|
+PRÍLOHA IV Spoločný všeobecný rámec pre určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov |
PRÍLOHA IV Spoločný všeobecný rámec pre určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov
PRÍLOHA IV Spoločný všeobecný rámec pre určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov 1. Komisia vymedzí indikátor inteligentnej pripravenosti a stanoví metodiku jeho výpočtu na hodnotenie schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa a sústavy a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť. Indikátor inteligentnej pripravenosti zahŕňa prvky týkajúce sa zvýšených úspor energie, referenčného porovnávania a flexibility, rozšírených funkcií a spôsobilostí vyplývajúcich z prepojenejších a inteligentných zariadení. V metodike sa zohľadnia prvky, ako je možná existencia digitálneho dvojčaťa budovy. V rámci metodiky sa zohľadnia prvky, ako napríklad inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu, vstavané domáce spotrebiče, nabíjacie body pre elektrické vozidlá, uskladňovanie energie a podrobné funkcie, a interoperabilita týchto prvkov, ako aj prínosy pre podmienky klímy vo vnútornom prostredí, energetickú efektívnosť, úrovne hospodárnosti a možnú flexibilitu. 2. Metodika sa zakladá na týchto hlavných funkciách vzťahujúcich sa na budovu a technické systémy budovy:
a)
schopnosť zachovávať energetickú hospodárnosť a prevádzku budovy prostredníctvom prispôsobenia spotreby energie, napríklad využívaním energie z obnoviteľných zdrojov;
b)
schopnosť prispôsobovať vlastný prevádzkový režim v reakcii na potreby užívateľa a zároveň venovať náležitú pozornosť zabezpečeniu používateľskej ústretovosti, zachovávaniu podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí a schopnosti zaznamenávať spotrebu energie;
c)
flexibilita celkového dopytu budovy po energii vrátane jej schopnosti umožniť účasť na aktívnej a pasívnej, ako aj implicitnej aj explicitnej reakcii na strane dopytu prostredníctvom jej uskladňovania energie a uvoľňovania energie späť do sústavy, napríklad prostredníctvom flexibility a schopnosti presúvať zaťaženie, a
d)
schopnosť zlepšiť svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť využívaním energeticky úsporných technológií. 3. Metodika môže ďalej zohľadňovať:
a)
interoperabilitu medzi systémami (inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, vstavané domáce spotrebiče, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu v budove a senzory kvality vnútorného vzduchu a vetrania) a
b)
pozitívny vplyv existujúcich komunikačných sietí, najmä existencia vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budovách, ako napríklad dobrovoľné označenie „širokopásmové pripojenie“, a existencia prístupového bodu pre budovy s viacerými bytovými jednotkami budovy v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ ( 15 ). 4. Metodika nesmie mať negatívny vplyv na existujúce národné systémy certifikácie energetickej hospodárnosti a musí sa zakladať na súvisiacich iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, pričom sa v nej zohľadní zásada vlastníctva užívateľa, ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia a najlepšími dostupnými technikami kybernetickej bezpečnosti. 5. Metodika stanoví najvhodnejší formát parametra indikátora inteligentnej pripravenosti a musí byť jednoduchá, transparentná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, vlastníkov, investorov a účastníkov trhu reagujúcich na dopyt. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|