku pre poistníkov, oprávnené osoby a poškodené osoby a ovplyvnila by dôveryhodnosť vnútorného trhu s poistením.

(7)

V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia postupov na riešenie krízových situácií poisťovní alebo zaisťovní koordinovaným spôsobom. Namiesto toho možno v členských štátoch pozorovať značné hmotnoprávne a procesné rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a administratívnymi opatreniami, ktorými sa riadi zlyhanie poisťovní a zaisťovní. Navyše, konkurzné konania podnikov nemusia byť pre poisťovne alebo zaisťovne vždy vhodné, keďže tieto konania nemusia vždy zabezpečiť primerané pokračovanie kritických funkcií v prospech poistníkov, oprávnených osôb a poškodených osôb, reálnu ekonomiku alebo finančnú stabilitu ako celok.

(8)

Treba zabezpečiť kontinuitu kritických funkcií zlyhávajúcich poisťovní alebo zaisťovní, resp. poisťovní alebo zaisťovní, ktoré pravdepodobne zlyhajú, a zároveň minimalizovať vplyv zlyhania takejto poisťovne alebo zaisťovne na hospodárstvo alebo finančný systém. Preto treba stanoviť rámec, ktorý orgánom poskytne dôveryhodný súbor nástrojov na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu v poisťovniach alebo zaisťovniach, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Týmto rámcom by sa malo zabezpečiť, aby akcionári niesli straty ako prví a aby veritelia niesli straty po akcionároch za podmienky, že žiadnemu veriteľovi nevzniknú väčšie straty, než aké by mu boli vznikli, ak by sa poisťovňa alebo zaisťovňa bola zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, a to v súlade so zásadou, že žiadny veriteľ by nemal obísť horšie ako pri bežnom konkurznom konaní (ďalej len zásada „žiadny veriteľ by nemal obísť horšie“). S cieľom zabezpečiť, aby sa presne zohľadnilo zaobchádzanie, aké by sa dostalo dotknutým akcionárom, poistníkom, oprávneným osobám, žiadateľom a iným veriteľom, ak by podnik, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do bežného konkurzného konania, by sa mali zohľadniť všetky relevantné udalosti, ktoré by vznikli buď začatím bežného konkurzného konania, alebo pred jeho začatím, ako aj všetky relevantné udalosti, ktoré súvisia so začatím takéhoto konania, vrátane tých, ktoré súvisia s ochranou poškodených osôb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (4) v súvislosti so škodou v dôsledku nehôd v prípade platobnej neschopnosti poisťovne.

(9)

Na základe smernice 2009/138/ES by mal rámec, ktorý sa má stanoviť, orgánom umožniť, aby pre poistníkov, oprávnené osoby a poškodené osoby zabezpečili kontinuitu ochrany v podobe poistenia, v prípade potreby prevádzali životaschopné činnosti a portfóliá poisťovne alebo zaisťovne a rozdeľovali straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Uvedené ciele by mali pomôcť zabrániť tomu, aby poistníkom, oprávneným osobám a poškodeným osobám vznikali zbytočné straty alebo aby boli vystavení sociálnym ťažkostiam, zmierniť negatívne vplyvy na reálnu ekonomiku, minimalizovať negatívne účinky na finančné trhy a minimalizovať náklady pre daňovníkov.

(10)

Revíziou smernice 2009/138/ES, a najmä zavedením kapitálových požiadaviek citlivejších na riziko, posilneného dohľadu, posilneného monitorovania likvidity a lepších nástrojov pre makroprudenciálne politiky by sa mala ďalej znížiť pravdepodobnosť zlyhaní poisťovní alebo zaisťovní a mala by sa zvýšiť ich odolnosť voči hospodárskemu stresu bez ohľadu na to, či bol spôsobený systémovými narušeniami alebo udalosťami špecifickými pre jednotlivú poisťovňu alebo zaisťovňu. Napriek stabilnému a spoľahlivému prudenciálnemu rámcu však nemožno úplne vylúčiť situácie, v ktorých sa vyskytnú finančné ťažkosti. Členské štáty by preto mali byť pripravené a mali by mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií na zvládanie situácií zahŕňajúcich systémové krízy a zároveň aj zlyhania jednotlivých podnikov. Tieto nástroje by mali zahŕňať mechanizmy umožňujúce orgánom účinne riešiť prípady podnikov, ktoré zlyhávajú alebo ktoré pravdepodobne zlyhajú. Pri využívaní takýchto nástrojov a výkone takýchto právomocí by sa mali brať do úvahy okolnosti, za ktorých k zlyhaniu došlo.

(11)

Niektoré členské štáty už zaviedli požiadavky na plánovanie preventívneho ozdravenia, ako aj mechanizmy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich poisťovní alebo zaisťovní. Skutočnosť, že v rámci Únie neexistujú spoločné podmienky, právomoci a postupy na ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní alebo zaisťovní, však bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi v prípadoch, keď sa budú zaoberať cezhraničnými skupinami podnikov, ktoré sa nachádzajú v ťažkostiach alebo ktoré zlyhávajú. To platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie poisťovní a zaisťovní. Tieto rozdiely v režimoch ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu mať vplyv na rovnaké podmienky a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi podnikmi. Uvedená prekážka by sa mala odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, ktorými sa zabezpečí, že nedôjde k oslabeniu vnútorného trhu. Na tento účel by pravidlá upravujúce preventívne ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní alebo zaisťovní mali podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie. V záujme zabezpečenia konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti poisťovacích služieb by sa režim preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií mal uplatňovať na poisťovne alebo zaisťovne, na ktoré sa vzťahujú požiadavky obozretného podnikania stanovené v smernici 2009/138/ES.

(12)

Zlyhanie subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť solventnosť a operácie celej skupiny. Preto treba zaviesť požiadavky na plánovanie preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Okrem toho by orgány mali mať vo vzťahu k uvedeným subjektom k dispozícii účinné prostriedky na ukladanie nápravných opatrení, v rámci ktorých sa zohľadňuje finančné zdravie všetkých subjektov skupiny, riešia sa prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií v kontexte skupiny a vypracúva sa konzistentný program riešenia krízových situácií pre skupinu ako celok, a to najmä v cezhraničnom kontexte. Požiadavky na plánovanie preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií a riešiteľnosť krízových situácií, ako aj režim riešenia krízových situácií by sa preto mali vzťahovať aj na materské podniky, holdingové spoločnosti a iné subjekty skupiny vrátane pobočiek poisťovní a zaisťovní, ktoré sú usadené mimo Únie.

(13)

S cieľom zabezpečiť, aby plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií a skutočné riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní, ktoré sú súčasťou finančných konglomerátov, alebo skupín poisťovní, ktoré sú samy finančnými konglomerátmi alebo sú súčasťou finančných konglomerátov, mohlo mať hladký priebeh a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by sa mali stanoviť povinnosti výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií poisťovní a orgánmi dohľadu nad poisťovňami na jednej strane a orgánmi pre riešenie krízových situácií bánk a orgánmi dohľadu nad bankami na strane druhej a orgánu pre riešenie krízových situácií bánk by sa mal udeliť štatút pozorovateľa v kolégiu pre riešenie krízových situácií poisťovní pre určitú skupinu poisťovní, ktorá je finančným konglomerátom alebo jeho súčasťou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (5), a naopak.

(14)

Vďaka novým pravidlám zavedeným touto smernicou budú mať orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní, ako aj orgány pre riešenie krízových situácií bánk vlastný rámec na riešenie krízových situácií, ktorý je prispôsobený špecifikám sektorov poisťovníctva a zaisťovníctva, ako aj bankového sektora. Časový rámec riešenia krízovej situácie v súvislosti s poistením a zaistením sa líši od riešenia krízovej situácie v bankovom kontexte. S cieľom zabrániť hromadnému výberu peňazí v bankách je však zvyčajne potrebné, aby Jednotná rada pre riešenie krízových situácií a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií bánk konali rýchlo. Orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní majú na druhej strane často výhodu v tom, že majú viac času na nájdenie vhodných riešení, ktoré sú pre poistníkov najprospešnejšie. V sektore poisťovníctva a zaisťovníctva je menej pravdepodobné, že dôjde k udalosti podobnej hromadnému výberu peňazí v bankách, a dôsledky takejto udalosti by boli iné ako v bankovom sektore.

