NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Text s významom pre EHP)

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1252

z 11. apríla 2024,

ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020

(Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

1. Prehľad

Názov	Regulácia
KAPITOLA 1 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	KAPITOLA 1 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA 2 STRATEGICKÉ A KRITICKÉ SUROVINY	KAPITOLA 2 STRATEGICKÉ A KRITICKÉ SUROVINY
KAPITOLA 3 POSILNENIE HODNOTOVÉHO REŤAZCA SUROVÍN ÚNIE	KAPITOLA 3 POSILNENIE HODNOTOVÉHO REŤAZCA SUROVÍN ÚNIE
KAPITOLA 4 MONITOROVANIE A ZMIERŇOVANIE RIZÍK	KAPITOLA 4 MONITOROVANIE A ZMIERŇOVANIE RIZÍK
KAPITOLA 5 UDRŽATEĽNOSŤ	KAPITOLA 5 UDRŽATEĽNOSŤ
KAPITOLA 6 SPRÁVA A RIADENIE	KAPITOLA 6 SPRÁVA A RIADENIE
KAPITOLA 7 DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI A POSTUP VÝBORU	KAPITOLA 7 DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI A POSTUP VÝBORU
KAPITOLA 8 ZMENY	KAPITOLA 8 ZMENY
KAPITOLA 9 ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	KAPITOLA 9 ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRÍLOHA I Strategické suroviny	PRÍLOHA I Strategické suroviny Oddiel 1 Zoznam strategických surovín Za strategické sa považujú tieto suroviny: a) bauxit/oxid hlinitý/hliník; b) bizmut; c) bór – v metalurgickej kvalite; d) kobalt; e) meď; f) gálium; g) germánium; h) lítium – v kvalite vhodnej na výrobu batérií; i) kovový horčík; j) mangán – v kvalite vhodnej na výrobu batérií; k) grafit – v kvalite vhodnej na výrobu batérií; l) nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií; m) kovy platinovej skupiny; n) prvky vzácnych zemín na výrobu permanentných magnetov (Nd, Pr, Tb, Dy, Gd, Sm a Ce); o) kovový kremík; p) kovový titán; q) volfrám. Oddiel 2 Metodika výberu strategických surovín 1. Strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a v leteckom a vesmírnom priemysle v súlade s týmito kritériami: a) množstvo strategických technológií, v ktorých sa daná surovina používa ako vstup; b) množstvo suroviny potrebné na výrobu príslušných strategických technológií; c) očakávaný celosvetový dopyt po príslušných strategických technológiách. 2. Predpokladaný rast dopytu (DF/C,τ) sa vypočíta takto: kde: DFτ je prognóza celosvetového ročného dopytu po surovine v roku τ; GSτο je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie τ0. 3. Náročnosť zvyšovania výroby sa určí prinajmenšom s prihliadnutím na: a) súčasný celosvetový ročný rozsah výroby suroviny; b) pomer medzi zásobami a výrobou suroviny na základe známych zásob hospodársky vyťažiteľných geologických zdrojov a súčasnej celosvetovej ročnej produkcie; c) čas realizácie nových projektov na zvýšenie dodávateľskej kapacity, ak sú k dispozícii spoľahlivé informácie.
