Článok 10 Orgán poverený náhradou škody

Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov považovať náhradu zo strany orgánu za doplnkovú alebo nedoplnkovú a právo ustanoviť urovnanie nárokov medzi orgánom a osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu, a inými poisťovateľmi alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktorí sú povinní odškodniť poškodeného v súvislosti s tou istou nehodou. Členské štáty však nesmú tomuto orgánu umožniť, aby podmienil uhradenie náhrady tým, aby poškodený akýmkoľvek spôsobom preukázal, že zodpovedná osoba nie je schopná platiť alebo odmieta platiť.

Členské štáty však môžu vylúčiť vyplatenie náhrady škody zo strany tohto orgánu, pokiaľ ide o osoby, ktoré dobrovoľne nastúpili do vozidla, ktoré zapríčinilo škodu alebo ujmu v prípade, keď orgán môže dokázať, že si boli vedomé, že nebolo poistené.

Ak však orgán uhradil náhradu za vážnu ujmu na zdraví komukoľvek, kto utrpel ujmu v dôsledku tej istej nehody, pri ktorej bola škoda na majetku spôsobená neidentifikovaným vozidlom, členské štáty nesmú vylúčiť uhradenie náhrady za škodu na majetku na základe toho, že vozidlo nie je identifikované. Členské štáty však môžu stanoviť spoluúčasť vo výške nepresahujúcej 500 EUR, ktorú znáša poškodený, ktorý takúto škodu na majetku utrpí.

Podmienky, za ktorých sa osobná ujma považuje za vážnu, sa určia v súlade s právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami členského štátu, v ktorom sa nehoda stane. V tomto ohľade môžu členské štáty okrem iného brať do úvahy to, či si ujma vyžadovala nemocničnú starostlivosť.