(15)

Oba odvetvové legislatívne rámce vytvorili pre príslušné orgány nezávislé rozhodovacie právomoci. V dôsledku toho by orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a orgány pre riešenie krízových situácií bánk mali konať za rovnocenných podmienok. Na plnenie úloh riešenia krízových situácií je mimoriadne dôležité, aby sa orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a orgány pre riešenie krízových situácií bánk navzájom informovali a spolupracovali v dobrej viere. Táto spolupráca by sa mala uľahčiť požiadavkami na výmenu informácií stanovenými v tejto smernici. Orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a orgány pre riešenie krízových situácií bánk, ako aj príslušné orgány pre dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami a príslušné orgány pre dohľad nad bankami by si preto mali bezodkladne vymieňať informácie, ktoré sa považujú za potrebné na plnenie ich príslušných úloh.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli informované a aby sa s nimi v tomto procese konzultovalo dostatočne včas a štruktúrovaným spôsobom, ktorý im umožní vykonávať ich mandát informovane a konzistentne, by sa orgány pre riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a orgány pre riešenie krízových situácií bánk mali prizývať ako pozorovatelia do kolégií pre riešenie krízových situácií druhej strany. Je to obzvlášť dôležité v kontexte plánovania preventívneho ozdravenia a plánovania riešenia krízových situácií, ako aj pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií, a napokon pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií vo vzťahu k jednému alebo viacerým subjektom, ktoré sú súčasťou finančných konglomerátov. S cieľom nadviazať na získané skúsenosti by Komisia mala preskúmať príslušné ustanovenia tejto smernice do piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti.

(17)

Treba zabezpečiť vhodnosť a účinnosť rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a zároveň zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom pre podniky a orgány. Vykonávanie takéhoto rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií by preto malo byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti dotknutého podniku a jeho činností a služieb. Okrem toho by sa mali zohľadniť rozdiely medzi ozdravením na jednej strane a riešením krízovej situácie na strane druhej. Pokiaľ ide o rozsah požiadaviek na plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií, orgány by mali na základe súborov kritérií založených na riziku určiť, na ktoré podniky sa vzťahujú úplné alebo zjednodušené požiadavky na plánovanie vzťahujú. Na to, aby sa posilnila dôvera v jednotný trh s poistením a zaistením a podporili sa rovnaké podmienky, by sa mal dosiahnuť minimálny stupeň pripravenosti, a to stanovením minimálnej úrovne trhového krytia pre trh so životným poistením a zaistením a trh s neživotným poistením a zaistením. Pokiaľ ide o rozsah požiadaviek na plánovanie riešenia krízových situácií, orgány by mali určiť, v prípade ktorých podnikov je pravdepodobnejšie v porovnaní s inými podnikmi v ich pôsobnosti, že opatrenie na riešenie krízovej situácie by bolo vo verejnom záujme v prípade zlyhania alebo ktoré podniky vykonávajú kritické funkcie.

(18)

Z rovnakého dôvodu by orgány mali v prípade potreby na jednotlivé podniky uplatňovať odlišné alebo znížené požiadavky na plánovanie preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií a požiadavky na poskytovanie informácií, a vyžadovať aktualizácie s nižšou periodicitou. Orgány by pri uplatňovaní takýchto zjednodušených povinností mali zohľadňovať povahu, veľkosť, zložitosť a nahraditeľnosť obchodnej činnosti podniku, jeho akcionársku štruktúru a právnu formu, jeho rizikový profil a stupeň jeho prepojenosti s inými regulovanými podnikmi alebo s finančným systémom vo všeobecnosti. Orgány by mali takisto zohľadňovať, či by zlyhanie poisťovne alebo zaisťovne a jej následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania mohli mať významný negatívny vplyv na poistníkov, finančné trhy, iné podniky alebo na širšie hospodárstvo. Orgány by mali Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (6) každoročne podávať správy o uplatňovaní takýchto zjednodušených povinností.

(19)

V záujme riadneho procesu riešenia krízových situácií a s cieľom predchádzať konfliktom záujmov by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na vykonávanie funkcií a úloh súvisiacich s rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Ak členský štát určí orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý má iné funkcie, mali by sa zaviesť primerané štrukturálne mechanizmy, aby sa uvedené funkcie oddelili od funkcií súvisiacich s riešením krízových situácií a zabezpečila sa operačná nezávislosť. Takéto oddelenie by nemalo brániť tomu, aby mala funkcia riešenia krízových situácií prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré potrebuje na výkon svojich povinností podľa rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií alebo na spoluprácu medzi rôznymi orgánmi zapojenými do uplatňovania rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.

(20)

Vzhľadom na následky, ktoré by mohlo mať zlyhanie poisťovne alebo zaisťovne pre poistníkov, finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj vzhľadom na možnú potrebu použiť na riešenie takéhoto zlyhania verejné zdroje, by mali byť v počiatočnom štádiu do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií úzko zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(21)

Je nevyhnutné, aby skupiny alebo prípadne jednotlivé podniky vypracovali a pravidelne aktualizovali plány preventívneho ozdravenia, v ktorých sa stanovia opatrenia, ktoré majú uvedené skupiny alebo podniky prijať s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po jej výraznom zhoršení, ktoré by mohlo predstavovať riziko pre ich životaschopnosť. Poisťovne a zaisťovne by preto mali určiť súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré by spustili aktiváciu nápravných opatrení plánovaných v takýchto plánoch preventívneho ozdravenia. Takéto ukazovatele by mali pomôcť poisťovniam a zaisťovniam prijať nápravné opatrenia v najlepšom záujme ich poistníkov, a to v súlade so systémami podniku v oblasti riadenia rizika, pričom by sa nimi nemali stanovovať nové regulačné prudenciálne požiadavky. Touto smernicou by sa preto nemalo podnikom brániť ani od nich vyžadovať, aby do svojich plánov preventívneho ozdravenia zahrnuli body zhoršenia kapitálovej pozície, ktoré by predchádzali nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v hlave I kapitole VI oddiele 4 smernice 2009/138/ES. Plány preventívneho ozdravenia vzťahujúce sa na všetky významné právne subjekty v rámci skupiny by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov, ktoré sú uplatniteľné v rôznych solídnych a prísnych scenároch. Uvedené plány preventívneho ozdravenia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou systému riadenia podniku. Pri vypracúvaní takýchto plánov preventívneho ozdravenia vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti, záložných plánov alebo plánov riadenia rizika likvidity sa môžu zohľadniť existujúce nástroje. Požiadavka na vypracovanie plánu preventívneho ozdravenia by sa však mala uplatňovať proporcionálne a nemala by mať vplyv na vypracovanie a predloženie realistického plánu ozdravenia, ako sa vyžaduje v článku 138 ods. 2 smernice 2009/138/ES. V relevantných prípadoch by prvky plánu preventívneho ozdravenia mohli poskytnúť podklady alebo slúžiť ako základ pre vypracovanie ozdravného plánu vyžadovaného podľa článku 138 ods. 2 smernice 2009/138/ES.

(22)

Treba zabezpečiť primeraný stupeň pripravenosti na krízové situácie. Od konečných materských podnikov alebo jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby svoje plány preventívneho ozdravenia predložili orgánom dohľadu na úplné posúdenie vrátane posúdenia toho, či sú uvedené plány komplexné a či by mohli včas reálne obnoviť životaschopnosť podniku alebo skupiny, a to aj v obdobiach vážneho finančného stresu. Ak podnik predloží plán preventívneho ozdravenia, ktorý nie je vyhovujúci, orgány dohľadu by mali mať právomoc požadovať od uvedeného podniku, aby prijal opatrenia potrebné na nápravu podstatných nedostatkov plánu.

(23)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného procesu riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali mať všetky informácie potrebné na identifikáciu kritických funkcií a zabezpečenie ich pokračovania. Poisťovne a zaisťovne majú dôverné informácie o svojom vlastnom fungovaní a akýchkoľvek problémoch, ktoré z neho vyplývajú, a preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali vypracovať plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutých dotknutými poisťovňami a zaisťovňami. S cieľom vyhnúť sa zbytočnému administratívnemu zaťaženiu by orgány pre riešenie krízových situácií mali potrebné informácie v prvom rade získavať od orgánov dohľadu.

(24)

Malé a menej zložité podniky by nemali byť povinné vypracúvať samostatné plány preventívneho ozdravenia, ani by sa na ne nemalo vzťahovať plánovanie riešenia krízových situácií s výnimkou prípadov, keď takýto podnik predstavuje osobitné riziko na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

(25)

S cieľom predvídať možnú interakciu nápravných opatrení a opatrení na riešenie krízových situácií, ako aj zlepšiť pripravenosť na krízy a riešiteľnosť krízových situácií skupín by sa každé zaobchádzanie na úrovni skupiny v prípade plánovania preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií malo vzťahovať na všetky subjekty skupiny podliehajúce dohľadu nad skupinou. V plánoch preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií by sa mala zohľadňovať finančná, technická a obchodná štruktúra dotknutej skupiny a jej stupeň vnútornej prepojenosti.

