|
+PRÍLOHA I |
PRÍLOHA I
PRÍLOHA I Metóda určovania všeobecných požiadaviek na ekodizajn (podľa článku 15 ods. 6) Cieľom všeobecných požiadaviek na ekodizajn je zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov s dôrazom na jeho dôležité environmentálne aspekty bez toho, aby sa určovali hraničné hodnoty. Metóda uvedená v tejto prílohe sa musí uplatniť vtedy, keď nie je vhodné stanoviť hraničné hodnoty pre skupinu skúmaných výrobkov. Komisia pri príprave návrhu vykonávacieho opatrenia, ktorý predloží výboru uvedenému v článku 19 ods. 1, musí určiť dôležité environmentálne aspekty, ktoré musia byť špecifikované vo vykonávacom opatrení. Pri príprave vykonávacích opatrení upravujúcich všeobecné požiadavky na ekodizajn v zmysle článku 15 Komisia podľa potreby musí určiť pre výrobok, na ktorý sa vzťahuje vykonávacie opatrenie, príslušné parametre ekodizajnu spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 1, požiadavky na poskytnutie informácií spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 2, a požiadavky na výrobcu uvedené v časti 3. Časť 1. Parametre ekodizajnu pre výrobky 1.1. Pokiaľ sa týkajú navrhovania výrobku, dôležité environmentálne aspekty sa musia zistiť v súvislosti s týmito fázami životného cyklu výrobku:
a)
výber a použitie surovín;
b)
výroba;
c)
balenie, doprava a distribúcia;
d)
inštalácia a údržba;
e)
používanie a
f)
ukončenie používania, čo označuje stav, keď výrobok dosiahol koniec svojho prvého používania až po jeho konečné zneškodnenie. 1.2. V každej fáze sa podľa relevantnosti musia posudzovať tieto environmentálne aspekty:
a)
predpokladaná spotreba materiálov, energie a iných zdrojov, napríklad čerstvej vody;
b)
predpokladané emisie do ovzdušia, vody alebo pôdy;
c)
predpokladané znečistenie pôsobením fyzikálnych účinkov ako hluk, vibrácie, žiarenie, elektromagnetické polia;
d)
predpokladaný vznik odpadového materiálu a
e)
možnosti opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia materiálov a/alebo energie s ohľadom na smernicu 2002/96/ES. 1.3. Na posúdenie potenciálu na zlepšenie environmentálnych aspektov uvedených v bode 1.2 sa podľa vhodnosti musia použiť najmä tieto parametre, ktoré podľa potreby doplnia i ďalšie parametre:
a)
hmotnosť a objem výrobku;
b)
použitie materiálov získaných z recyklačných činností;
c)
spotreba energie, vody a iných zdrojov počas životného cyklu;
d)
použitie látok klasifikovaných ako nebezpečné pre zdravie a/alebo nebezpečné pre životné prostredie podľa smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok ( 25 ) a so zreteľom na právne predpisy o uvádzaní určitých látok na trh a ich používaní, napríklad smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov ( 26 ) alebo smernica 2002/95/ES;
e)
množstvo a povaha spotrebného materiálu potrebného na správne používanie a údržbu;
f)
jednoduchosť opätovného použitia a recyklácie vyjadrená: počtom použitých materiálov a súčiastok, použitím štandardných súčiastok, časom potrebným na demontáž, zložitosťou nástrojov potrebných na demontáž, použitím noriem kódovania súčiastok a materiálov na účely zistenia súčiastok a materiálov vhodných na opätovné použitie a recykláciu (vrátane označenia plastových dielov v súlade s normami ISO), použitím ľahko recyklovateľných materiálov, jednoduchým prístupom k cenným a ostatným recyklovateľným súčiastkam a materiálom, jednoduchým prístupom k súčiastkam a materiálom obsahujúcim nebezpečné látky;
g)
začlenenie použitých súčiastok;
h)
vyhýbanie sa technickým riešeniam, ktoré sú nepriaznivé pre opätovné použitie a recykláciu súčiastok a celých spotrebičov;
i)
