Preamble: 1

(1)

Článok 174 zmluvy zabezpečuje, že úlohou politiky spoločenstva v oblasti životného prostredia je prispievať okrem iného k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ochrane ľudského zdravia a šetrného a racionálneho využívania prírodných zdrojov a že sa táto zakladá na princípe prevencie. Článok 6 zmluvy zabezpečuje, že sa požiadavky ochrany životného prostredia zahrnú do definície politických cieľov a činností spoločenstva, najmä s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

(2)

Piaty environmentálny akčný program: k trvalej udržateľnosti – Program európskeho spoločenstva pre politiku a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju ( 5 ), doplnený rozhodnutím Rady č. 2179/98/ES ( 6 ) o jeho prehodnotení, potvrdzuje dôležitosť posudzovania pravdepodobných environmentálnych účinkov plánov a programov.

(3)

Dohovor o biologickej diverzite požaduje od strán podľa možností čo najväčšie a najvhodnejšie začlenenie ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity do príslušných sektorových a medzisektorových plánov a programov.

(4)

Environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významný účinok na životné prostredie členských štátov, pretože zabezpečí, aby sa tieto účinky prijatých plánov a programov zohľadnili počas ich prípravy a pred schválením.

(5)

Prijatie postupov environmentálneho posudzovania na úrovni plánovania a tvorenia programov by mohlo prospieť podnikom vytvorením konzistentnejšieho rámca pre ich činnosti formou zahrnutia relevantných environmentálnych informácií do rozhodovacieho procesu. Zahrnutie širšej skupiny faktorov do rozhodovacieho procesu by malo prispieť k trvalo udržateľnejším a účinnejším riešeniam.

(6)

Rozličné systémy environmentálneho posudzovania existujúce v členských štátoch by mali obsahovať súbor spoločných procedurálnych požiadaviek nevyhnutných pre vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

(7)

Dohovor OSN/Európskej hospodárskej komisie o hodnotení vplyvov presahujúcich hranice štátov, ktorý platí tak pre členské ako aj pre ďalšie štáty, tiež podnecuje strany dohovoru, aby uplatňovali jeho princípy pri plánoch a programoch; na druhom stretnutí strán dohovoru v Sofii 26. a 27. februára 2001 sa rozhodlo o príprave právne záväzného protokolu o strategickom environmentálnom posudzovaní, ktoré by doplnilo existujúce ustanovenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v kontexte presahujúcom hranice štátov s výhľadom možného prijatia pri príležitosti piatej ministerskej konferencie „Životné prostredie pre Európu“ na výnimočnom stretnutí strán dohovoru naplánovanom na máj 2003 v Kyjeve na Ukrajine. Systémy na environmentálne posudzovanie plánov a programov fungujúce v spoločenstve by mali zabezpečiť, že v prípadoch, keď sa pripravuje implementácia plánu alebo programu jedného členského štátu s pravdepodobnými významnými vplyvmi na životné prostredie iného členského štátu, uskutočnia sa primerané cezhraničné porady. Informácie o plánoch a programoch s významnými účinkami na životné prostredie iných štátov by sa mali posielať medzi členskými štátmi a ďalšími štátmi recipročne a ekvivalentne vo vhodnom právnom rámci.

(8)

Požaduje sa preto vytvorenie minimálneho rámca environmentálneho posudzovania na úrovni spoločenstva, ktoré by stanovilo všeobecné princípy systému environmentálneho posudzovania a detaily by ponechalo na členských štátoch, so zreteľom na princíp subsidiarity. Činnosť spoločenstva by nemala zachádzať za hranicu nutnosti, aby sa dosiahli ciele stanovené v zmluve.

(9)

Táto smernica je procedurálnej povahy a jej požiadavky by sa mali začleniť do existujúcich postupov členských štátov, alebo pridružiť do špeciálne vytvorených postupov. Aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania, členské štáty by mali vo vhodných prípadoch zohľadniť fakt, že posudzovania sa budú vykonávať na rozličných úrovniach v hierarchii plánov a programov.