(26)

Plány preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vypracúvať pre skupinu ako celok a mali by sa v nich identifikovať opatrenia vo vzťahu ku konečnému materskému podniku aj jednotlivým dcérskym podnikom, ktoré sú súčasťou danej skupiny. Rozsah, v akom sa v plánoch preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zohľadňujú dcérske podniky, by však mal byť úmerný ich významu pre skupinu a poistníkov, reálnu ekonomiku a finančný systém v členských štátoch, v ktorých uvedené dcérske podniky pôsobia. Do vypracúvania všetkých plánov riešenia krízových situácií by mali byť zapojené orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých má skupina dcérske podniky. Dotknuté orgány, ktoré konajú v rámci kolégia dohľadu alebo kolégia pre riešenie krízových situácií, by mali vyvíjať maximálne úsilie, aby sa dospelo k spoločnému rozhodnutiu o posúdení a prijatí uvedených plánov. To, že sa v rámci kolégia dohľadu alebo kolégia pre riešenie krízových situácií nedospelo k spoločnému rozhodnutiu, by však nemalo mať vplyv na primeranú pripravenosť na krízy. V takýchto prípadoch by každý orgán dohľadu zodpovedný za dcérsky podnik mal môcť požadovať plán preventívneho ozdravenia pre dcérske podniky, ktoré patria do jeho jurisdikcie, a vykonať vlastné posúdenie plánu preventívneho ozdravenia. Z rovnakých dôvodov by každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsky podnik mal vypracovať a aktualizovať plán riešenia krízových situácií pre dcérske podniky patriace do jeho jurisdikcie. Vypracovanie jednotlivých plánov preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií pre podniky, ktoré sú súčasťou skupiny, by malo byť aj naďalej výnimočné a riadne odôvodnené a mali by sa pri ňom uplatňovať rovnaké normy, aké sa uplatňujú na porovnateľné podniky v dotknutom členskom štáte. Ak sa pre podniky, ktoré sú súčasťou skupiny, vypracúvajú jednotlivé plány preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií, dotknuté orgány by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho súladu s plánmi preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií pre zostávajúcu časť skupiny.

(27)

Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas so spoločným rozhodnutím, môžu medzi sebou dospieť k spoločnému rozhodnutiu týkajúcemu sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj o identifikácii podstatných prekážok a v prípade potreby o posúdení opatrení navrhnutých konečným materským podnikom a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky.

(28)

Aby boli všetky dotknuté orgány neustále plnohodnotne informované, orgány dohľadu by mali všetky plány preventívneho ozdravenia a všetky ich zmeny postupovať dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a orgány pre riešenie krízových situácií by mali všetky plány riešenia krízových situácií a všetky ich zmeny postupovať dotknutým orgánom dohľadu.

(29)

Na základe posúdenia riešiteľnosti krízových situácií poisťovní alebo zaisťovní by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať právomoc požadovať, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom orgánu dohľadu, aby poisťovne alebo zaisťovne zmenili svoju štruktúru a organizáciu. Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť prijať potrebné, ale primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie akýchkoľvek podstatných prekážok brániacich uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízových situácií dotknutých subjektov. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť riešiteľnosť krízových situácií poisťovní alebo zaisťovní na úrovni tých podnikov, v prípade ktorých sa očakáva, že by sa v súlade s plánom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali opatrenia na riešenie krízových situácií. Spôsobilosť orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať zmeny štruktúry a organizácie poisťovne alebo zaisťovne alebo prijímať opatrenia na zníženie alebo odstránenie akýchkoľvek podstatných prekážok brániacich uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízových situácií dotknutých podnikov by nemala prekračovať rámec toho, čo je potrebné na zjednodušenie štruktúry a operácií dotknutej poisťovne alebo zaisťovne v záujme zlepšenia riešiteľnosti jej krízovej situácie.

(30)

Vykonávanie opatrení uvedených v pláne preventívneho ozdravenia alebo v pláne riešenia krízovej situácie by mohlo mať vplyv na zamestnancov poisťovní alebo zaisťovní. Uvedené plány by preto mali v prípade potreby zahŕňať postupy informovania zástupcov zamestnancov a konzultovania s nimi počas celého procesu ozdravenia a procesu riešenia krízovej situácie. V rámci uvedených postupov by sa mali zohľadňovať kolektívne zmluvy, iné dohody stanovené sociálnymi partnermi, ako aj vnútroštátne právo a právo Únie týkajúce sa zapojenia odborov a zástupcov pracovníkov do procesov reštrukturalizácie spoločností.

(31)

Účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní alebo subjektov skupiny pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu orgánov dohľadu a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií orgánov dohľadu a kolégií pre riešenie krízových situácií vo všetkých fázach od vypracúvania plánov preventívneho ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie podniku. Ak orgány nesúhlasia s rozhodnutiami, ktoré sa majú prijať v súvislosti so skupinami a podnikmi, orgán EIOPA by mal v krajnom prípade zohrávať úlohu mediácie.

(32)

Počas fázy ozdravenia a preventívnej fázy by si akcionári mali ponechať plnú zodpovednosť a kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou. Túto zodpovednosť by už nemali niesť, keď sa krízová situácia podniku začne riešiť. Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa preto malo zabezpečiť, aby sa krízová situácia začala riešiť včas, t. j. skôr, než sa poisťovňa alebo zaisťovňa stane na základe súvahy alebo peňažných tokov nesolventnou, pred úplným vyčerpaním celého vlastného imania alebo pred tým, ako sa poisťovňa alebo zaisťovňa stane neschopnou plniť si platobné záväzky v čase ich splatnosti. Riešenie krízovej situácie by sa malo začať, ak orgán dohľadu po tom, ako konzultoval s orgánom pre riešenie krízových situácií, alebo orgán pre riešenie krízových situácií po tom, ako konzultoval s orgánom dohľadu, usúdi, že poisťovňa alebo zaisťovňa zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a alternatívne opatrenia by takémuto zlyhaniu v primeranom čase nezabránili. Poisťovňa alebo zaisťovňa by sa mala považovať za poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak nastane ktorákoľvek z týchto situácií: i) ak poisťovňa alebo zaisťovňa porušuje alebo pravdepodobne poruší minimálnu kapitálovú požiadavku stanovenú v hlave I kapitole VI oddiele 5 smernice 2009/138/ES a ak neexistujú reálne vyhliadky, že dôjde k obnoveniu súladu; ii) ak poisťovňa alebo zaisťovňa prestala spĺňať podmienky na udelenie povolenia alebo ak poisťovňa alebo zaisťovňa závažným spôsobom neplní svoje právne záväzky vyplývajúce zo zákonov a iných právnych predpisov, ktorým podlieha, alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne závažným spôsobom nesplní svoje právne záväzky vyplývajúce zo zákonov a iných právnych predpisov, ktorým podlieha, spôsobom, ktorý by odôvodňoval odňatie povolenia; iii) ak sú aktíva poisťovne alebo zaisťovne nižšie ako jej záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré podporujú konštatovanie, že aktíva poisťovne alebo zaisťovne budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky; iv) ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná splatiť svoje dlhy alebo iné záväzky vrátane platieb poistníkom alebo oprávneným osobám v čase ich splatnosti, alebo v) ak si poisťovňa alebo zaisťovňa vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu.

(33)

S cieľom stanoviť jasné vymedzenie zodpovedností medzi orgánmi dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií by sa malo spresniť, že keď orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie, je to orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za účinné vykonávanie takéhoto opatrenia na riešenie krízovej situácie. Od tohto okamihu by sa preto orgán dohľadu mal zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení v súvislosti s podnikom, ktorého krízová situácia sa rieši, bez predchádzajúceho súhlasu orgánu pre riešenie krízových situácií. Podobne by mal mať orgán pre riešenie krízových situácií právomoc ukončiť v kontexte opatrenia na riešenie krízovej situácie akékoľvek opatrenie prijaté orgánom dohľadu v prípade, že by pokračovanie takéhoto opatrenia bránilo uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií.

(34)

Používanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí by mohlo narušiť práva akcionárov a veriteľov poisťovní a zaisťovní. Najmä právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva poisťovne alebo zaisťovne na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov má vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Navyše, právomoc rozhodnúť o tom, ktoré záväzky sa majú previesť zo zlyhávajúceho podniku, aby sa zabezpečila kontinuita služieb a zabránilo sa nepriaznivým účinkom na poistníkov, oprávnené osoby a poškodené osoby, reálnu ekonomiku alebo finančnú stabilitu ako celok, by mohla ovplyvniť rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi. Každý nástroj riešenia krízových situácií by sa preto mal uplatňovať len na tie poisťovne alebo zaisťovne, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, ak je to potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vo všeobecnom záujme, pričom sa náležite zohľadňuje cieľ spočívajúci v ochrane kolektívneho záujmu poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov. Individuálny záujem konkrétnej osoby alebo skupiny by nemal prevažovať nad celkovou rovnováhou kolektívneho záujmu poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov dotknutého podniku.

