Článok 11 Premlčacie doby

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom stanoviť takú premlčaciu dobu, ktorá umožňuje vyšetrovanie, trestné stíhanie, súdne konanie a vydávanie rozhodnutí v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 a 4 počas dostatočne dlhého obdobia od spáchania uvedených trestných činov, aby bolo možné uvedené trestné činy účinne riešiť.

2.   Premlčacia doba uvedená v odseku 1 je najmenej päť rokov od spáchania trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom stanoviť premlčaciu dobu najmenej päť rokov odo dňa právoplatného odsúdenia za trestný čin uvedený v článkoch 3 a 4, ktorá umožní výkon týchto trestov uložených po uvedenom odsúdení:

4.   Odchylne od odsekov 2 a 3 môžu členské štáty stanoviť premlčaciu dobu, ktorá je kratšia ako päť rokov, ale nie ako tri roky, ak plynutie takejto premlčacej doby možno prerušiť alebo pozastaviť v prípade špecifických úkonov.