Článok 29 3.

vnútroštátne pravidlá týkajúce sa začiatku, trvania, pozastavenia alebo prerušenia premlčacích lehôt neprimerane nebránia uplatňovaniu nárokov na náhradu škody a v žiadnom prípade nie sú reštriktívnejšie ako pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych systémov všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;

premlčacie lehoty na uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa tejto smernice sú aspoň päť rokov a v žiadnom prípade nesmú byť kratšie ako premlčacia lehota stanovená vo vnútroštátnych systémoch všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;

premlčacie lehoty nesmú začať plynúť skôr, než sa porušenie práva skončí a než sa navrhovateľ dozvie alebo než možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel o:

náklady na konanie nie sú pre navrhovateľov nedostupne vysoké na to, aby sa domáhali spravodlivosti;

navrhovatelia môžu žiadať o súdne príkazy, a to aj prostredníctvom skrátených konaní; takéto súdne príkazy sú vo forme konečného alebo predbežného opatrenia s cieľom zastaviť porušovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice vykonaním opatrenia alebo ukončením konania;

ak sa podá návrh a navrhovateľ predloží podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy dostatočné na podporu hodnovernosti jeho nároku na náhradu škody a uvedie, že spoločnosť má kontrolu nad ďalšími dôkazmi, mohli súdy v súlade s vnútroštátnym procesným právom nariadiť, aby spoločnosť takéto dôkazy sprístupnila;

vnútroštátne súdy obmedzia sprístupnenie požadovaných dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie potenciálneho nároku alebo nároku na náhradu škody, a zachovanie dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie takéhoto nároku na náhradu škody; pri určovaní toho, či je príkaz na sprístupnenie alebo uchovanie dôkazov primeraný, vnútroštátne súdy zvážia rozsah, v akom sú nárok alebo obhajoba podložené dostupnými skutočnosťami a dôkazmi odôvodňujúcimi žiadosť o sprístupnenie dôkazov; rozsah sprístupnenia a náklady naň, ako aj oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane akýchkoľvek tretích strán, ako aj to, aby sa predišlo nešpecifickému hľadaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú pre účastníkov konania dôležité; či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa žiada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkoľvek tretích osôb, ako aj to, či existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií;

členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre uplatnenie nároku na náhradu škody; členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné nástroje na ochranu takýchto informácií.