(35)

Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania bez toho, aby to neprimerane ovplyvnilo ochranu poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov, destabilizovalo finančný systém alebo bránilo rýchlemu prevodu a pokračovaniu kritických funkcií, a ak neexistujú reálne vyhliadky na akékoľvek alternatívne súkromné riešenie vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by stačilo na obnovenie plnej životaschopnosti subjektu bez toho, aby to malo vplyv na pohľadávky z poistenia alebo zaistenia. Systémy poistných záruk uplatniteľné na podnik, ktorý spĺňa podmienky pre konkurzné konanie alebo riešenie krízovej situácie, by sa mali zohľadniť pri určovaní toho, či je uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií nevyhnutné vo verejnom záujme. Akýkoľvek zásah do práv akcionárov a veriteľov, ktorý vyplýva z opatrenia na riešenie krízovej situácie, by mal byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Najmä v prípade, ak sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízovej situácie s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, by takéto rozlíšenie malo byť odôvodnené verejným záujmom a malo by byť úmerné rizikám, ktoré sa riešia, pričom by nemalo byť priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(36)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať určitý stupeň flexibility na vyváženie cieľov riešenia krízových situácií, pričom by podľa potreby mali zohľadňovať povahu a okolnosti každého prípadu.

(37)

Pri plnení cieľov riešenia krízových situácií by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť najvhodnejší spôsob minimalizácie nákladov na riešenie krízovej situácie. Minimalizácia závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory je cieľom riešenia krízových situácií, ale použitie takejto podpory predstavuje aj náklady na riešenie krízových situácií. Minimalizácia nákladov by sa však nemala považovať za samostatný cieľ riešenia krízových situácií, ale skôr za zásadu, ktorou by sa orgány pre riešenie krízových situácií mali riadiť pri rozhodovaní o tom, ako najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií.

(38)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí by orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade so zásadou, že pohľadávky z poistenia a zaistenia prídu na rad až po tom, ako akcionári a ostatní veritelia zniesli svoj podiel na stratách. Okrem toho by orgány pre riešenie krízových situácií mali zabezpečiť, aby boli náklady poisťovne alebo zaisťovne na riešenie krízovej situácie čo najnižšie a aby sa s veriteľmi tej istej triedy zaobchádzalo rovnako.

(39)

Odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov, dlhových nástrojov a iných oprávnených záväzkov by sa mal zabezpečiť vnútorný mechanizmus absorpcie strát. Vďaka uvedenému mechanizmu spolu s nástrojmi na prevod, ktorých cieľom je zachovať kontinuitu poistného krytia v prospech poistníkov, oprávnených osôb a poškodených osôb, by malo byť možné dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií a mal by sa do veľkej miery obmedziť vplyv zlyhania poisťovne alebo zaisťovne na poistníkov. Mohli by však nastať extrémne prípady, keď si riešenie krízovej situácie poisťovne alebo zaisťovne vyžaduje intervenciu konkrétnych vnútroštátnych systémov, najmä systému poistných záruk alebo fondu na riešenie krízových situácií, aby sa zabezpečili doplňujúce zdroje na absorpciu strát a reštrukturalizáciu, alebo v krajnom prípade mimoriadne verejné financovanie. Záruky, ktoré sú potrebné na ochranu veriteľov, by takisto mali odzrkadľovať existenciu takýchto konkrétnych vnútroštátnych systémov, ktoré zase musia byť v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc. Pred využitím akejkoľvek mimoriadnej verejnej finančnej podpory by sa mal uplatniť nástroj odpísania alebo konverzie.

(40)

Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. Dotknutí akcionári, poistníci, oprávnené osoby, žiadatelia a iní veritelia poisťovní a zaisťovní by preto nemali utrpieť väčšie straty, než by im vznikli, keby bola poisťovňa alebo zaisťovňa v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie zlikvidovaná. Uvedená zásada „žiadny veriteľ by nemal obísť horšie“ je odrazom základného vlastníckeho práva chráneného článkom 17 charty. Toto právo by sa malo chrániť v rámci administratívneho postupu riešenia krízových situácií tým, že sa zabezpečí, aby žiadny dotknutý akcionár, poistník, oprávnená osoba, žiadateľ alebo iný veriteľ neobišiel horšie ako pri bežnom konkurznom konaní. Ocenenie zaobchádzania, ktoré by sa v takomto prípade vzťahovalo na poistníkov, oprávnené osoby a poškodené osoby, by malo zahŕňať všetky platby, ktoré by poistníci, oprávnené osoby a poškodené osoby dostali zo systémov poistných záruk, ak je to uplatniteľné, a od orgánov pre náhradu škody podľa smernice 2009/103/ES. V prípade čiastočného prevodu aktív a záväzkov poisťovne alebo zaisťovne, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovací podnik by sa zvyšná časť poisťovne alebo zaisťovne, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať v rámci bežného konkurzného konania. Akcionári a veritelia, ktorí zostali v likvidačnom konaní poisťovne alebo zaisťovne, by mali mať právo dostať v rámci likvidačného konania za svoje nároky platbu alebo kompenzáciu, ktorá by nebola nižšia, než akú by boli získali, ak by sa celá poisťovňa alebo zaisťovňa bola zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(41)

V záujme ochrany práv akcionárov a veriteľov vrátane poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov treba stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, a oceňovania zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vrátane poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov bolo uplatnilo, ak by sa bol podnik zlikvidoval v rámci bežného konkurzného konania. Treba preto stanoviť, že pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie sa vykonáva spravodlivé a realistické ocenenie aktív a záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Na takéto ocenenie by sa malo vzťahovať právo podať opravný prostriedok. Vzhľadom na povahu opatrenia na riešenie krízovej situácie a jeho úzke prepojenie s ocenením by však podanie takéhoto opravného prostriedku malo byť možné len vtedy, ak je súčasne namierený proti rozhodnutiu o riešení krízovej situácie. Okrem toho treba stanoviť, že po uplatnení nástrojov riešenia krízových situácií sa vykoná porovnanie medzi zaobchádzaním, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vrátane poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov skutočne uplatnilo, a zaobchádzaním, ktoré by sa na nich bolo uplatnilo v rámci bežného konkurzného konania. Toto porovnanie ex post by malo byť napadnuteľné nezávisle od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Akcionári a veritelia, ktorí dostali menej než sumu, ktorú by boli dostali v rámci bežného konkurzného konania, by mali mať právo na vyplatenie rozdielu.

(42)

Po prijatí opatrení na riešenie krízovej situácie by si poistníci mohli ponechať niektoré alebo všetky výhody poskytované v ich zmluvách a nemuseli by nevyhnutne uzavrieť novú poistnú zmluvu. V prípadoch, keď sa podnik likviduje v rámci bežného konkurzného konania, by zmena zmluvy mohla pre poistníkov znamenať reprodukčné náklady. Najmä v prípade dlhodobých poistných zmlúv by trhové podmienky a vlastné charakteristiky poistníkov, ako aj dodatočné náklady, ako sú maklérske a uzatváracie poplatky, mohli viesť k značným nákladom pre poistníkov, ktorí musia nahradiť svoje zmluvy. Pri odhadovaní takýchto reprodukčných nákladov v kontexte zásady „žiadny veriteľ by nemal obísť horšie“ treba predpokladať, že k uzavretiu novej poistnej zmluvy s porovnateľným krytím dostupnej na trhu v porovnaní s prevládajúcimi trhovými sadzbami dôjde v primeranom čase od dátumu opatrenia na riešenie krízovej situácie.

(43)

Je dôležité, aby sa pri zlyhaní poisťovne alebo zaisťovne vykázali straty. Ocenenie aktív a záväzkov zlyhávajúcich poisťovní alebo zaisťovní by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa uplatnia nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota záväzkov nemala byť ovplyvnená finančnou situáciou poisťovne alebo zaisťovne. Ocenenia na účely informovania o výbere a návrhu opatrení na riešenie krízových situácií by mali byť v súlade s uplatniteľným prudenciálnym regulačným rámcom, ale v kontexte riešenia krízových situácií by sa mohli vykonať cielené úpravy zásad, z ktorých tento rámec vychádza, najmä ak nie je splnený predpoklad, že podnik bude nepretržite pokračovať v činnosti. V mimoriadne naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo záväzkov zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne. Uvedené ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, keď sa vykoná nezávislé ocenenie. Orgán EIOPA by mal stanoviť rámec zásad, ktoré sa majú používať pri vykonávaní týchto oceňovaní, a mal by umožniť, aby orgány pre riešenie krízových situácií a nezávislí odhadcovia mohli podľa potreby uplatňovať rôzne konkrétne metodiky.

(44)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mali zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ak s ohľadom na okolnosti prípadu neusúdia, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií.