predĺženie životnosti vyjadrené: minimálnou zaručenou životnosťou, minimálnou dobou dostupnosti náhradných dielov, modularitou, aktualizovateľnosťou, opraviteľnosťou;
j)
množstvo vznikajúceho odpadu a množstvo vznikajúceho nebezpečného odpadu;
k)
emisie do ovzdušia (skleníkové plyny, kyselinotvorné látky, prchavé organické zlúčeniny, látky spôsobujúce stenčovanie ozónovej vrstvy, perzistentné organické znečisťujúce látky, ťažké kovy, jemné čiastočky a suspenzované čiastočky) bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii zákonov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch ( 27 );
l)
emisie do vody (ťažké kovy, látky s nežiaducim účinkom na kyslíkovú rovnováhu, perzistentné organické znečisťujúce látky) a
m)
emisie do pôdy (najmä priesaky a úniky nebezpečných látok počas fázy používania výrobku a možnosť vytečenia pri jeho zneškodňovaní ako odpadu). Časť 2. Požiadavky vzťahujúce sa na poskytovanie informácií Vykonávacie opatrenia môžu vyžadovať, aby výrobca poskytol informácie, ktoré môžu ovplyvňovať spôsob zaobchádzania, používania alebo recyklácie výrobkov inými stranami ako výrobcom. Tieto informácie môžu podľa potreby zahŕňať:
a)
informácie od projektanta týkajúce sa výrobného procesu;
b)
informácie pre spotrebiteľov o dôležitých environmentálnych charakteristikách a vlastnostiach výrobku, ktoré sa priložia k výrobku pri uvedení na trh, aby spotrebitelia mohli porovnať tieto aspekty výrobkov;
c)
informácie pre spotrebiteľov o spôsobe inštalácie, používania a údržby výrobku s cieľom minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie a zabezpečiť optimálnu životnosť, ako aj o spôsobe vrátenia výrobku po ukončení jeho používania a podľa potreby aj informácie o období, počas ktorého sú k dispozícii náhradné diely a možnosti aktualizácie výrobkov, a
d)
informácie pre zariadenia zaoberajúce sa demontážou, recykláciou alebo zneškodnením po uplynutí životného cyklu. Ak je to možné, informácie by sa mali uviesť na výrobku. Tieto informácie musia zohľadniť povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva, napríklad zo smernice 2002/96/ES. Časť 3. Požiadavky na výrobcu 1. Vo vzťahu k tým environmentálnym aspektom, ktoré vykonávacie opatrenie označuje za aspekty, ktoré možno vo veľkej miere ovplyvniť navrhovaním výrobku, výrobcovia výrobkov musia vykonávať posudzovanie modelu výrobku počas celého jeho životného cyklu na základe reálneho predpokladu obvyklých podmienok a účelov použitia. Ďalšie environmentálne aspekty možno skúmať na základe dobrovoľnosti. Na základe tohto posúdenia musia výrobcovia vyhotoviť ekologický profil výrobku. Musí vychádzať z charakteristiky výrobku týkajúcej sa životného prostredia a zo vstupov alebo výstupov počas životného cyklu výrobku vyjadrených v merateľných fyzikálnych veličinách. 2. Výrobcovia musia použiť toto posúdenie na vyhodnotenie alternatívnych konštrukčných riešení a dosiahnutých environmentálnych vlastností výrobku v porovnaní s referenčnými hodnotami. Referenčné hodnoty musí určiť Komisia vo vykonávacom opatrení na základe informácií získaných počas prípravy opatrenia. Výber konkrétneho konštrukčného riešenia musí dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi rôznymi environmentálnymi aspektmi a medzi environmentálnymi aspektmi a inými relevantnými hľadiskami, napríklad bezpečnosťou a ochranou zdravia, technickými požiadavkami na funkčnosť, kvalitou a výkonom a ekonomickými aspektmi vrátane výrobných nákladov a predajnosti, pričom musí byť dodržaný súlad s príslušnými právnymi predpismi. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|