|
+PRÍLOHA IV PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY |
PRÍLOHA IV PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY
PRÍLOHA IV PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY 1. Projekt spoločného záujmu so značným cezhraničným vplyvom je projekt na území členského štátu a musí spĺňať tieto podmienky:
a)
v prípade prenosu elektriny projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, pričom má účinok zvýšenia cezhraničnej prenosovej kapacity sústavy na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, a to najmenej o 500 megawattov (MW) v porovnaní so situáciou bez uvedenia projektu do prevádzky, alebo sa projektom zmenšuje energetická izolácia neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch a zvyšuje sa cezhraničná prenosová kapacita sústavy na hraniciach medzi dvomi členskými štátmi, a to najmenej o 200 MW;
b)
v prípade uskladňovania elektriny projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu najmenej 225 MW a má uskladňovaciu kapacitu, ktorá umožňuje čistú ročnú výrobu elektriny v objeme 250 gigawatthodín/rok;
c)
v prípade inteligentných elektrizačných sústav je projekt navrhnutý pre zariadenie a vybavenie na úrovni vysokého napätia a stredného napätia a zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. Projekt môže zahŕňať len PDS za predpokladu, že pochádzajú aspoň z dvoch členských štátov, a za predpokladu, že je zabezpečená interoperabilita. Projekt musí spĺňať najmenej dve z týchto kritérií: zahŕňa 50 000 užívateľov, výrobcov, spotrebiteľov alebo výrobcov-spotrebiteľov elektrickej energie, zachytáva oblasť spotreby v objeme najmenej 300 gigawatthodín/rok, aspoň 20 % spotreby elektrickej energie spojenej s projektom pochádza z variabilných obnoviteľných zdrojov, alebo projekt znižuje energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch. Projekt nemusí zahŕňať fyzickú spoločnú hranicu. V prípade projektov týkajúcich sa malých izolovaných sústav v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 42 smernice (EÚ) 2019/944 vrátane ostrovov sa tieto úrovne napätia rovnajú najvyššej úrovni napätia v príslušnej elektrizačnej sústave;
d)
pokiaľ ide o prepravu vodíka, projekt umožňuje prepravu vodíka cez hranice príslušných členských štátov alebo zvyšuje existujúcu cezhraničnú kapacitu prepravy vodíka na hranici medzi dvoma členskými štátmi najmenej o 10 % v porovnaní so situáciou pred uvedením projektu do prevádzky a projekt dostatočne preukazuje, že je podstatnou súčasťou plánovanej cezhraničnej vodíkovej siete, a poskytuje dostatočný dôkaz o existujúcich plánoch a spolupráci so susednými krajinami a s prevádzkovateľmi sietí alebo, v prípade projektov znižujúcich energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch, cieľom projektu je priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;
e)
v prípade zariadení na skladovanie alebo príjem vodíka uvedených v bode 3 prílohy II je cieľom projektu priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;
f)
v prípade elektrolyzérov projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu v objeme aspoň 50 MW, ktorú poskytuje jeden elektrolyzér alebo súbor elektrolyzérov v rámci jedného a koordinovaného projektu, a prináša výhody priamo alebo nepriamo aspoň dvom členským štátom a konkrétne, pokiaľ ide o ostrovy a ostrovné systémy, podporuje inovačné a iné riešenia zahŕňajúce aspoň dva členské štáty s významným pozitívnym vplyvom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a na jej cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a významne prispieva k udržateľnosti ostrovného energetického systému a energetického systému Únie;
g)
v prípade inteligentných plynárenských sietí projekt zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. PDS sa môžu zapojiť, ale len s podporou PPS z najmenej dvoch členských štátov, ktorí sú do projektu úzko zapojení a zabezpečujú interoperabilitu;
h)
v prípade prenosu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori je projekt navrhnutý tak, aby sa elektrina prepravovala z lokalít výroby elektriny na mori s kapacitou v objeme aspoň 500 MW, a umožňuje prenos elektriny do sústavy konkrétneho členského štátu na pevnine, čím sa zvýši objem elektriny z obnoviteľných zdrojov dostupnej na vnútornom trhu. Projekt sa musí rozvíjať v oblastiach s nízkym rozšírením elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori a preukázať významný pozitívny vplyv na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a jej cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a musí významne prispievať k udržateľnosti energetického systému a integrácii trhu, a to bez toho, aby bránil cezhraničným kapacitám a tokom;
i)