(45)

Nástroje riešenia krízových situácií by mali byť navrhnuté tak, aby dokázali reagovať na širokú škálu veľmi nepredvídateľných scenárov, a mali by byť na tento účel vhodné, a to vzhľadom na skutočnosť, že môže byť rozdiel medzi krízou jednej poisťovne alebo zaisťovne a všeobecnejšou systémovou krízou. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali vzťahovať na každý z uvedených scenárov vrátane solventného dovyplácania pohľadávok z poistenia podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, až do jeho ukončenia, ako aj odpredaja obchodnej činnosti alebo akcií podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, zriadenia preklenovacieho podniku, oddelenia aktív a záväzkov od portfólií so zníženou hodnotou alebo nerentabilných portfólií zlyhávajúceho podniku a odpísania alebo konverzie kapitálových nástrojov a iných oprávnených záväzkov zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne.

(46)

V osobitných prípadoch, keď určité subjekty skupiny poskytujú podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, služby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity poistného krytia, orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať právomoc zabezpečiť, aby sa tovar a služby, ktoré poskytuje takýto poskytovateľ základných služieb, naďalej poskytovali v prípadoch, keď sa jeho finančná pozícia zhorší v dôsledku zlyhania poisťovne alebo zaisťovne v rámci tej istej skupiny, a použitie takejto právomoci je potrebné na zachovanie kontinuity poistného krytia poskytovaného inými subjektmi skupiny. Tieto právomoci by mohli zahŕňať vykonávanie právomocí riešenia krízových situácií a uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií na poskytovateľa základných služieb.

(47)

Ak sa nástroje riešenia krízových situácií použili na prevod poistných portfólií na zdravý subjekt, ktorý by mohol byť kupujúcim zo súkromného sektora alebo preklenovacím podnikom, zvyšná časť podniku by sa mala zlikvidovať v primeranom časovom rámci. Dĺžka tohto časového rámca by mala závisieť od potreby poskytovania služieb alebo podpory zlyhávajúcou poisťovňou alebo zaisťovňou na to, aby mohol kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovací podnik vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe uvedeného prevodu.

(48)

V každom členskom štáte by sa mali zriadiť mechanizmy financovania na odškodnenie poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov poisťovní a zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v tomto členskom štáte. Mechanizmy financovania by mali byť k dispozícii na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov a akcionárov na základe zásady „žiadny veriteľ by nemal obísť horšie“, ak je to potrebné na to, aby sa zabránilo spoliehaniu sa na verejné finančné prostriedky. Tieto pohľadávky by sa mali vypočítať v súlade s hierarchiou veriteľov v bežnom konkurznom konaní, aby sa zabránilo tomu, že sa akcionárom alebo iným veriteľom poskytne náhrada pred tým, ako sa poistníkom, oprávneným osobám alebo žiadateľom poskytne plná náhrada. Hoci by sa malo zabrániť priamej absorpcii strát poisťovne, malo by byť možné využiť takéto mechanizmy financovania ako poslednú možnosť na financovanie iných nákladov spojených s používaním nástrojov riešenia krízových situácií v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií a pokiaľ sa v plnej miere dodržiavajú zásady riešenia krízových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že mechanizmy financovania by sa mohli použiť na absorpciu strát poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov. V takom prípade by zlyhávajúci podnik opustil trh a všetky portfóliá poistných zmlúv alebo ich časť by sa previedli ako súčasť nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo na preklenovací podnik, alebo by sa ponechali v podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, ak by sa naň vzťahovalo solventné dovyplácanie pohľadávok z poistenia. V každom prípade by akcionári mali byť odpísaní pred tým, ako by sa na absorpciu strát mohli použiť mechanizmy financovania riešenia krízových situácií. Vzhľadom na rozmanitosť poistných trhov by sa členským štátom mala poskytnúť určitá flexibilita, pokiaľ ide o presné mechanizmy externého financovania, ak je zabezpečená dostupnosť dostatočnej likvidity na zaručenie kompenzácie v primeranom čase. Členský štát by mal uložiť príspevkovú povinnosť len poisťovniam a zaisťovniam, ktorým bolo v tomto členskom štáte udelené povolenie, a pobočkám podniku z tretej krajiny v Únii, ktoré sú usadené na jeho území.

(49)

Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom pre riešenie krízových situácií umožniť, aby bez súhlasu akcionárov odpredali poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim. Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti by orgány mali prijať opatrenia na to, aby sa daná poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu a aby sa zároveň čo najviac maximalizovala predajná cena. V prípadoch, keď z dôvodu naliehavosti nie je možné uplatniť tento postup, by orgány mali prijať opatrenia na nápravu škodlivých účinkov na hospodársku súťaž a vnútorný trh.

(50)

Akékoľvek čisté výnosy z prevodu aktív alebo záväzkov podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech podniku, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Akékoľvek čisté výnosy z prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ktoré vydal podnik, ktorého krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech vlastníkov týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva za predpokladu, že náhradu dostanú najprv poistníci a ostatní veritelia, pokiaľ ich pohľadávky boli odpísané bez úplnej náhrady. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady, ktoré vznikli v dôsledku zlyhania poisťovne alebo zaisťovne a v dôsledku procesu riešenia krízovej situácie.

(51)

Informácie týkajúce sa ponúkania zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne na trhu a rokovaní s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti sú pravdepodobne citlivé a mohli by predstavovať riziko pre dôveru v trh s poistením. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa zverejnenie takýchto informácií požadovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (7) mohlo odložiť na čas nevyhnutný na vypracovanie plánu a štruktúry riešenia krízovej situácie dotknutej poisťovne alebo zaisťovne.

(52)

Preklenovací podnik je poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je úplne alebo čiastočne vo vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci alebo je kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií. Hlavným účelom preklenovacieho podniku je zabezpečiť, aby sa poistníkom zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne naďalej poskytovali kritické funkcie. Preklenovací podnik by preto mal byť prevádzkovaný ako životaschopný subjekt s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, a hneď ako nastanú vhodné podmienky, mal by sa vrátiť na trh, alebo ak už nie je životaschopný, mal by sa zlikvidovať.

(53)

Nástroj oddelenia aktív a záväzkov by mal orgánom umožniť, aby aktíva, práva alebo záväzky podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, previedli na samostatný subjekt s cieľom odstrániť, spravovať a zlikvidovať takéto aktíva, práva alebo záväzky. Aby sa zabránilo nenáležitej konkurenčnej výhode pre zlyhávajúcu poisťovňu alebo zaisťovňu, nástroj oddelenia aktív a záväzkov, ktorého hlavným účelom je uľahčiť prevod portfólia, by sa mal používať len v spojení s inými nástrojmi.

(54)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa malo zabezpečiť, aby sa krízové situácie poisťovní alebo zaisťovní mohli riešiť spôsobom, ktorý minimalizuje negatívny vplyv zlyhania na poistníkov, daňovníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu. Odpísaním alebo konverziou by sa malo zabezpečiť, aby predtým, ako prídu na rad pohľadávky z poistenia a zaistenia, akcionári a veritelia zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne utrpeli straty ako prví a znášali primeranú časť nákladov vyplývajúcich zo zlyhania poisťovne alebo zaisťovne, a to hneď, ako sa využije právomoc riešiť krízové situácie. Nástroj odpísania alebo konverzie by teda mal akcionárom a veriteľom poisťovní alebo zaisťovní a do určitej miery poistníkom poskytnúť silnejší stimul na monitorovanie zdravia poisťovne alebo zaisťovne za normálnych okolností.

(55)

Je dôležité zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali za rôznych okolností potrebnú flexibilitu na to, aby zaradili podnik, ktorého krízová situácia sa rieši, do postupu solventného dovyplácania pohľadávok z poistenia, previedli jeho aktíva, práva a záväzky za najlepších podmienok pre poistníkov alebo rozdelili zostávajúce straty. Preto je vhodné stanoviť, že orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť nástroj odpísania alebo konverzie uplatňovať tak v prípade, keď je cieľom riešiť krízovú situáciu zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne ako podniku v postupe solventného dovyplácania pohľadávok z poistenia, ako aj v prípade, keď sa kritické poisťovacie služby prevedú, zatiaľ čo zvyšná časť poisťovne alebo zaisťovne ukončí svoju činnosť a zlikviduje sa. V tejto súvislosti by mohlo byť opodstatnené reštrukturalizovať poistné záväzky, aby sa zabezpečila kontinuita významnej časti poistného krytia, a ak je to v najlepšom záujme poistníkov.

