Článok 4 Strednodobé ciele Únie v oblasti klímy

od roku 2036 primeraný príspevok k cieľu v oblasti klímy do roku 2040 vo forme vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody až do výšky 5 % čistých emisií Únie z roku 1990, čo zodpovedá domácemu zníženiu čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2040 o 85 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to ambicióznym a zároveň nákladovo efektívnym spôsobom, na podporu Únie a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 oC a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5  oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, pričom sa zabezpečí environmentálna integrita týchto kreditov a zároveň podporí vedúce postavenie Únie v oblasti technológií; môže sa zvážiť pilotné obdobie na roky 2031 až 2035 na spustenie trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou; pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie, aby sa zabezpečilo, že budú založené na dôveryhodných a transformačných činnostiach vykonávaných v partnerských krajinách v záujme dosiahnutia cieľov a politík v oblasti klímy zlučiteľných s dlhodobým teplotným cieľom stanoveným v Parížskej dohode a že sa na ne budú vzťahovať spoľahlivé záruky, ktoré okrem iného zabezpečia integritu, zabránenie dvojitému započítaniu, doplnkovosť, stálosť, transparentnú správu, účinné metodiky monitorovania, podávania správ a overovania, a aby sa zabezpečili hospodárske, sociálne a environmentálne vedľajšie prínosy, a záruky v oblasti ľudských práv a vysoké ambície, pokiaľ ide o rozdelenie výnosov pre adaptáciu a rozdelenie prínosov zmierňovania s dotknutými krajinami; pri stanovovaní kritérií kvality Komisia vo vhodných prípadoch zváži doplnenie kritérií stanovených v článku 6 ods. 4 Parížskej dohody s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto záruk a najvyššiu kvalitu medzinárodných kreditov, najmä s ohľadom na stálosť a ľudské práva;

úloha domáceho trvalého odstraňovania emisií v rámci systému zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ( 1 ) na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) na kompenzáciu zvyškových ťažko znížiteľných emisií;

väčšia flexibilita v rámci všetkých odvetví a nástrojov a medzi nimi s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov jednoduchým a nákladovo efektívnym spôsobom;

realistický príspevok odstraňovania uhlíka k celkovým snahám o zníženie emisií, pričom sa zohľadní neistota spojená s prirodzeným odstraňovaním a zabezpečí, aby prípadné nedostatky neboli na úkor iných hospodárskych odvetví bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov využívať nadbytočné prirodzené odstraňovanie na kompenzáciu svojich emisií v iných odvetviach;

potreba zachovať, riadiť a vo vhodných prípadoch zvyšovať prírodné záchyty v dlhodobom horizonte a chrániť a obnovovať biodiverzitu, podporovať udržateľné a obehové biohospodárstvo a zohľadňovať účinky rozdielov vo vekovej štruktúre lesov, prirodzenú variabilitu a neistoty, najmä tie, ktoré súvisia s dôsledkami zmeny klímy a prírodných škodlivých činiteľov v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva;

ciele a úsilie členských štátov na obdobie po roku 2030 by mali odrážať nákladovú efektívnosť a solidaritu s ohľadom na rozmanité vnútroštátne okolnosti a špecifiká, a to aj v prípade ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

najlepšie dostupné a najnovšie vedecké poznatky vrátane najnovších správ IPCC a poradnej rady;

sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vo všetkých členských štátoch, a to aj vo vzťahu k cieľom dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

náklady spojené s nečinnosťou a prínosy opatrení v strednodobom až dlhodobom horizonte;

potreba zabezpečiť a podporovať korektnú a spravodlivú, pragmatickú, nákladovo efektívnu a sociálne vyváženú transformáciu pre všetkých, pričom treba zohľadniť rozmanité vnútroštátne okolnosti a venovať osobitnú pozornosť vplyvom na spotrebiteľské ceny, energetickú chudobu a dopravnú chudobu, ako aj regiónom a odvetviam vrátane ich investičnej kapacity, malým a stredným podnikom (MSP), poľnohospodárom a zraniteľným domácnostiam, ktoré sú zasiahnuté prechodom ku klimatickej neutralite;

zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, technologická neutralita, nákladová efektívnosť, hospodárska efektívnosť a hospodárska bezpečnosť;

opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií, inovácií a väčšej konkurencieschopnosti;

potreba posilniť odolnosť a globálnu konkurencieschopnosť hospodárstva Únie a znížiť riziko úniku uhlíka, najmä v prípade MSP a priemyselných odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka, a to aj vo vzťahu k vývozu, aby sa zabezpečila spravodlivá súťaž;

najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie;

fyzická a cenová dostupnosť energie, bezpečnosť dodávok, energetická bezpečnosť a energetická efektívnosť vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ako aj posilnenie elektrizačných sústav a prepojení s cieľom vybudovať skutočnú energetickú úniu a podporovať domácu výrobu energie;

úloha uhlíkovo neutrálnych a nízkouhlíkových palív a palív z obnoviteľných zdrojov pri dekarbonizácii dopravy vrátane cestnej dopravy po roku 2030 a konkrétne opatrenia na pomoc výrobcom ťažkých úžitkových vozidiel pri dosahovaní ich cieľov s prihliadnutím na európsky obsah;

spravodlivosť a solidarita medzi členskými štátmi a v rámci nich;

potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie a zároveň zaručiť sociálnu súdržnosť a zaistiť potravinovú bezpečnosť a spravodlivú transformáciu;

investičné potreby a príležitosti vrátane prístupu k verejným a súkromným financiám, ako aj podpora inovácií a prístupu k inovatívnym technológiám vo všetkých členských štátoch s prihliadnutím na geografickú rovnováhu;

medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a konečného cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ako aj podpora Únie pre jej partnerov pri riešení zmeny klímy a jej dôsledkov.