PRÍLOHA II Kritické suroviny	PRÍLOHA II Kritické suroviny Oddiel 1 Zoznam kritických surovín Za kritické sa považujú tieto suroviny: a) antimón; b) arzén; c) bauxit/oxid hlinitý/hliník; d) baryt; e) berýlium; f) bizmut; g) bór; h) kobalt; i) koksovateľné uhlie; j) meď; k) živec; l) kazivec; m) gálium; n) germánium; o) hafnium; p) hélium; q) prvky ťažkých vzácnych zemín; r) prvky ľahkých vzácnych zemín; s) lítium; t) horčík; u) mangán; v) grafit; w) nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií; x) niób; y) fosfátová hornina; z) fosfor; a. a.) kovy platinovej skupiny; ab) skandium; ac) kovový kremík; ad) stroncium; ae) tantal; af) kovový titán; ag) volfrám; ah) vanád. Oddiel 2 Výpočet hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami 1. Hospodársky význam (economic importance – EI) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto: kde: s označuje sektory hospodárstva (2-číselný kód) podľa klasifikácie NACE; As je podiel konečného použitia posudzovanej suroviny v sektore podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód) (na základe hodnôt Únie, ak sú k dispozícii, v opačnom prípadne na základe celosvetových podielov); Qs je pridaná hodnota príslušného sektora podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód), ako podiel celosvetového hospodárstva; SIEI je substitučný index súvisiaci s hospodárskym významom. 2. Substitučný index posudzovanej suroviny súvisiaci s hospodárskym významom (SIEI) sa vypočíta na základe najrelevantnejších spôsobov priemyselného využitia takto: kde: i označuje konkrétnu náhradnú surovinu; a označuje konkrétne použitie suroviny; SPPi,a; EI je výkonnostný parameter ekonomického významu každej náhradnej suroviny i v porovnaní s posudzovanou surovinou, založený na technickej výkonnosti vrátane funkčnosti a nákladovej výkonnosti pre každú aplikáciu a; Sharea je podiel surovín v rámci konečného použitia; Subsharei,a je čiastkový podiel každého náhradného materiálu v rámci každého použitia. 3. Riziko spojené s dodávkami (supply risk – SR) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto: kde: GS označuje celosvetovú ročnú výrobu posudzovanej suroviny; EU sourcing označuje skutočné získavanie dodávok pre Úniu, t. j. súhrn domácej výroby v Únii a dovoz z tretích krajín alebo zo zámorských krajín či území do Únie; HHI je Herfindahlov-Hirschmanov index (používa sa ako zástupná hodnota koncentrácie dodávok v krajinách); WGI je index založený na odstupňovaných ukazovateľoch Svetovej banky pre správu vecí verejných vo svete (používa sa ako zástupná hodnota správy vecí verejných v krajine); tc je parameter obchodu upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou c; EoLRIR je miera recyklácie vstupov po skončení životnosti, teda pomer vstupov pochádzajúcich z druhotných materiálov (recyklovaných zo šrotu/zvyškov) voči všetkým vstupom suroviny (primárnym a druhotným); SISR je substitučný index súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami; IR je závislosť od dovozu. 4. Závislosť od dovozu surovín IR sa vypočíta takto: 5. Herfindahlov-Hirschmanov index (HHIWGI) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto: kde: c označuje krajiny dodávajúce posudzovanú surovinu; Sc je podiel krajiny c na dodávkach posudzovanej suroviny (GS alebo EU sourcing); WGIc je index krajiny c založený na odstupňovaných ukazovateľoch Svetovej banky pre správu vecí verejných vo svete; tc je parameter obchodu v krajine upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou c. 6. Substitučný index posudzovanej suroviny súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami (SISR) sa vypočíta takto: kde: i označuje konkrétny náhradný materiál; a označuje konkrétne použitie navrhovaného materiálu; SPPi; SR je výkonnostný parameter rizika spojeného s dodávkami každého náhradného materiálu i, založený na jeho celosvetovej produkcii, kritickosti a hospodárskom význame (primárny produkt, druhotný produkt, vedľajší produkt); Sharea je podiel navrhovaných materiálov v rámci konečného použitia; Subsharei,a je čiastkový podiel každého náhradného materiálu v rámci každého použitia. 7. Ak je meranie hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami ovplyvnené štrukturálnymi alebo štatistickými zmenami horizontálne v prípade všetkých posudzovaných materiálov, zodpovedajúce hodnoty sa opravia, aby sa takéto zmeny vykompenzovali. Výpočty vzorcov v tomto oddiele vychádzajú z priemeru za posledných päť rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje. Prihliada sa na prioritu, kvalitu a dostupnosť údajov.