(56)

Ak existujú realistické vyhliadky, že životaschopnosť podniku sa môže obnoviť a poistníci neutrpia v procese riešenia krízovej situácie žiadne straty, nástroj odpísania alebo konverzie by sa mohol použiť na to, aby sa z podniku, ktorého krízová situácia sa rieši, opäť stal subjekt s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti. V takom prípade by riešenie krízovej situácie prostredníctvom odpísania alebo konverzie malo byť sprevádzané nahradením manažmentu, s výnimkou prípadov, keď je ponechanie manažmentu primerané a potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

(57)

Nie je vhodné, aby sa nástroj odpísania alebo konverzie uplatňoval na nároky, pokiaľ sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené, keďže takéto odpísanie alebo konverzia by mohli byť neúčinné, alebo by mohli mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu. Aby sa zabezpečilo, že nástroj odpísania alebo konverzie je účinný a dosahujú sa ním jeho ciele, je žiaduce, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených záväzkov zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu uplatňovania nástroja odpísania alebo konverzie niektoré druhy nezabezpečených záväzkov. V záujme zabezpečenia kontinuity kritických funkcií by sa nástroj odpísania alebo konverzie nemal uplatňovať na určité záväzky vo vzťahu k zamestnancom zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami kritickými pre každodenné fungovanie poisťovne alebo zaisťovne. S cieľom vyplatiť nároky na dôchodok a sumy dôchodkov splatné dôchodkovým fondom a dôchodkovým správcom by sa nástroj odpísania alebo konverzie nemal uplatňovať na záväzky zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne vo vzťahu k dôchodkovému systému. V záujme obmedzenia rizika škodlivého vplyvu by sa nástroj odpísania alebo konverzie nemal uplatňovať na záväzky vyplývajúce z účasti v platobných systémoch, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako sedem dní, alebo na záväzky voči poisťovniam alebo zaisťovniam, úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou splatnosťou menej ako sedem dní.

(58)

Ochrana kolektívneho záujmu poistníkov, oprávnených osôb a žiadateľov je jedným z hlavných cieľov riešenia krízových situácií. pohľadávok z poistenia a zaistenia by preto mali podliehať uplatňovaniu nástroja odpísania alebo konverzie len v krajnom prípade a orgány pre riešenie krízových situácií by mali starostlivo zvažovať dôsledky potenciálneho odpísania pohľadávok z poistenia vyplývajúcich z poistných zmlúv fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

(59)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať za určitých okolností možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť, ak nie je možné v primeranom čase tieto záväzky odpísať ani konvertovať, ak je vylúčenie nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií alebo ak by uplatnenie nástroja odpísania alebo konverzie spôsobilo také znehodnotenie, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie než v prípade, ak by tieto záväzky vylúčené neboli. V prípadoch, keď sa uplatňujú tieto vylúčenia, sa úroveň odpísania alebo konverzie iných oprávnených záväzkov môže zvýšiť, aby sa zohľadnili tieto vylúčenia, a to za podmienky, že sa dodrží zásada, že žiadny veriteľ by nemal obísť horšie. Zároveň by sa od členských štátov nemalo vyžadovať, aby financovali riešenie krízových situácií zo svojho všeobecného rozpočtu.

(60)

Pri uplatňovaní nástroja odpísania alebo konverzie na poistné zmluvy by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť, že povinné minimálne úrovne krytia podľa uplatniteľného práva sú splnené po reštrukturalizácii zmluvy. To by orgánu pre riešenie krízových situácií nemalo brániť v uplatňovaní nástroja odpísania alebo konverzie na pohľadávky z poistenia, ktoré vznikli pred dátumom opatrenia na riešenie krízovej situácie.

(61)

Orgány pre riešenie krízových situácií by spravidla mali nástroj odpísania alebo konverzie uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s rovnocenným zaobchádzaním s veriteľmi a so zákonnou klasifikáciou nárokov podľa uplatniteľného konkurzného práva. Straty by preto mali znášať najskôr nástroje regulatórneho kapitálu a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia či prevodu akcií, alebo prostredníctvom výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mal konvertovať alebo odpísať. Nadriadené záväzky by sa mali konvertovať alebo odpísať len v prípade, ak došlo k úplnej konverzii alebo opísaniu podriadeného dlhu. Napadnutie zníženia istiny nástroja alebo záväzku alebo jeho konverzie vyplývajúceho z výkonu právomoci na odpísanie alebo konverziu by malo byť možné len podľa práva členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonal právomoc na odpísanie alebo konverziu.

(62)

Vyňatie záväzkov, okrem iného v prípade platobných systémov a systémov vyrovnania, zamestnancov alebo obchodných veriteľov, alebo prednostného postavenia, by sa malo uplatňovať rovnako v tretích krajinách a v Únii. S cieľom zabezpečiť možnosť odpísania alebo konverzie záväzkov v tretích krajinách treba stanoviť, aby sa uvedená možnosť uznala v zmluvných ustanoveniach, ktoré sa riadia právom tretích krajín. Takéto zmluvné podmienky by sa nemali vyžadovať v prípade záväzkov vyňatých z uplatňovania nástroja odpísania alebo konverzie ani v prípade, keď právny poriadok tretej krajiny či záväzná dohoda uzavretá s danou treťou krajinou umožňujú orgánu dotknutého členského štátu pre riešenie krízových situácií, aby uplatnil nástroj odpísania alebo konverzie.

(63)

Akcionári a veritelia by mali v potrebnom rozsahu prispievať k mechanizmu zlyhávajúceho podniku na rozdeľovanie strát. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby v okamihu životaneschopnosti emitujúcej poisťovne alebo zaisťovne straty v plnej miere absorbovali nástroje kapitálu Tier 1, Tier 2 a Tier 3. Preto by sa od orgánov pre riešenie krízových situácií malo vyžadovať, aby tieto nástroje v plnej výške odpísali alebo ich prípadne konvertovali na nástroje kapitálu Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, keď dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že poisťovňa alebo zaisťovňa spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že poisťovňa alebo zaisťovňa by prestala byť životaschopná, ak by sa uvedené kapitálové nástroje neodpísali alebo nekonvertovali. Uvedené požiadavky by sa mali uznať v podmienkach, ktorými sa nástroj riadi, a v každom prospekte alebo v dokumentoch týkajúcich sa ponuky uverejnených alebo poskytnutých v súvislosti s nástrojmi.

(64)

Aby sa zabezpečilo účinné vykonanie riešenia krízových situácií, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií. Uvedené zákonné právomoci by mali zahŕňať právomoc previesť akcie, aktíva, práva alebo záväzky zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne na iný subjekt vrátane iného podniku alebo preklenovacieho podniku, právomoc odpísať alebo zrušiť akcie, alebo odpísať alebo konvertovať záväzky zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplácanie nárokov. Sú potrebné pridružené právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(65)

Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v zlyhávajúcej poisťovni alebo zaisťovni. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v poisťovni alebo zaisťovni alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa okolností prípadu.

(66)

Treba stanoviť procesné požiadavky, aby sa zabezpečilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Informácie, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií a ich odborní poradcovia získali počas procesu riešenia krízovej situácie, sú však pravdepodobne citlivé, a preto by pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie mali podliehať účinnému režimu dôvernosti. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho prijatím, o tom, či boli splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa opatrenie týka. Preto treba zabezpečiť, aby boli k dispozícii náležité mechanizmy na zachovanie dôvernosti takýchto informácií vrátane informácií o obsahu a podrobnostiach plánov ozdravenia a plánov riešenia krízových situácií, ako aj o výsledkoch akéhokoľvek posúdenia vypracovaného v tejto súvislosti.

(67)

Nemalo by sa brániť výmene informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a daňovými orgánmi. Takáto výmena informácií by mala byť v súlade s vnútroštátnym právom, a ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa poskytovať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého pochádzajú.

(68)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zabezpečenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a záväzkov na kupujúceho, ktorý je treťou stranou, alebo na preklenovací podnik. Predovšetkým by sa v záujme uľahčenia prevodu pohľadávok z poistenia alebo zaistenia bez toho, aby bol dotknutý celkový rizikový profil súvisiaceho portfólia a súvisiacich technických rezerv a kapitálových požiadaviek, mali zachovať hospodárske prínosy stanovené v dohodách o zaistení. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali byť spôsobilé previesť pohľadávok z poistenia alebo zaistenia spolu so svojimi príslušnými zaistnými právami. Uvedená spôsobilosť by mala zahŕňať aj právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív, právomoc vynucovať plnenie zmlúv a právomoc zabezpečovať kontinuitu opatrení voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Právo zmluvnej strany ukončiť zmluvu s podnikom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo s jeho subjektom skupiny z iných dôvodov, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne, by takisto malo zostať nezmenené. Okrem toho by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa likviduje v rámci bežného konkurzného konania, aby poskytovala služby, ktoré sú potrebné na to, aby podnik, na ktorý boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacieho podniku, dokázal vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(69)

Podľa článku 47 charty má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.

(70)

Opatrenia krízového riadenia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať komplexné hospodárske hodnotenia a veľký priestor na vlastné uváženie. Orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie takýchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru na vlastné uváženie. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z komplexných hospodárskych hodnotení, ktoré vypracovali orgány pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte, vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia. Zložitosť uvedených hodnotení by však nemala brániť vnútroštátnym súdom v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a konzistentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či nimi možno odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

(71)

V záujme riešenia naliehavých situácií treba stanoviť, že podanie akéhokoľvek opravného prostriedku nemá za následok automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia a že rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné, pričom sa predpokladá, že jeho pozastavenie by bolo v rozpore s verejným záujmom.

