Článok 20 1

a)

identifikácia klienta a overenie jeho totožnosti;

b)

identifikácia konečných užívateľov výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho totožnosti, aby bol povinný subjekt presvedčený o tom, že vie, kto je konečným užívateľom výhod, a že chápe štruktúru vlastníctva a kontroly klienta;

c)

posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a zamýšľanej povahe obchodného vzťahu alebo príležitostných transakcií a ich pochopenie;

d)

overenie, či sa na klienta alebo konečného užívateľa výhod vzťahujú cielené finančné sankcie, a v prípade klienta alebo strany právneho zoskupenia, ktorí sú právnym subjektom, či fyzické alebo právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie, kontrolujú tento právny subjekt alebo majú viac ako 50 % vlastníckych práv k tomuto subjektu alebo väčšinový podiel v ňom, či už individuálne, alebo kolektívne;

e)

posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o povahe podnikateľskej činnosti klientov a o ich zamestnaní alebo povolaní, a to v prípade podnikov vrátane toho, či vykonávajú činnosti;

f)

vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane kontroly transakcií vykonaných v priebehu trvania obchodného vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s tým, čo povinný subjekt vie o klientovi, jeho obchodnom a rizikovom profile a v potrebných prípadoch aj o zdroji jeho finančných prostriedkov.

g)

určenie, či klient, konečný užívateľ výhod klienta a v relevantných prípadoch osoba, v mene alebo v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva, je politicky exponovanou osobou, rodinným príslušníkom alebo osobou známou ako blízka osoba politicky exponovanej osoby;

h)

ak sa transakcia alebo činnosť vykonáva v mene alebo v prospech fyzických osôb, ktoré nie sú klientom, identifikujú túto fyzickú osobu a overia ich totožnosť;

i)

overujú, či každá osoba, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta, je na to oprávnená, pričom ju identifikujú a overia jej totožnosť.