+PRÍLOHA IV PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY

PRÍLOHA IV PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY




PRÍLOHA IV

PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY

1. Projekt spoločného záujmu so značným cezhraničným vplyvom je projekt na území členského štátu a musí spĺňať tieto podmienky:

a) 

v prípade prenosu elektriny projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, pričom má účinok zvýšenia cezhraničnej prenosovej kapacity sústavy na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, a to najmenej o 500 megawattov (MW) v porovnaní so situáciou bez uvedenia projektu do prevádzky, alebo sa projektom zmenšuje energetická izolácia neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch a zvyšuje sa cezhraničná prenosová kapacita sústavy na hraniciach medzi dvomi členskými štátmi, a to najmenej o 200 MW;

b) 

v prípade uskladňovania elektriny projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu najmenej 225 MW a má uskladňovaciu kapacitu, ktorá umožňuje čistú ročnú výrobu elektriny v objeme 250 gigawatthodín/rok;

c) 

v prípade inteligentných elektrizačných sústav je projekt navrhnutý pre zariadenie a vybavenie na úrovni vysokého napätia a stredného napätia a zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. Projekt môže zahŕňať len PDS za predpokladu, že pochádzajú aspoň z dvoch členských štátov, a za predpokladu, že je zabezpečená interoperabilita. Projekt musí spĺňať najmenej dve z týchto kritérií: zahŕňa 50 000 užívateľov, výrobcov, spotrebiteľov alebo výrobcov-spotrebiteľov elektrickej energie, zachytáva oblasť spotreby v objeme najmenej 300 gigawatthodín/rok, aspoň 20 % spotreby elektrickej energie spojenej s projektom pochádza z variabilných obnoviteľných zdrojov, alebo projekt znižuje energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch. Projekt nemusí zahŕňať fyzickú spoločnú hranicu. V prípade projektov týkajúcich sa malých izolovaných sústav v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 42 smernice (EÚ) 2019/944 vrátane ostrovov sa tieto úrovne napätia rovnajú najvyššej úrovni napätia v príslušnej elektrizačnej sústave;

d) 

pokiaľ ide o prepravu vodíka, projekt umožňuje prepravu vodíka cez hranice príslušných členských štátov alebo zvyšuje existujúcu cezhraničnú kapacitu prepravy vodíka na hranici medzi dvoma členskými štátmi najmenej o 10 % v porovnaní so situáciou pred uvedením projektu do prevádzky a projekt dostatočne preukazuje, že je podstatnou súčasťou plánovanej cezhraničnej vodíkovej siete, a poskytuje dostatočný dôkaz o existujúcich plánoch a spolupráci so susednými krajinami a s prevádzkovateľmi sietí alebo, v prípade projektov znižujúcich energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch, cieľom projektu je priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;

e) 

v prípade zariadení na skladovanie alebo príjem vodíka uvedených v bode 3 prílohy II je cieľom projektu priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;

f) 

v prípade elektrolyzérov projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu v objeme aspoň 50 MW, ktorú poskytuje jeden elektrolyzér alebo súbor elektrolyzérov v rámci jedného a koordinovaného projektu, a prináša výhody priamo alebo nepriamo aspoň dvom členským štátom a konkrétne, pokiaľ ide o ostrovy a ostrovné systémy, podporuje inovačné a iné riešenia zahŕňajúce aspoň dva členské štáty s významným pozitívnym vplyvom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a na jej cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a významne prispieva k udržateľnosti ostrovného energetického systému a energetického systému Únie;

g) 

v prípade inteligentných plynárenských sietí projekt zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. PDS sa môžu zapojiť, ale len s podporou PPS z najmenej dvoch členských štátov, ktorí sú do projektu úzko zapojení a zabezpečujú interoperabilitu;

h) 

v prípade prenosu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori je projekt navrhnutý tak, aby sa elektrina prepravovala z lokalít výroby elektriny na mori s kapacitou v objeme aspoň 500 MW, a umožňuje prenos elektriny do sústavy konkrétneho členského štátu na pevnine, čím sa zvýši objem elektriny z obnoviteľných zdrojov dostupnej na vnútornom trhu. Projekt sa musí rozvíjať v oblastiach s nízkym rozšírením elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori a preukázať významný pozitívny vplyv na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a jej cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a musí významne prispievať k udržateľnosti energetického systému a integrácii trhu, a to bez toho, aby bránil cezhraničným kapacitám a tokom;

i) 

v prípade projektov oxidu uhličitého sa projekt využíva na prepravu a – v príslušných prípadoch – na uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého pochádzajúceho aspoň z dvoch členských štátov.

