1. Každý členský štát zriadi jeden alebo viacero mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal k dispozícii primerané finančné prostriedky prostredníctvom príspevkov ex ante alebo ex post alebo ich kombinácie od poisťovní a zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v danom členskom štáte, a od pobočiek podnikov z tretích krajín v Únii, ktoré sa nachádzajú na území daného členského štátu, na pokrytie aspoň výplaty rozdielu akcionárom, poistníkom, oprávneným osobám, žiadateľom alebo iným veriteľom uvedeným v článku 57.
Členské štáty môžu stanoviť možnosť použiť mechanizmy financovania uvedené v prvom pododseku aj na pokrytie iných nákladov spojených s používaním nástrojov riešenia krízových situácií, pokiaľ je použitie mechanizmov financovania potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.
Členské štáty môžu používať rovnakú administratívnu štruktúru pre svoje mechanizmy financovania ako pre svoje systémy poistných záruk, pričom zohľadnia nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (26).