v prípade projektov oxidu uhličitého sa projekt využíva na prepravu a – v príslušných prípadoch – na uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého pochádzajúceho aspoň z dvoch členských štátov. 2. Projekt vo vzájomnom záujme s významným cezhraničným vplyvom musí byť projekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:
a)
v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 1 písm. a) a f) prílohy II projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky, na hranici tohto členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre elektrinu v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;
b)
v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 3 prílohy II projekt v oblasti vodíka umožňuje prepravu vodíka cez hranice členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a preukazuje, že podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre plyn v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;
c)
v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 5 prílohy II sa projekt môže využiť na prepravu a uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého aspoň v dvoch členských štátoch a jednej tretej krajine. 3. Pokiaľ ide o projekty, ktoré patria do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v bode 1 písm. a), b), c), d) a f) prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
prenos elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných centier spotreby a úložísk meraný podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:
i)
v prípade prenosu elektriny odhadom objemu výrobnej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie (podľa technológie, v MW), ktorá je pripojená a prenášaná zásluhou projektu, v porovnaní s objemom plánovanej celkovej výrobnej kapacity z uvedených druhov obnoviteľných zdrojov energie v dotknutom členskom štáte v roku 2030 v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi, ktoré predložili členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999;
ii)
alebo v prípade uskladnenia energie porovnaním novej kapacity, ktorú prináša projekt, s celkovou existujúcou kapacitou pre rovnakú skladovaciu technológiu v oblasti analýzy stanovenej v prílohe V;
b)
integrácia trhu, hospodárska súťaž a flexibilita systému merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:
i)
v prípade cezhraničných projektov vrátane reinvestičných projektov výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu sústavy v oboch smeroch toku elektriny meranú z hľadiska objemu elektriny (v MW) a ich príspevku k dosiahnutiu minimálneho cieľa prepojenosti na úrovni 15 % a v prípade projektov s významným cezhraničným vplyvom výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu sústavy na hraniciach medzi príslušnými členskými štátmi, medzi príslušnými členskými štátmi a tretími krajinami alebo v príslušných členských štátoch a vplyvu na vyrovnávanie dopytu a ponuky a na prevádzku siete v príslušných členských štátoch;
ii)
pre oblasť analýzy stanovenej v prílohe V posúdením vplyvu z hľadiska celosystémových nákladov na výrobu a prenos a vývoja a zbližovania trhových cien zabezpečovaného projektom podľa rôznych scenárov plánovania, najmä s prihliadnutím na zmeny spôsobené na základe prednostného poradia;
c)
bezpečnosť dodávok, interoperabilita a bezpečná prevádzka sústavy merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, najmä posúdením vplyvu projektu na očakávané trvanie nepokrytia zaťaženia pre oblasť analýzy, ako je to stanovené v prílohe V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických období zaťaženia, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. V prípade potreby sa zmeria vplyv projektu na nezávislú a spoľahlivú kontrolu prevádzky systému a služieb. 4. Pokiaľ ide o projekty, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
úroveň udržateľnosti meraná posúdením rozsahu schopnosti sústav pripájať a prenášať energiu z variabilných obnoviteľných zdrojov;
b)
bezpečnosť dodávok meraná posúdením úrovne strát v distribučných sústavách, prenosových sústavách alebo v oboch, percentuálneho využitia (t. j. priemerného zaťaženia) komponentov elektrizačnej sústavy, dostupnosti komponentov sústavy (v súvislosti s plánovanou a neplánovanou údržbou) a jej vplyvu na výkonnosť sústavy a trvanie a frekvenciu prerušení vrátane narušení súvisiacich s klímou;
c)
integrácia trhov meraná posúdením využívania inovácií v rámci prevádzky sústavy, zníženia energetickej izolácie a prepojenia, ako aj úrovne integrácie iných odvetví a uľahčenia nových obchodných modelov a trhových štruktúr;
d)