PRÍLOHA III Posudzovanie kritérií na uznanie projektov za strategické	PRÍLOHA III Posudzovanie kritérií na uznanie projektov za strategické 1. Pri posudzovaní toho, či projekt v Únii spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) sa zohľadní: a) či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 5 ods. 2 písm. a); b) či projekt prispieva k zachovaniu alebo posilneniu kapacít Únie ako podielu na ročnej spotrebe strategických surovín v Únii, a to pri zohľadnení očakávaného rastu spotreby v Únii; c) či projekt prispieva k posilneniu kapacity Únie produkovať inovatívne suroviny, ktoré dokážu nahradiť strategické suroviny v rámci jednej alebo viacerých strategických technológií, pričom sa prijímajú opatrenia na dosiahnutie podobnej alebo nižšej environmentálnej stopy v porovnaní s nahrádzanou strategickou surovinou. Príspevok projektu k referenčnej hodnote príslušnej kapacity sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu a podkladové technické informácie uvedené v žiadosti a odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh. 2. Pri posudzovaní toho, či projekt v tretej krajine alebo zámorskej krajine či území spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) sa zohľadní: a) či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 5 ods. 2 písm. b) alebo či prispieva k zachovaniu odolnosti dodávok strategických surovín v Únii; b) či platný právny rámec alebo iné podmienky poskytujú uistenie o tom, že obchod a investície súvisiace s projektom nebudú narušené, pričom sa zohľadní najmä to, či Únia uzavrela s príslušnou treťou krajinou alebo zámorskou krajinou či územím strategické partnerstvo uvedené v článku 37 alebo obchodnú dohodu obsahujúcu kapitolu o surovinách a či je v súlade so spoločnou obchodnou politikou Únie; c) rozsah existencie podnikov, ktoré majú uzavreté alebo sú ochotné uzavrieť dohody o odbere s predkladateľom projektu s cieľom využívať alebo spracúvať strategické suroviny vyrábané v rámci príslušných projektov v Únii; d) či je projekt v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce a zahraničnej politiky Únie. Príspevok projektu k referenčným hodnotám uvedeným v písmene a) sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu a podkladové technické informácie uvedené v žiadosti, na odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh, ako aj na podiel výstupov projektu, na ktoré sa vzťahujú existujúce alebo potenciálne dohody o odbere uvedené v písmene c). Dôkazy súvisiace s písmenom c) môžu zahŕňať zmluvné dohody, vyhlásenia o zámere alebo memorandá o porozumení. 3. Pri posudzovaní toho, či projekt spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. b) sa zohľadní: a) kvalita štúdií uskutočniteľnosti vykonaných v súvislosti s potenciálom rozvoja projektu; b) či bolo použitie zamýšľanej technológie preukázané v príslušnom prostredí. 4. Štúdie uskutočniteľnosti uvedené v odseku 3 písm. a) sú koncipované tak, aby: a) sa v nich posudzovala pravdepodobná úspešnosť navrhovaného projektu na základe analýzy technologických a environmentálnych hľadísk; b) sa v nich identifikovali potenciálne technické aspekty a problémy, ktoré by sa mohli pri realizácii projektu vyskytnúť. Na potvrdenie uskutočniteľnosti projektu môžu byť potrebné ďalšie štúdie. 5. Pri posudzovaní toho, či projekty, ktoré sa nachádzajú v Únii, spĺňajú kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa zohľadní celkové posúdenie súladu projektu s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ako aj príslušné doplňujúce dôkazy, pričom sa prihliadne na lokalitu projektu. Pri posudzovaní toho, či projekty v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach spĺňajú kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa zohľadní súlad s uplatniteľným vnútroštátnymi právom, ak toto vnútroštátne právo poskytuje dostatočnú záruku súladu s kritériom alebo jeho aspektmi a s týmito medzinárodnými nástrojmi: a) Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky; b) usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie, najmä usmernenia týkajúce sa boja proti korupcii; c) usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí; d) usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán v ťažobnom priemysle, a to aj v prípadoch, keď sa odkazuje na zásady stanovené v Deklarácii Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva; e) zásady OECD v oblasti správy a riadenia spoločností; f) usmernenia OECD pre nadnárodné podniky týkajúce sa zodpovedného obchodného správania; g) hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; h) výkonnostná norma IFC č. 5 týkajúca sa nadobúdania pozemkov a nedobrovoľného presídľovania. 