1. Pri posudzovaní toho, či štandardy pre údaje inštitúcie spĺňajú minimálne štandardy na to, aby sa interný model merania rizika považoval za dostatočne presný pri meraní rizík, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány overujú, či:
a)
inštitúcia v rámci svojich interných politík dokumentuje akúkoľvek metodiku používanú na vyplnenie časových radov chýbajúcimi údajovými bodmi a či takáto dokumentácia obsahuje dôkladnú analýzu preukazujúcu, že tieto metodiky nemajú vplyv na volatility a korelácie faktorov rizika;
b)
inštitúcia stanovila objektívne kritériá, v ktorých sa stanovuje, ktorá metodika vypĺňania časových radov sa používa, ak je k dispozícii viac než jedna metodika, a či tieto kritériá zdokumentovala vo svojich interných politikách;
c)
inštitúcia v rámci svojich interných politík zaviedla postup, ktorý sa má dodržiavať pri každej zmene hodnôt v časových radoch, a či takýto proces zahŕňa dokumentáciu vykonaných zmien;
d)
inštitúcia nevykonáva filtrovanie údajov vrátane dolného ohraničovania, horného ohraničovania a vylučovania odľahlých hodnôt, pokiaľ inštitúcia nedokáže preukázať, že vylúčený údajový bod sa týka chybných alebo zastaraných údajov, a inštitúcia takéto vylúčenie nezdokumentuje;
e)
inštitúcia vykonáva pravidelné kontroly kvality časových radov používaných pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku a či dokumentuje tieto kontroly a príslušné výsledky;
f)
inštitúcia v rámci kontrol uvedených v písmene e) analyzuje účinok chýbajúcich alebo nahradených údajov a metodiky použitej na získanie časových radov na volatility a korelácie faktorov rizika;
g)
je kvalita údajov v časových radoch používaných inštitúciou primeraná.
Na účely písmena e) príslušné orgány overujú, či inštitúcia v rámci kontrol uvedených v uvedenom písmene pri každom časovom rade monitoruje:
a)
počet dní, za ktoré pôvodne chýbali údajové body a potom boli vyplnené pomocou konkrétnej metodiky;
b)
počet dní, za ktoré boli pôvodne údajové body k dispozícii a potom boli nahradené pomocou konkrétnej metodiky;
c)
počet dní bez denných zmien;
d)
maximálny počet po sebe nasledujúcich dní bez denných zmien.
požadujú, aby inštitúcia poskytla prehľad časových radov používaných pri
,
,
,
,
, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a pri výpočte mier rizika v rámci stresového scenára uvedených v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397, a do tohto prehľadu zahŕňajú za každý použitý časový rad:
i)
celkový počet dní v období pozorovania použitom pri výpočte
,
,
,
,
a
, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397;
ii)
počet dní s chýbajúcimi údajmi v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;
iii)
počet dní bez dennej zmeny v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;
iv)
maximálny počet po sebe nasledujúcich dní bez dennej zmeny v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;
v)
počet dní, za ktoré boli údaje pôvodne k dispozícii v časovom rade, ale ktoré inštitúcia vylúčila alebo zmenila pred tým, než boli použité pri výpočte
,
,
,
,
, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397;
b)
na základe prehľadu uvedeného v písmene a) identifikujú časové rady použité pri faktoroch rizika, ktoré môžu byť ovplyvnené nízkou kvalitou údajov;
c)
na základe prehľadu uvedeného v písmene a) vyberajú vzorku časových radov, ktoré charakterizuje vysoký počet pôvodne chýbajúcich údajových bodov, a uplatňujú nasledujúce kroky v tomto poradí:
i)
požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady len s pôvodnými údajovými bodmi a časové rady po ich vyplnení;
ii)
overujú, či boli časové rady vyplnené v súlade s metodikami uvedenými v interných politikách, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) a b), a či sú takéto metodiky primerané pre daný prípad;
d)
na základe prehľadu uvedeného v písmene b) vyberajú vzorku časových radov, ktoré charakterizuje vysoký počet údajových bodov, ktoré boli pôvodne k dispozícii, ale boli nahradené inými údajovými bodmi, a uplatňujú nasledujúce kroky v tomto poradí:
i)
požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady len s pôvodnými údajovými bodmi a časové rady po tom, ako boli údajové body v časových radoch nahradené;
ii)
overujú, či boli údajové body nahradené v súlade s metodikami uvedenými v interných politikách, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) a b), a či sú takéto metodiky primerané pre daný prípad.
Na účely písmena b) môžu príslušné orgány v prípade potreby použiť ako základ pre identifikáciu uvedenú v uvedenom písmene tieto ukazovatele:
a)
časové rady s menej než 10 % pôvodne dostupných údajových bodov;
b)
časové rady s 20 po sebe nasledujúcimi pracovnými dňami bez dennej zmeny;
c)
časové rady s viac než 20 % dňami bezo zmien;
d)
časové rady, pri ktorých sa zmenilo viac než 50 % pôvodne dostupných údajov.
Príslušné orgány požadujú, aby inštitúcia odôvodnila použitie uvedených časových radov a prípadne udala dôvod, prečo je zodpovedajúci faktor rizika zahrnutý do zredukovaného súboru faktorov rizika, ako sa uvádza v článku 325bc ods. 2 písm. a) a b) a článku 325bc ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
3. V prípade faktorov rizika, pri ktorých sa používajú proxy údaje, príslušné orgány vykonávajú posúdenie proxy časových radov uvedených v odseku 2 použitých pri výpočte
,
,
,
,
a
, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a mier rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397.
