PRÍLOHA V ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV CELÉHO ENERGETICKÉHO SYSTÉMU

oblasť pre analýzu jednotlivého projektu zahŕňa všetky členské štáty a tretie krajiny, na území ktorých sa projekt nachádza, všetky priamo susediace členské štáty a všetky ostatné členské štáty, v ktorých má projekt významný vplyv. Na tento účel ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn spolupracujú so všetkými príslušnými prevádzkovateľmi sústav/sietí v príslušných tretích krajinách. V prípade projektov, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 3 prílohy II, ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn spolupracujú s realizátorom projektu, a to aj vtedy, keď nie je prevádzkovateľom sústavy/systému;

každá analýza nákladov a prínosov zahŕňa analýzy citlivosti týkajúce sa vstupného dátového súboru, a to vrátane nákladov na výrobu/ťažbu a skleníkové plyny, ako aj predpokladaný vývoj dopytu a ponuky, a to aj so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, a vrátane ich flexibility, ako aj dostupnosť skladovania, dátum uvedenia do prevádzky rôznych projektov v tej istej oblasti analýzy, vplyvy na klímu a iné príslušné parametre;

metodiky stanovujú analýzu, ktorá sa má uskutočniť, na základe príslušného súboru medziodvetvových vstupných údajov, a to tým, že sa určí vplyv spojený s každým projektom a bez neho, a začlenia sa do nich relevantné vzájomné závislosti s ostatnými projektmi;

metodiky poskytujú usmernenia pre rozvoj a používanie energetickej siete a modelovanie trhu potrebné na analýzu nákladov a prínosov. Modelovanie umožní úplné posúdenie ekonomických prínosov vrátane integrácie trhu, bezpečnosti dodávok a hospodárskej súťaže, ako aj eliminácie energetickej izolácie, sociálnych, environmentálnych a klimatických vplyvov vrátane medziodvetvových vplyvov. Metodika musí byť úplne transparentná a zahŕňať podrobnosti o tom, prečo sa vypočítavajú jednotlivé prínosy a náklady, čo je obsahom tohto výpočtu a ako sa tento výpočet vykonáva;

metodiky zahŕňajú vysvetlenie, ako sa zásada prvoradosti energetickej efektívnosti uplatňuje vo všetkých krokoch desaťročných plánov rozvoja siete pre celú Úniu;

metodiky vysvetľujú, že projekt nebude brániť rozvoju a zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov;

metodikami sa zabezpečí, aby boli identifikované členské štáty, na ktoré má projekt čistý pozitívny vplyv, príjemcovia, členské štáty, na ktoré má projekt čistý záporný vplyv, a znášatelia nákladov, pričom môže ísť o iné členské štáty, než sú tie, na ktorých území sa infraštruktúra stavia;

metodikami sa zohľadnia aspoň kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu, ako aj náklady, ktoré vznikli súvisiacej sústave/systému počas technického životného cyklu projektu ako celku, ako náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom vrátane externých nákladov. Metodiky poskytujú usmernenia týkajúce sa diskontných sadzieb, technickej životnosti a zostatkovej hodnoty, ktoré sa majú použiť na výpočet nákladov a prínosov. Okrem toho zahŕňajú povinnú metodiku výpočtu pomeru prínosov k nákladom a čistej súčasnej hodnoty, ako aj diferenciáciu prínosov podľa úrovne spoľahlivosti metód ich odhadu. Zohľadnia sa aj metódy výpočtu vplyvov projektov na klímu a životné prostredie a ich príspevok k cieľom Únie v oblasti energetiky, ako je prenikanie energie z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a ciele v oblasti prepojenosti;

metodikami sa zabezpečí, aby sa posúdili opatrenia adaptácie na zmenu klímy prijaté pre každý projekt a aby odrážali náklady na emisie skleníkových plynov, a aby posúdenie bolo spoľahlivé a konzistentné s inými politikami Únie s cieľom umožniť porovnanie s inými riešeniami, ktoré si nevyžadujú nové infraštruktúry.