6. Predkladatelia projektov môžu splnenie kritéria stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. c) doložiť aj týmito spôsobmi: a) predložením dôkazu o tom, že dotknutý projekt je individuálne certifikovaný jedným alebo viacerými systémami uznanými podľa článku 30 ods. 2, ktoré spoločne pokrývajú požiadavky uvedené v prílohe IV bode 2; alebo b) prijatím záväzku získať pre dotknutý projekt certifikáciu v rámci jedného alebo viacerých systémov uznaných podľa článku 30 ods. 2, ktoré spoločne pokrývajú požiadavky uvedené v prílohe IV bode 2, a predložením dostatočných dôkazov o tom, že dotknutý projekt bude pri realizácii schopný plniť kritériá takejto certifikácie. 7. Pri posudzovaní toho, či projekt v Únii spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d) sa zohľadní: a) či sa na projekte zúčastňujú podniky z rôznych členských štátov; b) či sa potenciálni odberatelia takisto nachádzajú vo viac než jednom členskom štáte; c) účinky na dostupnosť strategických surovín pre používateľov v odberateľských odvetviach vo viac než jednom členskom štáte. 8. Pri posudzovaní toho, či projekt v tretej krajine spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. e) sa zohľadní rozsah, v akom projekt v príslušnej tretej krajine prispieva k: a) posilneniu viac než jednej fázy v rámci hodnotového reťazca surovín v danej krajine alebo jej širšom regióne; b) podpore súkromných investícií do domáceho hodnotového reťazca surovín; c) vytváraniu širších hospodárskych alebo sociálnych prínosov vrátane vytvárania pracovných miest.
PRÍLOHA IV Kritériá vzťahujúce sa na systémy certifikácie	PRÍLOHA IV Kritériá vzťahujúce sa na systémy certifikácie 1. Uznaný systém certifikácie spĺňa tieto kritériá: a) je otvorený za transparentných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok pre všetky hospodárske subjekty, ktoré sú ochotné a schopné splniť požiadavky systému, a podlieha riadeniu so zapojením viacerých zainteresovaných strán; b) overovanie a monitorovanie súladu je objektívne, vychádza z medzinárodných, únijných alebo vnútroštátnych noriem, požiadaviek a postupov a vykonáva sa nezávisle od príslušného hospodárskeho subjektu; c) zahŕňa dostatočné požiadavky a postupy na zabezpečenie spôsobilosti a nezávislosti zodpovedných overovateľov; d) zahŕňa požiadavky na zabezpečenie audítorskej správy vypracovanej na úrovni lokality. 2. Požiadavky na certifikáciu prinajmenšom zahŕňajú: a) požiadavky zaisťujúce environmentálne udržateľné postupy vrátane požiadaviek zaisťujúcich environmentálne manažérstvo a zmierňovanie vplyvu v týchto kategóriách environmentálnych rizík: i) ovzdušie vrátane znečistenia ovzdušia, ktoré predstavujú napríklad emisie skleníkových plynov; ii) voda vrátane morského dna a morského prostredia a znečistenie vody, využívanie vody, množstvo vody, berúc do úvahy povodne alebo suchá, a prístup k vode; iii) pôda vrátane znečistenia pôdy, erózie pôdy, využívania pôdy a degradácie pôdy; iv) biodiverzita vrátane škôd na biotopoch, voľne žijúce živočíchy flóra a ekosystémy vrátane ekosystémových služieb; v) nebezpečné látky; vi) hluk a vibrácie; vii) bezpečnosť závodov; viii) spotreba energie; ix) odpad a zvyšky; b) požiadavky na zabezpečenie sociálne zodpovedných postupov vrátane dodržiavania ľudských práv a pracovných práv vrátane komunitného života pôvodných obyvateľov; c) požiadavky na zabezpečenie integrity a transparentnosti podnikania vrátane požiadaviek na uplatňovanie správneho riadenia finančných, environmentálnych a sociálnych záležitostí a politík boja proti korupcii a úplatkárstvu.