(72)

Treba chrániť tretie strany, ktoré na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie zo strany orgánov v dobrej viere nadobudli aktíva, práva a záväzky podniku, ktorého krízová situácia sa rieši. Rovnako treba zabezpečiť stabilitu finančných trhov. Právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o riešení krízovej situácie by preto nemalo mať vplyv na žiadny následný administratívny akt ani transakciu uzatvorenú na základe zrušeného rozhodnutia. V takýchto prípadoch by nápravné opatrenia týkajúce sa protiprávneho rozhodnutia mali byť obmedzené na poskytnutie náhrady za škody, ktoré utrpeli dotknuté osoby.

(73)

Vzhľadom na závažné riziká v oblasti finančnej stability v dotknutom členskom štáte a v Únii môže byť potrebné urýchlene prijať opatrenia krízového riadenia. Každý postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante súhlas súdu s opatreniami krízového riadenia a posúdenie takejto žiadosti súdom by preto mali byť rýchle. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby dotknutý orgán mohol prijať rozhodnutie ihneď po tom, ako súd udelí súhlas. Touto možnosťou by nemalo byť dotknuté právo zainteresovaných strán podať na súd návrh na zrušenie rozhodnutia. Takáto možnosť by sa však mala poskytnúť len na obmedzené obdobie po tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií prijal opatrenie krízového riadenia, aby nedošlo k nenáležitému odkladu uplatňovania rozhodnutia o riešení krízovej situácie.

(74)

V záujme efektívneho riešenia krízových situácií a vzhľadom na potrebu vyhýbať sa konfliktom jurisdikcií je potrebné, aby sa v prípade zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne nezačínalo žiadne bežné konkurzné konanie ani sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácií, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Preto treba stanoviť, že určité zmluvné záväzky možno na obmedzené obdobie pozastaviť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatniť nástroje riešenia krízových situácií. Táto možnosť by sa však nemala vzťahovať na povinnosti týkajúce sa systémov označených členským štátom, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (8), vrátane centrálnych protistrán. Smernicou 98/26/ES sa znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, a to najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka v takomto systéme. Treba zabezpečiť, aby sa v krízových situáciách aj naďalej uplatňovala uvedená ochrana a aby sa zachovala primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov cenných papierov, ako aj ostatných účastníkov trhu. Opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia by sa preto samo osebe nemalo považovať za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pokiaľ sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce z dotknutých zmlúv.

(75)

Treba zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali pri prevode aktív a záväzkov na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovací podnik primeraný čas na identifikáciu zmlúv, ktoré treba previesť. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali mať možnosť obmedziť práva protistrán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred uskutočnením prevodu. Takéto obmedzenia by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožniť získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinieslo rozsiahle uplatnenie práva na ukončenie, a mali by pomôcť zabrániť vzniku nestability na trhu. Zasahovanie do zmluvných práv protistrán by však malo byť obmedzené na nevyhnutné minimum. Akékoľvek obmedzenia práva na ukončenie uložené orgánmi pre riešenie krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len v súvislosti s opatreniami krízového riadenia alebo udalosťami priamo spojenými s uplatňovaním takýchto opatrení. Práva na ukončenie vyplývajúce z akéhokoľvek iného zlyhania vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu by preto mali zostať zachované.

(76)

V prípade prevodu niektorých, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov zlyhávajúcej poisťovne alebo zaisťovne treba zachovať legitímne dohody kapitálového trhu. Je preto vhodné stanoviť ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich záväzkov alebo súvisiacich práv a zmlúv vrátane zmlúv s tou istou protistranou krytých dohodami o zábezpeke, dohodami o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vzájomnom započítaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody alebo ich všetky ponechať v zvyškovej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá zlyháva. Uvedenými ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s regulatórnym kapitálom v prípade expozícií, na ktoré sa na účely smernice 2009/138/ES vzťahuje dohoda o čistom zúčtovaní.

(77)

S cieľom poskytnúť poisťovni alebo zaisťovni finančnú stabilitu by sa malo zaviesť moratórium na práva poistníkov na odkúpenie. Vďaka takémuto moratóriu a finančnej stabilite, ktorá by z neho pre dotknutý podnik vyplývala, by mali orgány pre riešenie krízových situácií mať dostatočný čas na ocenenie uvedených podnikov a na posúdenie, ktoré nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatniť. Takýmto moratóriom by sa zároveň malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s poistníkmi, a tým by sa malo zabrániť možným nepriaznivým finančným vplyvom na poistníkov, ktorí by neodkúpili svoju poistku medzi prvými. Keďže jedným z cieľov riešenia krízových situácií je pokračovanie poistného krytia, poistenci by mali naďalej vykonávať všetky povinné platby na základe dotknutých poistných alebo zaistných zmlúv, a to aj v prípade anuít.

(78)

Zabezpečením toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali k dispozícii rovnaké nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci, sa uľahčí koordinovaný postup v prípade zlyhania cezhraničnej skupiny. Na podporu spolupráce a predchádzanie roztriešteným reakciám na úrovni jednotlivých štátov sú však potrebné ďalšie opatrenia. Od orgánov pre riešenie krízových situácií by sa preto na to, aby sa dohodli na programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny pri riešení krízových situácií subjektov skupiny, malo vyžadovať, aby navzájom konzultovali a spolupracovali v kolégiách pre riešenie krízových situácií. Aby sa zabezpečilo fórum na diskusiu a dosiahnutie takejto dohody, mali by sa okolo jadra existujúcich kolégií orgánov dohľadu zriadiť kolégiá pre riešenie krízových situácií, a to začlenením orgánov pre riešenie krízových situácií a zapojením príslušných ministerstiev, orgánu EIOPA a v prípade potreby orgánov zodpovedných za systémy poistných záruk. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by nemali byť rozhodovacími orgánmi, ale platformami uľahčujúcimi rozhodovanie národných orgánov, pričom spoločné rozhodnutia by mali prijímať dotknuté národné orgány.

(79)

V nadväznosti na vývoj v oblasti regulácie v reakcii na globálnu finančnú krízu, skúsenosti získané od tejto krízy a uplatňovanie tejto smernice by Komisia po konzultácii s orgánom EIOPA mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vhodnosť minimálnych spoločných noriem pre systémy poistných záruk v rámci Únie. V uvedenej správe by sa malo prinajmenšom: posúdiť aktuálny stav v oblasti systémov poistných záruk v členských štátoch (úroveň krytia, druhy poistného krytia, spúšťacie udalosti); diskutovať o možnostiach politiky vrátane rôznych možností poistenia, ako je využívanie systémov poistných záruk na pokračovanie alebo likvidáciu poistných zmlúv, čím sa náležite zohľadnia rozdiely v poistných produktoch v rôznych členských štátoch; posúdiť potrebu zavedenia a v prípade potreby načrtnúť kroky potrebné na zavedenie minimálneho základu pre systémy poistných záruk v celej Únii. K správe by mal byť v prípade potreby pripojený legislatívny návrh.

(80)

Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú závažnosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok, na jednej strane, a nevyhnutnosťou chrániť poistníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí, na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by si preto mali vymieňať názory v kolégiu pre riešenie krízových situácií a akékoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali pripraviť a prediskutovať medzi rôznymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v kontexte plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. S cieľom uľahčiť prijatie rýchlych a spoločných rozhodnutí vždy, keď je to možné, by kolégiá pre riešenie krízových situácií mali zohľadňovať aj názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí.

(81)

V rámci opatrení na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na poistníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Orgány pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom je dcérsky podnik usadený, by preto mali môcť v krajnom prípade a v riadne odôvodnených prípadoch namietať proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak dané orgány pre riešenie krízových situácií zastávajú názor, že opatrenia na riešenie krízových situácií nie sú vhodné, a to buď z dôvodu potreby chrániť poistníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu v danom členskom štáte, alebo z dôvodu povinností, ktoré sa vzťahujú na porovnateľné podniky v daných členských štátoch.

(82)

Programy riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mali uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, pri ktorom existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu najlepšie výsledky pre všetky podniky skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by preto mali navrhnúť programy riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predložiť tieto programy kolégiu pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny alebo sa rozhodnú prijať nezávislé opatrenie na riešenie krízovej situácie, by mali orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a iným orgánom pre riešenie krízových situácií, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, vysvetliť dôvody svojho nesúhlasu a oznámiť tieto dôvody spolu s podrobnosťami o každom nezávislom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré plánujú prijať. Každý orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý sa rozhodne odchýliť od programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, by mal náležite zohľadniť možný vplyv takejto odchýlky na poistníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj možné účinky takejto odchýlky na ostatné časti skupiny.

