Článok 9 Povinné schémy energetickej efektívnosti

Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 8 ods. 1 prostredníctvom povinnej schémy energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 3 tohto článku pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 8 a 9, svoju požiadavku kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa stanovenú v článku 8 ods. 1.

Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 8 ods. 1 prostredníctvom povinnej schémy energetickej efektívnosti, správou schémy môžu poveriť vykonávajúci orgán verejnej moci.

Členské štáty určia na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií povinné subjekty spomedzi prevádzkovateľov prenosovej sústavy, prevádzkovateľov distribučnej sústavy, distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určil členský štát, nezávisle od výpočtu vykonaného podľa článku 8 ods. 1, alebo ak tak členské štáty rozhodnú, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako sa uvádza v odseku 11 písm. a) tohto článku.

Ak sú za povinné subjekty podľa odseku 3 určené maloobchodné energetické spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby maloobchodné energetické spoločnosti pri plnení svojej povinnosti nevytvárali prekážky, ktoré spotrebiteľom znemožňujú zmeniť jedného dodávateľa na druhého.

Členské štáty môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby časť svojej povinnosti úspor energie dosiahli u ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní. Členské štáty môžu takisto od povinných subjektov vyžadovať, aby dosiahli ciele znižovania nákladov na energiu za predpokladu, že ich výsledkom sú úspory energie u konečného spotrebiteľa a že sú vypočítané v súlade s prílohou V, a úspory energie dosiahli prostredníctvom podpory opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti vrátane finančných podporných opatrení zmierňujúcich účinky cien uhlíka na MSP a mikropodniky.

Členské štáty môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby spolupracovali so sociálnymi službami, s regionálnymi orgánmi, miestnymi orgánmi alebo obcami pri propagovaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti u ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní. Zahŕňa to určenie a riešenie osobitných potrieb konkrétnych skupín ohrozených energetickou chudobou alebo náchylnejších podliehať jej účinkom. Členské štáty v záujme ochrany ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnych bytoch podnecujú povinné subjekty, aby vykonávali opatrenia, ako je obnova budov vrátane sociálneho bývania, výmena spotrebičov, finančná podpora a stimuly na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v súlade s vnútroštátnymi schémami financovania a podpory, alebo energetické audity. Členské štáty zabezpečia oprávnenosť opatrení pre jednotlivé jednotky nachádzajúce sa v bytových domoch.

Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 5 a 6 od povinných subjektov vyžadujú, aby každoročne podávali správy o úsporách energie, ktoré dosiahli povinné subjekty v dôsledku opatrení propagovaných u ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní, a takisto vyžadujú súhrnné štatistické informácie o ich koncových odberateľoch s uvedením zmien v úsporách energie v porovnaní s údajmi, ktoré predložili predtým, a o poskytnutej technickej a finančnej podpore.

Členské štáty vyjadria objem úspor energie požadovaný od každého povinného subjektu buď ako primárnu energetickú spotrebu alebo ako konečnú energetickú spotrebu. Metóda zvolená na vyjadrenie objemu požadovaných úspor energie sa použije aj na výpočet úspor nárokovaných povinnými subjektmi. Pri prepočte objemu úspor energie sa použije dolná výhrevnosť stanovená v prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/2066 ( 7 ) a faktor primárnej energie podľa článku 31, ak nemožno odôvodniť použitie iných konverzných faktorov.

Členské štáty zriadia systémy merania, kontroly a overovania, na overovanie a zdokumentovanie aspoň štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi. Meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od povinných subjektov. Ak je subjekt povinným subjektom podľa národnej schémy povinnosti energetickej efektívnosti podľa článku 9 a v rámci systému ETS EÚ pre budovy a cestnú dopravu v súlade so smernicou 2003/87/ES, systém monitorovania a overovania zaručí, že pri výpočte a nahlasovaní úspor energie vyplývajúcich z opatrení subjektu na dosiahnutie úspor energie sa zohľadní cena uhlíka prevedená v čase uvoľnenia paliva na spotrebu v súlade so smernicou 2003/87/ES.

Členské štáty ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predkladaných podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 informujú Komisiu o zavedených systémoch merania, kontrol a overovania vrátane používaných metód, zistených problémov a spôsobov, ako sa riešili.

V rámci povinných schém energetickej efektívnosti členské štáty môžu povinným subjektom povoliť:

Členské štáty každoročne uverejnia úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo každou podkategóriou povinného subjektu, ako aj spolu v rámci schémy.