PRÍLOHA V Environmentálna stopa	PRÍLOHA V Environmentálna stopa Časť I Vymedzenie pojmov Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: a) „údaje o činnosti“ sú informácie súvisiace s procesmi pri modelovaní inventarizačných analýz životného cyklu, pričom súhrnné výsledky inventarizačnej analýzy životného cyklu dosiahnuté spracovateľskými reťazcami, ktoré predstavujú činnosti určitého procesu, sa jednotlivo vynásobia zodpovedajúcimi údajmi o činnosti a následne sa skombinujú, a to s cieľom odvodiť environmentálnu stopu spojenú s daným procesom; b) „zoznam materiálov“ je zoznam surovín, podzostáv, medzizostáv, subkomponentov, častí a ich jednotlivých množstiev potrebných na zhotovenie výrobku v rozsahu štúdie; c) „údaje týkajúce sa konkrétnej spoločnosti“ alebo „primárne údaje“ sú priamo merané alebo získané údaje z jedného alebo viacerých zariadení (údaje z konkrétnej lokality), ktoré sú pre činnosť spoločnosti reprezentatívne; d) „metóda posudzovania vplyvu“ je protokol na kvantitatívne premietnutie údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu do príspevkov k environmentálnemu vplyvu vzbudzujúcemu obavy; e) „kategória vplyvu“ je trieda využívania zdrojov alebo environmentálneho vplyvu, na ktorú sa vzťahujú údaje inventarizačnej analýzy životného cyklu; f) „životný cyklus“ sú po sebe idúce a vzájomne prepojené fázy systému výrobkov, a to od získania suroviny alebo výroby z prírodných zdrojov až po konečné zneškodnenie výrobku (ISO 14040:2006); g) „inventarizačná analýza životného cyklu“ alebo „LCI“ je kombinovaný súbor vzájomného pôsobenia elementárneho toku, toku odpadu a toku výrobkov v súbore údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu; h) „súbor údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu“ je dokument alebo súbor obsahujúci informácie o životnom cykle konkrétneho výrobku či inú referenciu, ako je lokalita alebo proces, ktorý zahŕňa opisné metaúdaje a kvantitatívnu inventarizačnú analýzu životného cyklu a môže byť súbor údajov o jednotkovom procese, čiastočne alebo úplne agregovaný súbor údajov; i) „sekundárne údaje“ sú údaje, ktoré nepochádzajú z konkrétneho procesu v rámci dodávateľského reťazca spoločnosti uskutočňujúcej štúdiu o environmentálnej stope, konkrétne údaje, ktoré spoločnosť priamo nezískava, nemeria ani neodhaduje, ale pochádzajú z databázy inventarizačnej analýzy životného cyklu tretej strany alebo z iných zdrojov, vrátane priemerných údajov priemyselného odvetvia, ako napríklad z uverejnených údajov o výrobe, vládnych štatistík a odvetvových združení, štúdie v odbornej literatúre, technické štúdie a patenty a môžu sa zakladať aj na finančných údajoch a obsahovať zástupné údaje či iné všeobecné údaje, vrátane primárnych údajov, ktoré prechádzajú stupňom horizontálnej agregácie; j) „hranica systému“ sú aspekty, ktoré sú zahrnuté do štúdie životného cyklu, alebo sú z nej vylúčené. Pravidlá výpočtu environmentálnej stopy kritickej suroviny musia obsahovať akékoľvek ďalšie vymedzenia potrebné na ich výklad. Časť II Rozsah pôsobnosti V tejto prílohe sa uvádzajú základné prvky výpočtu environmentálnej stopy kritických surovín. Pravidlá výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín vychádzajú zo základných prvkov uvedených v tejto prílohe, pričom sa zohľadňujú vedecky podložené metódy posudzovania a príslušné medzinárodné normy v oblasti posudzovania životného cyklu. Výpočet environmentálnej stopy kritickej suroviny vychádza zo zoznamu materiálov, z energie, výrobných metód a pomocných materiálov používaných v predmetných zariadeniach na výrobu kritickej suroviny. Pri určovaní pravidiel výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa Komisia zameria na zabezpečenie súladu s pravidlami výpočtu environmentálnej stopy medziproduktov a konečných výrobkov, v