|
+PRÍLOHA V KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15 |
PRÍLOHA V KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15
PRÍLOHA V KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15 ČASŤ A – Overovanie emisií zo stacionárnych zariadení Všeobecné zásady 1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I. 2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:
a)
údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;
b)
výber a použitie emisných faktorov;
c)
výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a
d)
ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód. 3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:
a)
oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;
b)
zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a
c)
relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné. 4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania. 5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS). Metodológia Strategická analýza 6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám. Analýza procesov 7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií. Analýza rizika 8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia. 9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu. 10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty. Správa 11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané. Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa 12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:
a)
ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;
b)
legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a
c)
vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich. ČASŤ B – Overovanie emisií z činností leteckej dopravy 13. Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe. Na tento účel:
a)
v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
b)
v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;
c)
v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;
d)
v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
e)
v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a
f)
v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel. Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy 14. Overovateľ sa najmä presvedčí, či:
a)
sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;
b)
existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy. Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f 15. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy. 16. Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti. ČASŤ C Overovanie emisií zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III Všeobecné zásady 1. Emisie zodpovedajúce činnosti uvedenej v prílohe III podliehajú overovaniu. 2. Súčasťou procesu overovania je posúdenie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. V rámci uvedeného procesu sa rieši otázka spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti systémov monitorovania a nahlasovaných údajov a informácií o emisiách, a to najmä údajov a informácií týkajúcich sa:
a)
nahlásených palív, ktoré sa uviedli do daňového voľného obehu, a súvisiacich výpočtov;
b)
výberu a uplatnenia emisných faktorov;
c)
výpočtov vedúcich k určeniu celkových emisií. 3. Nahlásené emisie sa môžu potvrdiť len vtedy, ak dané emisie možno na základe spoľahlivých a dôveryhodných údajov a informácií určiť s vysokým stupňom istoty. V záujme zabezpečenia vysokej miery istoty je potrebné, aby regulovaný subjekt preukázal, že:
a)
nahlasované údaje neobsahujú nezrovnalosti;
b)
zhromažďovanie údajov sa vykonalo v súlade s uplatniteľnými vedeckými normami; a
c)
príslušné záznamy regulovaného subjektu sú úplné a konzistentné. 4. Overovateľ musí mať prístup do všetkých lokalít a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú predmetu overovania. 5. Overovateľ musí zohľadniť, či je regulovaný subjekt registrovaný v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS). Metodika Strategická analýza 6. Pri overovaní sa musí vychádzať zo strategickej analýzy všetkých množstiev palív, ktoré do daňového voľného obehu uviedol regulovaný subjekt. Vyžaduje si to, aby mal overovateľ prehľad o všetkých činnostiach, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza dané palivá do daňového voľného obehu, ako aj o ich významnosti z hľadiska emisií. Analýza procesov 7. Overovanie predložených údajov a informácií sa vo vhodných prípadoch uskutočňuje v lokalite regulovaného subjektu. Overovateľ použije kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť nahlasovaných údajov a informácií. Analýza rizika 8. Overovateľ vyhodnotí všetky spôsoby, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to so zameraním na overenie spoľahlivosti údajov o celkových emisiách regulovaného subjektu. 9. Na základe tejto analýzy overovateľ explicitne určí každý prvok s vysokým rizikom výskytu chýb a ďalšie aspekty postupu monitorovania a nahlasovania, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že môžu prispieť k výskytu chýb pri určovaní celkových emisií. Patria sem predovšetkým výpočty potrebné na určenie úrovne emisií z jednotlivých zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať uvedeným prvkom s vysokým rizikom výskytu chýb a spomínaným aspektom postupu monitorovania. 10. Overovateľ musí vziať do úvahy všetky metódy účinnej kontroly rizika, ktoré regulovaný subjekt používa na minimalizovanie stupňa neistoty. Správa 11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. V tejto správe sa musia uvádzať všetky aspekty týkajúce sa uskutočnenej práce. Vyhlásenie o tom, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno vydať vtedy, ak predmetné celkové emisie nie sú podľa názoru overovateľa závažne skreslené. Minimálne požiadavky na spôsobilosť overovateľa 12. Overovateľ musí byť nezávislý od regulovaného subjektu, vykonávať svoje činnosti náležite, objektívne a profesionálne, pričom rozumie:
a)
ustanoveniam tejto smernice, ako aj príslušným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;
b)
legislatívnym, regulačným a administratívnym požiadavkám súvisiacim s overovanými činnosťami; a
c)
získavaniu všetkých informácií, ktoré súvisia so všetkými spôsobmi, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to najmä v súvislosti so zhromažďovaním, meraním, výpočtom a nahlasovaním údajov. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|