2. Projekt vo vzájomnom záujme s významným cezhraničným vplyvom musí byť projekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:

a) 

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 1 písm. a) a f) prílohy II projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky, na hranici tohto členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre elektrinu v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;

b) 

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 3 prílohy II projekt v oblasti vodíka umožňuje prepravu vodíka cez hranice členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a preukazuje, že podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre plyn v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;

c) 

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 5 prílohy II sa projekt môže využiť na prepravu a uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého aspoň v dvoch členských štátoch a jednej tretej krajine.

3. Pokiaľ ide o projekty, ktoré patria do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v bode 1 písm. a), b), c), d) a f) prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

prenos elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných centier spotreby a úložísk meraný podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:

i) 

v prípade prenosu elektriny odhadom objemu výrobnej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie (podľa technológie, v MW), ktorá je pripojená a prenášaná zásluhou projektu, v porovnaní s objemom plánovanej celkovej výrobnej kapacity z uvedených druhov obnoviteľných zdrojov energie v dotknutom členskom štáte v roku 2030 v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi, ktoré predložili členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999;

ii) 

alebo v prípade uskladnenia energie porovnaním novej kapacity, ktorú prináša projekt, s celkovou existujúcou kapacitou pre rovnakú skladovaciu technológiu v oblasti analýzy stanovenej v prílohe V;

b) 

integrácia trhu, hospodárska súťaž a flexibilita systému merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:

i) 

v prípade cezhraničných projektov vrátane reinvestičných projektov výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu sústavy v oboch smeroch toku elektriny meranú z hľadiska objemu elektriny (v MW) a ich príspevku k dosiahnutiu minimálneho cieľa prepojenosti na úrovni 15 % a v prípade projektov s významným cezhraničným vplyvom výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu sústavy na hraniciach medzi príslušnými členskými štátmi, medzi príslušnými členskými štátmi a tretími krajinami alebo v príslušných členských štátoch a vplyvu na vyrovnávanie dopytu a ponuky a na prevádzku siete v príslušných členských štátoch;

ii) 

pre oblasť analýzy stanovenej v prílohe V posúdením vplyvu z hľadiska celosystémových nákladov na výrobu a prenos a vývoja a zbližovania trhových cien zabezpečovaného projektom podľa rôznych scenárov plánovania, najmä s prihliadnutím na zmeny spôsobené na základe prednostného poradia;

c) 

bezpečnosť dodávok, interoperabilita a bezpečná prevádzka sústavy merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, najmä posúdením vplyvu projektu na očakávané trvanie nepokrytia zaťaženia pre oblasť analýzy, ako je to stanovené v prílohe V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických období zaťaženia, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. V prípade potreby sa zmeria vplyv projektu na nezávislú a spoľahlivú kontrolu prevádzky systému a služieb.

4. Pokiaľ ide o projekty, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

úroveň udržateľnosti meraná posúdením rozsahu schopnosti sústav pripájať a prenášať energiu z variabilných obnoviteľných zdrojov;

b) 

bezpečnosť dodávok meraná posúdením úrovne strát v distribučných sústavách, prenosových sústavách alebo v oboch, percentuálneho využitia (t. j. priemerného zaťaženia) komponentov elektrizačnej sústavy, dostupnosti komponentov sústavy (v súvislosti s plánovanou a neplánovanou údržbou) a jej vplyvu na výkonnosť sústavy a trvanie a frekvenciu prerušení vrátane narušení súvisiacich s klímou;

c) 

integrácia trhov meraná posúdením využívania inovácií v rámci prevádzky sústavy, zníženia energetickej izolácie a prepojenia, ako aj úrovne integrácie iných odvetví a uľahčenia nových obchodných modelov a trhových štruktúr;

d) 

bezpečnosť sústavy, flexibilita a kvalita dodávok merané posúdením inovačného prístupu k flexibilite sústavy, kybernetickej bezpečnosti, efektívnej prevádzkyschopnosti medzi úrovňou PPS a PDS, schopnosti zahrnúť reakciu na strane spotreby, uskladňovania, opatrení energetickej efektívnosti, nákladovo efektívneho využívania digitálnych nástrojov a IKT na účely monitorovania a kontroly, stability elektrizačnej sústavy a kvality napätia.