ktorých sa príslušné kritické suroviny využívajú. Časť III Deklarovaná jednotka Deklarovanou jednotkou je 1 kg príslušného typu kritickej suroviny. V pravidlách výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa môže stanoviť vyššia alebo nižšia hodnota deklarovanej jednotky vyjadrená v kilogramoch, ak je to potrebné na zohľadnenie povahy alebo použitia príslušnej kritickej suroviny. V súvislosti s touto deklarovanou jednotkou sa musia zohľadniť všetky kvantitatívne vstupné a výstupné údaje, ktoré výrobca získal na účely kvantifikácie uhlíkovej stopy. Časť IV Hranica systému 1. Tromi fázami životného cyklu, ktoré sa majú zahrnúť do hranice systému primárnych kritických surovín, sú ťažba, koncentrácia a rafinácia, a to s týmito procesmi, ak sú relevantné pre konkrétnu surovinu: a) procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane ťažby rudy na výrobu suroviny, výroby a dodávok vrátane prepravy chemických látok, pomocných procesov, výroby a dodávok vrátane prepravy palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie ani ich daná organizácia neprevádzkuje; b) preprava rudy, koncentrátov a surovín dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia; c) skladovanie rudy, koncentrátov a surovín; d) drvenie a čistenie rudy; e) výroba koncentrátu suroviny; f) extrakcia kovov chemickými, fyzikálnymi alebo biologickými prostriedkami; g) tavenie; h) konverzia kovov; i) čistenie trosky; j) rafinácia kovov; k) elektrolýza kovov; l) odlievanie alebo balenie kovov; m) spracovanie opotrebovaných materiálov a trosky; n) všetky súvisiace pomocné procesy, ako je čistenie odpadových vôd na mieste vrátane procesu čistenia úžitkovej vody, vody na priame chladenie a povrchovej odtokovej vody; systémy znižovania emisií plynov vrátane primárnych a sekundárnych odplynov; kotly vrátane kotlov na predúpravu napájacej vody; vnútorná logistika. 2. Do hranice systému druhotných kritických surovín ohraničujúcej recyklačnú fázu životného cyklu sa zahrnú tieto procesy, ak sú relevantné pre konkrétnu recyklovanú surovinu: a) procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane produkcie nespracovaného vstupného materiálu (šrotu/zvyškov a primárnych koncentrátov), výroby a dodávok (prepravy) chemických látok, pomocných procesov, výroby a dodávok (prepravy) palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie; b) preprava koncentrátov a šrotu/zvyškov dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia; c) skladovanie šrotu/zvyškov, koncentrátov a surovín; d) predúprava druhotných surovín; e) tavenie; f) konverzia kovov; g) rafinácia kovov; h) elektrolýza kovov; i) odlievanie alebo balenie kovov; j) spracovanie opotrebovaných materiálov; k) všetky súvisiace pomocné procesy, ako je čistenie odpadových vôd na mieste vrátane procesu čistenia úžitkovej vody, vody na priame chladenie a povrchovej odtokovej vody; systémy znižovania emisií plynov vrátane primárnych a sekundárnych odplynov; kotly vrátane kotlov na predúpravu napájacej vody; a vnútorná logistika. 3. Fáza používania, alebo fáza skončenia životnosti sú z výpočtov environmentálnej stopy vylúčené, pretože zodpovedný hospodársky subjekt na ne nemá priamy vplyv. Vylúčiť možno ďalšie procesy, ak sa na environmentálnej stope konkrétnej kritickej suroviny podieľajú v zanedbateľnej miere. Časť V Kategórie vplyvu V pravidlách výpočtu sa špecifikujú kategórie vplyvu, ktoré sa musia zahrnúť do výpočtu environmentálnej stopy. Výber vychádza z analýzy problémových oblastí vykonanej v súlade s vedecky podloženými metódami vypracovanými na medzinárodnej úrovni, pričom sa prihliada na: a) relatívny význam rôznych vplyvov vrátane ich relatívneho významu z hľadiska splnenia cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia; b) potreby podnikov v odberateľských