bezpečnosť sústavy, flexibilita a kvalita dodávok merané posúdením inovačného prístupu k flexibilite sústavy, kybernetickej bezpečnosti, efektívnej prevádzkyschopnosti medzi úrovňou PPS a PDS, schopnosti zahrnúť reakciu na strane spotreby, uskladňovania, opatrení energetickej efektívnosti, nákladovo efektívneho využívania digitálnych nástrojov a IKT na účely monitorovania a kontroly, stability elektrizačnej sústavy a kvality napätia. 5. Pokiaľ ide o vodík, ktorý patrí do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 3 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
udržateľnosť meraná ako príspevok projektu k: zníženiu emisií skleníkových plynov v rámci rôznych spôsobov konečného použitia v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať, ako je priemysel alebo doprava; flexibilite a možnostiam sezónneho skladovania elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov; alebo integrácii vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka s cieľom zvážiť potreby trhu a podporiť vodík z obnoviteľných zdrojov;
b)
integrácia trhov a interoperabilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska integrácie trhových oblastí a cenovej konvergencie, ako aj celkovej flexibility systému;
c)
bezpečnosť dodávok a flexibilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska odolnosti, rozmanitosti a flexibility dodávok vodíka;
d)
hospodárska súťaž meraná posúdením príspevku projektu k diverzifikácii dodávok vrátane uľahčenia prístupu k domácim zdrojom dodávok vodíka. 6. Pokiaľ ide o projekty inteligentných plynárenských sietí, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 2 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
úroveň udržateľnosti meraná posúdením podielu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov integrovaných do plynárenskej siete, súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov z hľadiska celkovej dekarbonizácie systému a náležitého zisťovania únikov;
b)
kvalita a bezpečnosť dodávok merané posúdením pomeru spoľahlivo dostupných dodávok plynu a špičkového zaťaženia, podielu dovozu nahradeného miestnymi obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi, stability prevádzky siete, trvania a frekvencie prerušení dodávok na zákazníka;
c)
umožnenie služieb flexibility, ako je reakcia na strane spotreby a skladovanie, uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky prostredníctvom vytvorenia prepojenia s inými nosičmi energie a odvetviami, merané posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako je vykurovací a elektroenergetický systém, doprava a priemysel. 7. Pokiaľ ide o projekty týkajúce sa elektrolyzérov, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 4 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
udržateľnosť meraná posúdením podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkového vodíka, najmä z obnoviteľných zdrojov, ktorý spĺňa kritériá vymedzené v bode 4 písm. a) bode ii) prílohy II, integrovaného do siete, alebo na základe odhadu miery využitia syntetických palív tohto pôvodu a súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov;
b)
bezpečnosť dodávok meraná posúdením jej prínosu k bezpečnosti, stabilite a efektívnosti prevádzky siete, a to aj prostredníctvom posúdenia zníženia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorému sa zabránilo;
c)
umožnenie služieb v oblasti flexibility, ako je napríklad reakcia na strane spotreby a skladovanie, a to uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky tvorbou prepojení s ostatnými nosičmi energie a odvetviami, ktoré sa meria posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako sú plynárenské, vodíkové, elektroenergetické a vykurovacie siete a odvetvia dopravy a priemyslu. 8. Pokiaľ ide o infraštruktúru pre oxid uhličitý, ktorá patrí do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v bode 5 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:
a)
udržateľnosť meraná posúdením celkového očakávaného zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu projektu a absencie alternatívnych technologických riešení, ako je okrem iného energetická efektívnosť, elektrifikácia integrujúca obnoviteľné zdroje, s cieľom dosiahnuť rovnakú úroveň zníženia emisií skleníkových plynov ako množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa má zachytiť v prepojených priemyselných vybaveniach pri porovnateľných nákladoch v porovnateľnom časovom rámci, pričom sa podľa potreby zohľadňujú emisie skleníkových plynov z energie potrebnej na zachytávanie, prepravu a ukladanie oxidu uhličitého, a to s prihliadnutím na infraštruktúru, v prípade potreby vrátane ďalších potenciálnych budúcich využití;
b)
odolnosť a bezpečnosť merané posúdením bezpečnosti infraštruktúry;
c)
zmiernenie environmentálnej záťaže a rizík trvalou neutralizáciou oxidu uhličitého. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|