(83)

S cieľom zabezpečiť koordinovaný postup na úrovni skupiny by sa orgány pre riešenie krízových situácií mali vyzvať, aby v rámci programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny uplatňovali na subjekty patriace do skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízových situácií, ten istý nástroj. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by preto mali mať právomoc uplatňovať nástroj preklenovacieho podniku na úrovni skupiny s cieľom stabilizovať skupinu ako celok a previesť vlastníctvo dcérskych podnikov na preklenovací podnik na účely ďalšieho predaja takýchto dcérskych podnikov, a to buď ako balík, alebo jednotlivo, ak nastanú vhodné trhové podmienky. Okrem toho by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať právomoc uplatniť nástroj odpísania alebo konverzie na úrovni materského podniku.

(84)

Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich poisťovní, zaisťovní a skupín si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Ak je to odôvodnené danou situáciou, orgán EIOPA by mal na tento účel mať právomoc vypracúvať a uzatvárať nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s orgánmi tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Z rovnakého dôvodu by vnútroštátne orgány mali mať možnosť uzatvárať dvojstranné dohody s orgánmi tretích krajín v súlade s rámcovými dohodami o spolupráci orgánu EIOPA. Vypracovaním takýchto dvojstranných dohôd by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia, pokiaľ ide o takéto medzinárodne pôsobiace poisťovne a zaisťovne. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok by takéto dvojstranné dohody mali byť recipročné, pričom orgány pre riešenie krízových situácií by svoje konanie navzájom uznávali a presadzovali, okrem prípadov uplatňovania akejkoľvek výnimky, ktorá by umožňovala odmietnuť uznanie postupov tretej krajiny zameraných na riešenie krízovej situácie.

(85)

Spolupráca medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií by sa mala uskutočňovať vo vzťahu k dcérskym podnikom skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vo vzťahu k pobočkám poisťovní alebo zaisťovní z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske podniky skupín z tretích krajín sú podnikmi usadenými v Únii, a preto sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane uplatňovania akýchkoľvek nástrojov riešenia krízových situácií. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo konať vo vzťahu k pobočkám poisťovní a zaisťovní, ktoré majú ústredie v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním postupov tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií vo vzťahu k pobočke ohrozila reálna ekonomika alebo finančná stabilita v Únii alebo ak by sa s poistníkmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s poistníkmi z tretej krajiny. Za týchto okolností by členské štáty mali mať právo po konzultácii so svojimi orgánmi pre riešenie krízových situácií odmietnuť uznanie postupov tretej krajiny zameraných na riešenie krízovej situácie.

(86)

Vykonávanie tejto smernice by nemalo brániť tomu, aby vnútroštátne systémy poistných záruk existovali spolu s rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií bez ohľadu na zdroj financovania vnútroštátnych systémov poistných záruk. Použitie nástrojov riešenia krízových situácií a súvisiacich právomocí v prípade poisťovní alebo zaisťovní by nemalo brániť poistníkom, oprávneným osobám a iným žiadateľom, aby prostredníctvom týchto vnútroštátnych systémov poistných záruk získali náhradu.

(87)

Orgán EIOPA by mal podporovať konvergenciu postupov orgánov pre riešenie krízových situácií prostredníctvom usmernení vydaných v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Konkrétne by mal orgán EIOPA upresniť všetky tieto skutočnosti: a) ďalšie podrobnosti o kritériách týkajúcich sa uplatňovania zjednodušených povinností pre určité podniky; b) celý rad scenárov plánov preventívneho ozdravenia a minimálny zoznam kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov; c) kritériá na identifikáciu kritických funkcií; d) ďalšie záležitosti a kritériá pre posúdenie riešiteľnosti krízových situácií; e) podrobnosti o opatreniach na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie a okolnosti, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatniť a f) ako by sa informácie mali poskytovať v súhrnnej alebo kolektívnej forme na účely požiadaviek na dôvernosť.

(88)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala uľahčiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana poistníkov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgán EIOPA ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami poveril vypracovaním návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov nezahŕňajúcich rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky, ktorý sa predloží Komisii.

(89)

Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 s cieľom spresniť tieto prvky: a) kritériá na podriadenie podniku plánovaniu preventívneho ozdravenia, metódy, ktoré sa majú použiť pri určovaní trhových podielov na účely plánovania ozdravenia, a informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v plánoch preventívneho ozdravenia; b) obsah plánov riešenia krízových situácií a obsah plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny; c) rôzne prvky oceňovania vrátane okolností, za ktorých sa osoba považuje za nezávislú na účely vykonania ocenenia, metodík posudzovania hodnoty aktív a záväzkov v súvislosti s riešením krízovej situácie, oddelenia rôznych ocenení, metodiky výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktorá sa má zahrnúť do predbežných ocenení, metodík a zásad oceňovania záväzkov vyplývajúcich z derivátov a metodiky vykonávania oceňovania rozdielu v zaobchádzaní; d) obsah zmluvných podmienok, ktoré sa majú zahrnúť do finančných zmlúv, ktoré sa riadia právom tretej krajiny; e) operatívne fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií. Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 návrh vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA s cieľom spresniť postupy, obsah a minimálny súbor štandardných formulárov a vzorov na poskytovanie informácií na účely plánov riešenia krízových situácií a spolupráce zo strany poisťovne alebo zaisťovne.

(90)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (9), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (11) obsahujú pravidlá týkajúce sa ochrany akcionárov a veriteľov podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú konať rýchlo, môžu uvedené pravidlá brániť účinnému opatreniu na riešenie krízovej situácie a uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií. Výnimky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (12) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 (13) by sa preto mali rozšíriť na opatrenia prijaté v súvislosti s riešením krízových situácií poisťovní a zaisťovní. V záujme zaručenia maximálnej úrovne právnej istoty pre zainteresované strany by takéto výnimky mali byť jasne vymedzené, mali by byť úzke a mali by sa využívať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky na aktivovanie riešenia krízových situácií.

(91)

S cieľom zabezpečiť primeranú výmenu informácií a prístup pre všetky dotknuté orgány treba zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli zastúpené na všetkých príslušných fórach a aby mal orgán EIOPA prospech z odborných znalostí potrebných na vykonávanie úloh týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií poisťovní a zaisťovní. Nariadenie (EÚ) č. 1094/2010 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa orgány pre riešenie krízových situácií určili za príslušné orgány, ako sa uvádza v uvedenom nariadení. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi je v súlade s funkciami pridelenými orgánu EIOPA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ktoré spočívajú v prispievaní k vypracúvaniu a koordinácii plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a v zúčastňovaní sa na ich vypracúvaní a koordinácii.

(92)

Treba zabezpečiť, aby si poisťovne a zaisťovne, tí, ktorí účinne kontrolujú ich obchodnú činnosť, a ich správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán plnili povinnosti v súvislosti s riešením krízových situácií takýchto podnikov. Rovnako treba zabezpečiť, aby sa na uvedené podniky, tých, ktorí účinne kontrolujú ich obchodnú činnosť, a ich správny orgán, riadiaci orgán alebo kontrolný orgán vzťahovalo v celej Únii podobné zaobchádzanie. Od členských štátov by sa preto malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Takéto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní administratívnej sankcie alebo iného administratívneho opatrenia, k uverejňovaniu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych pokút. Orgán EIOPA by mal pod podmienkou prísneho zachovávania služobného tajomstva viesť centrálnu databázu všetkých administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a informácií o opravných prostriedkoch, ktoré mu nahlásili orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií.

(93)

Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili pravidlá pre administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia za porušenia tejto smernice, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu. Tým, že sa zachovajú skôr trestné sankcie než administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia za porušenia, by sa však nemala znížiť ani inak ovplyvniť schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií a orgánov dohľadu spolupracovať, mať prístup k informáciám a včas si vymieňať informácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií a orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, a to aj po každom predložení dotknutých porušení príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(94)

Keďže cieľ tejto smernice, t. j. harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktoréhokoľvek podniku v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(95)

Orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tejto smernice mali vždy náležite zohľadňovať vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na poistníkov, reálnu ekonomiku a finančnú stabilitu v iných členských štátoch a mali by zvážiť význam každého dcérskeho podniku alebo cezhraničných činností pre poistníkov, finančný sektor a ekonomiku členského štátu, v ktorom je takýto dcérsky podnik usadený alebo v ktorom sa dané činnosti vykonávajú, a to aj v prípadoch, keď majú dcérsky podnik alebo cezhraničné činnosti menší význam pre skupinu.

(96)

Do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice by Komisia mala na základe získaných skúseností a po konzultácii s orgánom EIOPA vypracovať podrobnejšie vyhodnotenie a podať správu Európskemu parlamentu a Rade so zameraním sa na vybrané aspekty uplatňovania tejto smernice,