odvetviach, ktoré chcú informovať o environmentálnej stope kritických surovín, ktoré používajú. Časť VI Používanie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnych súborov údajov V pravidlách výpočtu sa pri všetkých príslušných procesoch a materiáloch určí použitie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti alebo sekundárnych súborov údajov. Ak pravidlá výpočtu umožňujú výber medzi súborom údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnym súborom údajov, Komisia zváži stimuly na použitie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti. Použitie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti musí byť povinné prinajmenšom pri procesoch, na ktoré má zodpovedný hospodársky subjekt priamy vplyv, a musí v najväčšej miere prispievať k príslušným kategóriám vplyvu. Údaje o činnosti týkajúce sa konkrétnej spoločnosti sa musia používať v kombinácii s príslušnými sekundárnymi súbormi údajov, ktoré sú v súlade s metódou výpočtu environmentálnej stopy. V pravidlách výpočtu sa špecifikuje, či je povolený odber vzoriek, v súlade s kritériami stanovenými vo vedecky podložených metódach vyvinutých na medzinárodnej úrovni. V prípade zmeny zoznamu materiálov alebo energetického mixu použitého pri výrobe typu kritickej suroviny sa vyžaduje nový výpočet environmentálnej stopy. Pri stanovovaní pravidiel výpočtu, a to aj pre emisie skleníkových plynov vyprodukované elektrinou používanou na výrobu kritických surovín, Komisia zabezpečí súlad a zosúladenie s inými príslušnými právnymi predpismi Únie, pokiaľ nie je odôvodnené inak. Pravidlá výpočtu, ktoré sa majú vypracovať prostredníctvom delegovaného aktu, musia zahŕňať podrobné modelovanie týchto fáz životného cyklu: a) fáza ťažby, koncentrácie a rafinácie primárnych surovín; b) fáza získavania a spracovania druhotných surovín. Časť VII Metódy posudzovania vplyvu Environmentálna stopa sa vypočíta pomocou vedecky podložených metód posudzovania vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje vývoj na medzinárodnej úrovni v rámci príslušných kategórií vplyvu, pokiaľ ide o zmenu klímy, vodu, ovzdušie, pôdu, zdroje, využívanie pôdy a toxicitu. Výsledky sa predkladajú vo forme charakterizovaných výsledkov bez normalizácie a váženia. Časť VIII Výkonnostné triedy vzhľadom na environmentálnu stopu S cieľom umožniť diferenciáciu trhu sa v závislosti od rozdelenia hodnôt vo vyhláseniach o environmentálnej stope uvedených na vnútorný trh určí zmysluplný počet výkonnostných tried, pričom kategória A je najlepšou triedou s najmenším vplyvom počas životného cyklu. Určenie prahovej hodnoty a šírky každej výkonnostnej triedy sa musí zakladať na výkonovom spektre príslušných kritických surovín uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, očakávaných technologických zlepšeniach a iných technických faktoroch, ktoré sa majú určiť. Komisia každé tri roky preskúma počet výkonnostných tried a prahové hodnoty medzi nimi, aby vzhľadom na trhovú realitu a jej očakávaný vývoj zostali reprezentatívne. Časť IX Posudzovanie zhody V pravidlách výpočtu a overovania sa určí platný postup posudzovania zhody spomedzi modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES, a to s úpravami potrebnými vzhľadom na dotknutý materiál. Pri určovaní platného postupu posudzovania zhody Komisia zohľadní tieto kritériá: a) vhodnosť dotknutého modulu pre daný typ materiálu a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu; b) povaha rizík, ktoré môžu z daného výrobku vyplynúť, a miera, do akej posudzovanie zhody zodpovedá typu a úrovni rizika; c) ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj	Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj	Požiadavka

Builddate: 03.05.2024 00:00:00 -Doknr: CELEX:32024R1252
EULAW -
EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.