Článok 2 Vymedzenie pojmov

„budova“ je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

„budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá vyžaduje nulové alebo veľmi malé množstvo energie, produkuje na mieste nulové emisie uhlíka z fosílnych palív a produkuje nulové alebo veľmi nízke množstvo prevádzkových emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 11;

„budova s takmer nulovou potrebou energie“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá nie je horšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi podľa článku 6 ods. 2 a kde požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo významnej miere pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v blízkom okolí;

„minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť ako súčasť rozsiahleho plánu obnovy fondu budov alebo v spúšťacom bode na trhu, ako je predaj, prenájom, darovanie alebo zmena účelu v katastri nehnuteľností, v časovom období alebo do konkrétneho dátumu, čím sa spustí obnova existujúcich budov;

„verejné subjekty“ sú verejné subjekty v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 12 smernice (EÚ) 2023/1791;

„technický systém budovy“ sú technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, zabudované osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste a uskladnenie energie, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

„systém automatizácie a riadenia budovy“ je systém, ktorý zahŕňa všetky výrobky, softvér a inžinierske služby, ktorými sa môže podporovať energeticky efektívna, hospodárna a bezpečná prevádzka technických systémov budovy prostredníctvom automatického riadenia a uľahčením manuálneho ovládania týchto technických systémov budovy;

„energetická hospodárnosť budovy“ je vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie;

„primárna energia“ je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;

„namerané“ je odmerané príslušným zariadením, ako je merač energie, merač výkonu, zariadenie na meranie a monitorovanie energie alebo elektromer;

„faktor neobnoviteľnej primárnej energie“ je ukazovateľ, ktorý sa vypočíta ako podiel primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov pre daný energetický nosič vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia, a dodanej energie;

„faktor obnoviteľnej primárnej energie“ je ukazovateľ, ktorý sa vypočíta ako podiel primárnej energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, v blízkom okolí alebo zo vzdialeného zdroja energie, ktorá sa dodáva prostredníctvom daného energetického nosiča, vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia a dodanej energie;

„celkový faktor primárnej energie“ je súčet faktorov obnoviteľnej a neobnoviteľnej primárnej energie pre daný energetický nosič;

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a slnečná fotovoltická) a geotermálna energia, osmotická energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a inej formy z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynu;

„obalová konštrukcia budovy“ sú integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

„jednotka budovy“ je časť, poschodie alebo byt v budove, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné používanie;

„prvok budovy“ je technický systém budovy alebo konštrukčná časť obalovej konštrukcie budovy;

„bytová budova alebo bytová jednotka budovy“ je miestnosť alebo skupina miestností v užívanej budove alebo v štrukturálne oddelenej časti budovy, ktorá je navrhnutá na bývanie jednej súkromnej domácnosti počas celého roka;

„pasport obnovy budovy“ je cestovná mapa hĺbkovej obnovy budovy prispôsobená konkrétnej budove v maximálnom počte krokov, ktorou sa výrazne zlepší jej energetická hospodárnosť;

„hĺbková obnova“ je obnova vykonaná v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa zameriava na základné prvky budovy a ktorá transformuje budovu alebo jednotku budovy:

„postupná hĺbková obnova“ je hĺbková obnova, ktorá sa vykonáva v maximálnom počte krokov, ako je uvedené v pasporte obnovy budovy;

„významná obnova“ je obnova budovy v prípade, ak:

Členské štáty si môžu vybrať, či uplatnia písmeno a) alebo b);

„prevádzkové emisie skleníkových plynov“ sú emisie skleníkových plynov spojené so spotrebou energie technických systémov budovy počas používania a prevádzky budovy;

„emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu“ sú emisie skleníkových plynov, ktoré sa vyskytujú počas celého životného cyklu budovy vrátane výroby a prepravy stavebných výrobkov, činností na stavenisku, využívania energie v budove a nahrádzania stavebných výrobkov, ako aj demolácie, prepravy a nakladania s odpadovým materiálom a jeho opätovným použitím, recykláciou a konečnou likvidáciou;

„potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu“ alebo „GWP počas životného cyklu“ je ukazovateľ, ktorý kvantifikuje potenciálne príspevky budovy ku globálnemu otepľovaniu počas jej celého životného cyklu;

„rozdielnosť motivácie“ je rozdielnosť motivácie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 54 smernice (EÚ) 2023/1791;

„energetická chudoba“ je energetická chudoba v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 52 smernice (EÚ) 2023/1791;

„zraniteľné domácnosti“ sú domácnosti postihnuté energetickou chudobou alebo domácnosti vrátane domácností s nižšími strednými príjmami, ktoré sú obzvlášť vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu budovy, ktorú obývajú;

„európska norma“ je norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy a sprístupnená verejnosti;

„energetický certifikát“ je certifikát uznávaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú v súlade s metodikou prijatou podľa článku 4;

„kogenerácia“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej alebo mechanickej energie v jednom procese;

„nákladovo optimálna úroveň“ je úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu, pričom:

Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov, vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus, pozitívna;

„nabíjací bod“ je nabíjací bod v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 ( 1 );

„príprava kabeláže“ sú všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie inštalácie nabíjacích bodov, vrátane prenosu dát, káblov, trás káblov a v prípade potreby elektromerov.