(10)

Všetky plány a programy, ktoré sa pripravujú pre množstvo sektorov a ktoré stanovujú rámec pre zhodu v otázkach budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní účinkov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( 7 ) a všetky plány a programy, pri ktorých sa určila potreba posudzovania v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( 8 ), majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie a mali by byť oficiálne predmetom systematického environmentálneho posudzovania. V prípade, že ovplyvňujú využívanie malých území na miestnej úrovni, alebo sú menšími modifikáciami vyššie spomenutých plánov alebo programov, mali by sa posudzovať iba ak členské štáty určia, že budú mať pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.

(11)

Ďalšie plány a programy, ktoré stanovujú rámec pre zhodu v otázkach budúceho rozvoja projektov nemusia vždy mať významné účinky na životné prostredie a mali by sa posudzovať iba ak členské štáty rozhodnú, že pravdepodobne takéto účinky mať budú.

(12)

Keď členské štáty rozhodnú takto, mali by zohľadniť relevantné kritériá uvedené v tejto smernici.

(13)

Niektoré plány a programy pre svoju zvláštnu povahu nespadajú pod túto smernicu.

(14)

V prípade, že sa vyžaduje posudzovanie podľa tejto smernice, by sa mala vypracovať environmentálna správa obsahujúca relevantné informácie, ako ustanovuje táto smernica, a ktorá popisuje a hodnotí pravdepodobné významné environmentálne účinky vykonávania plánu alebo programu a primerané alternatívy, s ohľadom na ciele a geografický rozsah plánu alebo programu; členské štáty by mali informovať Komisiu o každom opatrení, ktoré prijali a ktoré sa týka kvality environmentálnych správ.

(15)

Aby sa prispelo k transparentnejšiemu rozhodovaniu s cieľom zaistiť komplexnosť a spoľahlivosť informácií poskytovaných pre posudzovanie, je potrebné zabezpečiť, aby sa počas posudzovania plánov a programov uskutočnili porady s orgánmi s príslušnou environmentálnou zodpovednosťou a s verejnosťou a aby sa stanovili vhodné časové rámce, ktoré by poskytovali dostatočný čas na porady, vrátane vyjadrenia stanovísk.

(16)

Tam, kde má vykonávanie plánu alebo programu vytvoreného v jednom štáte pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie iných členských štátov, malo by sa umožniť dotknutým členským štátom aby sa zúčastnili porád a príslušné orgány a verejnosť by mali byť informované a mali by mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(17)

Environmentálna správa a stanoviská relevantných orgánov a verejnosti, ako aj výsledky každej cezhraničnej porady by sa mali vziať do úvahy počas prípravy plánu alebo programu a pred jeho schválením alebo postúpením na legislatívne konanie.

(18)

Členské štáty by mali zabezpečiť, že pri schválení plánu alebo programu sú príslušné orgány a verejnosť informovaní a že sú im sprístupnené relevantné informácie.

(19)

Tam, kde vzniká záväzok vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie z tejto smernice a súčasne z iných právnych predpisov spoločenstva, ako je smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov ( 9 ), smernica 92/43/EHS, alebo smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky ( 10 ), členské štáty môžu zabezpečiť koordinované alebo spoločné postupy na plnenie požiadaviek dôležitých právnych predpisov spoločenstva, aby sa predišlo zdvojovaniu posudzovania.

(20)

Komisia by mala vypracovať prvú správu o uplatňovaní a účinnosti tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a potom ďalej v sedemročných intervaloch. S ohľadom na ďalšie zjednotenie požiadaviek ochrany životného prostredia a berúc do úvahy získané skúsenosti, mali by byť k prvej správe prípadne pripojené návrhy na zmenu tejto smernice, najmä čo sa týka možnosti jej rozšírenia na ďalšie oblasti alebo sektory a ďalšie typy plánov a programov,