5. Pokiaľ ide o vodík, ktorý patrí do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 3 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

udržateľnosť meraná ako príspevok projektu k: zníženiu emisií skleníkových plynov v rámci rôznych spôsobov konečného použitia v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať, ako je priemysel alebo doprava; flexibilite a možnostiam sezónneho skladovania elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov; alebo integrácii vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka s cieľom zvážiť potreby trhu a podporiť vodík z obnoviteľných zdrojov;

b) 

integrácia trhov a interoperabilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska integrácie trhových oblastí a cenovej konvergencie, ako aj celkovej flexibility systému;

c) 

bezpečnosť dodávok a flexibilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska odolnosti, rozmanitosti a flexibility dodávok vodíka;

d) 

hospodárska súťaž meraná posúdením príspevku projektu k diverzifikácii dodávok vrátane uľahčenia prístupu k domácim zdrojom dodávok vodíka.

6. Pokiaľ ide o projekty inteligentných plynárenských sietí, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 2 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

úroveň udržateľnosti meraná posúdením podielu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov integrovaných do plynárenskej siete, súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov z hľadiska celkovej dekarbonizácie systému a náležitého zisťovania únikov;

b) 

kvalita a bezpečnosť dodávok merané posúdením pomeru spoľahlivo dostupných dodávok plynu a špičkového zaťaženia, podielu dovozu nahradeného miestnymi obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi, stability prevádzky siete, trvania a frekvencie prerušení dodávok na zákazníka;

c) 

umožnenie služieb flexibility, ako je reakcia na strane spotreby a skladovanie, uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky prostredníctvom vytvorenia prepojenia s inými nosičmi energie a odvetviami, merané posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako je vykurovací a elektroenergetický systém, doprava a priemysel.

7. Pokiaľ ide o projekty týkajúce sa elektrolyzérov, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 4 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

udržateľnosť meraná posúdením podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkového vodíka, najmä z obnoviteľných zdrojov, ktorý spĺňa kritériá vymedzené v bode 4 písm. a) bode ii) prílohy II, integrovaného do siete, alebo na základe odhadu miery využitia syntetických palív tohto pôvodu a súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov;

b) 

bezpečnosť dodávok meraná posúdením jej prínosu k bezpečnosti, stabilite a efektívnosti prevádzky siete, a to aj prostredníctvom posúdenia zníženia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorému sa zabránilo;

c) 

umožnenie služieb v oblasti flexibility, ako je napríklad reakcia na strane spotreby a skladovanie, a to uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky tvorbou prepojení s ostatnými nosičmi energie a odvetviami, ktoré sa meria posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako sú plynárenské, vodíkové, elektroenergetické a vykurovacie siete a odvetvia dopravy a priemyslu.

8. Pokiaľ ide o infraštruktúru pre oxid uhličitý, ktorá patrí do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v bode 5 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa hodnotia takto:

a) 

udržateľnosť meraná posúdením celkového očakávaného zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu projektu a absencie alternatívnych technologických riešení, ako je okrem iného energetická efektívnosť, elektrifikácia integrujúca obnoviteľné zdroje, s cieľom dosiahnuť rovnakú úroveň zníženia emisií skleníkových plynov ako množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa má zachytiť v prepojených priemyselných vybaveniach pri porovnateľných nákladoch v porovnateľnom časovom rámci, pričom sa podľa potreby zohľadňujú emisie skleníkových plynov z energie potrebnej na zachytávanie, prepravu a ukladanie oxidu uhličitého, a to s prihliadnutím na infraštruktúru, v prípade potreby vrátane ďalších potenciálnych budúcich využití;

b) 

odolnosť a bezpečnosť merané posúdením bezpečnosti infraštruktúry;

c) 

zmiernenie environmentálnej záťaže a rizík trvalou neutralizáciou oxidu uhličitého.

1. Prehľad

,
Názov Regulácia

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj Požiadavka
  • Builddate: 29.04.2026 00:00:00 -Doknr: CELEX:32022R0869
  • EULAW -

    EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

    DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.