„zastrešené parkovisko pre autá“ je zastrešená stavba s najmenej tromi parkovacími miestami pre automobily, ktorá nevyužíva energiu na úpravu vnútorného prostredia;

„izolovaná mikrosústava“ je akákoľvek sústava so spotrebou nižšou ako 500 GWh v roku 2022, ktorá nie je prepojená s inými sústavami;

„inteligentné nabíjanie“ je inteligentné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom pododseku bode 14m smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 2 );

„obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2023/1804;

„normy pre hypotekárne portfólio“ sú mechanizmy, ktoré stimulujú hypotekárnych veriteľov, aby našli spôsob na zvýšenie mediánu energetickej hospodárnosti portfólia budov, na ktoré sa vzťahujú ich hypotéky do roku 2030 a 2050, a nabádali potenciálnych klientov k tomu, aby zvýšili energetickú hospodárnosť svojho majetku v súlade s ambíciou Únie v oblasti dekarbonizácie a príslušnými energetickými cieľmi v oblasti spotreby energie v budovách, pričom sa opierajú o kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti uvedené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852;

„finančná schéma splácania z úspor“ je úverový systém určený výlučne na zlepšenie energetickej hospodárnosti, pri ktorom sa pri navrhovaní systému zriadi korelácia medzi splátkami úveru a dosiahnutými úsporami energie, pričom sa zohľadňujú aj iné hospodárske faktory, ako je indexácia nákladov na energiu, úrokové sadzby, zvýšená hodnota aktív a refinancovanie úverov;

„digitálny denník budovy“ je spoločná databáza všetkých relevantných údajov o budove vrátane údajov týkajúcich sa energetickej hospodárnosti, ako sú energetické certifikáty, pasporty obnovy budov a indikátory inteligentnej pripravenosti, ako aj údajov týkajúcich sa GWP počas životného cyklu, ktorá uľahčuje informované rozhodovanie a výmenu informácií v sektore stavebníctva a medzi vlastníkmi a užívateľmi budov, finančnými inštitúciami a verejnými subjektmi;

„klimatizačný systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota reguluje alebo sa môže znížiť;

„vykurovací systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota zvyšuje;

„systém vetrania“ je technický systém budovy, ktorý zabezpečuje výmenu vzduchu prirodzeným alebo mechanickým spôsobom;

„zariadenie na výrobu tepla“ je časť vykurovacieho systému, ktorou sa vyrába využiteľné teplo na účely určené v prílohe I, s využitím jedného alebo viacerých týchto procesov:

„zariadenie na výrobu chladu“ je časť klimatizačného systému, ktorá vyrába využiteľný chlad na účely uvedené v prílohe I;

„zmluva o energetickej efektívnosti“ je zmluva o energetickej efektívnosti v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 33 smernice (EÚ) 2023/1791;

„kotol“ je kombinácia telesa kotla a horáka navrhnutá na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

„účinný menovitý výkon“ je á maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

„centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z centrálneho alebo decentralizovaného zdroja výroby prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby vykurovania alebo chladenia budov alebo procesov;

„úžitková podlahová plocha“ je podlahová plocha budovy potrebná ako parameter na kvantifikáciu špecifických podmienok používania, ktoré sú vyjadrené na jednotku podlahovej plochy, a na uplatnenie zjednodušených postupov a pravidiel týkajúcich sa zónovania a rozdelenia alebo prerozdelenia;

„referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových podlahových plôch priestorov v rámci obalovej konštrukcie budovy špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

„hranica posudzovania“ je hranica, kde sa meria alebo vypočítava dodaná energia a odvádzaná energia;

„na mieste“ je v konkrétnej budove alebo na konkrétnej budove alebo na pozemku, na ktorom sa daná budova nachádza;

„energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v blízkom okolí“ je energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na úrovni miestneho alebo oblastného obvodu konkrétnej budovy, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

„služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov“ alebo „EPB služby“ sú služby ako vykurovanie, chladenie, vetranie, príprava teplej vody a osvetlenie a iné služby, ktorých spotreba energie sa zohľadňuje pri výpočte energetickej hospodárnosti budov;

„energetické potreby“ sú energia, ktorá sa má dodať do klimatizovaného priestoru alebo z neho získať, aby sa zachovali zamýšľané priestorové podmienky počas daného časového obdobia bez ohľadu na akúkoľvek neefektívnosť technického systému budovy;

„spotreba energie“ je energetický vstup do technického systému budovy, ktorý poskytuje službu súvisiacu s energetickou hospodárnosťou budov a je určený na uspokojenie energetickej potreby;

„využívanie na vlastnú spotrebu“ je využitie energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v blízkom okolí technickými systémami na mieste pre služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov;

„iné spôsoby využitia na mieste“ sú iné spôsoby využitia na mieste ako služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov, vrátane spotrebičov, rozličných a doplnkových zaťažení alebo nabíjacích bodov elektromobility;

„výpočtový interval“ je diskrétny časový interval používaný na výpočet energetickej hospodárnosti;

„dodaná energia“ je energia vyjadrená pre každý energetický nosič, ktorá je dodaná do technických systémov budovy cez hranicu posudzovania s cieľom pokryť príslušné použitia alebo výrobu odvádzanej energie;

„odvádzaná energia“ je podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa odvádza do energetickej sústavy namiesto toho, aby sa využil na mieste na vlastnú spotrebu alebo na iné spôsoby využitia na mieste, vyjadrený za energetický nosič a za faktor primárnej energie;

„parkovacie miesto pre bicykle“ je vyhradené miesto na parkovanie najmenej pre jeden bicykel;

„parkovisko pre autá v bezprostrednom susedstve budovy“ je parkovisko určené pre obyvateľov, návštevníkov alebo pracovníkov budovy, a ktoré sa nachádza v areáli patriacom k budove alebo v jej bezprostrednej blízkosti;

„kvalita vnútorného prostredia“ je výsledok posúdenia podmienok vo vnútri budovy, ktoré ovplyvňujú zdravie a pohodu jej obyvateľov na základe parametrov ako sú parametre súvisiace s teplotou, vlhkosťou, rýchlosťou vetrania a prítomnosťou kontaminantov.