Článok 2 Definície

1.

„Povrchová voda“znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné vody.

2.

„Podzemná voda“znamená všetku vodu, ktorá je pod zemským povrchom v zóne nasýtenia a v priamom styku s pôdou alebo pôdnym podložím.

3.

„Vnútrozemská voda“znamená všetku stojatú alebo tečúcu vodu na zemskom povrchu a všetku podzemnú vodu smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.

4.

„Rieka“znamená útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktoré však môžu časťou svojej trasy tiecť pod zemou.

5.

„Jazero“znamená útvar stojatej vnútrozemskej vody.

6.

„Brakická voda“predstavuje útvary povrchovej vody v blízkosti výustení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti k pobrežným vodám, ale ktoré sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

7.

„Pobrežná voda“znamená povrchovú vodu, ktorá sa nachádzajú smerom k pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, tam kde je to primerané siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

8.

„Umelý vodný útvar“je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.

9.

„Výrazne zmenený vodný útvar“znamená útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil, ako to určí členský štát v súlade s ustanoveniami prílohy II.

10.

„Útvar povrchovej vody“znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.

11.

„Kolektor podzemnej vody“znamená podpovrchovú vrstvu alebo vrstvy hornín, alebo iných geologických vrstiev s dostatočnou pórovitosťou a priepustnosťou umožňujúce, buď významné prúdenie podzemnej vody, alebo odber významných množstiev podzemnej vody.

12.

„Útvar podzemnej vody“znamená vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody.

13.

„Povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.

14.

„Čiastkové povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sústavy potokov, riek a prípadne jazier do daného miesta vodného toku (zvyčajne jazero alebo sútok riek).

15.

„Správne územie povodia“znamená územie pevniny a mora tvorené jedným alebo viacerými susednými povodiami spolu s prislúchajúcimi podzemnými a pobrežnými vodami, ktoré je určené podľa článku 3 ods. 1 ako hlavná jednotka pre vodohospodársky manažment povodí.

16.

„Príslušný orgán“znamená orgán alebo orgány ustanovené podľa článku 3 ods. 2 alebo 3 ods. 3.

17.

„Stav povrchovej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

18.

„Dobrý stav povrchovej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar povrchovej vody, ak je jeho ekologický a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

19.

„Stav podzemnej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru podzemnej vody, ktorý je určený jeho kvantitatívnym alebo chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

20.

„Dobrý stav podzemnej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar podzemných vôd, keď je jeho kvantitatívny a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

21.

„Ekologický stav“je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V.

22.

„Dobrý ekologický stav“je stav útvaru povrchovej vody klasifikovaný takto v súlade s prílohou V.

23.

„Dobrý ekologický potenciál“je stav výrazne zmeneného alebo umelého útvaru vody klasifikovaný takto v súlade s príslušnými ustanoveniami prílohy V.

24.

„Dobrý chemický stav povrchových vôd“je chemický stav požadovaný na splnenie environmentálnych cieľov pre povrchové vody stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice, to znamená chemický stav útvaru povrchovej vody, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú environmentálne normy kvality pre prioritné látky uvedené v časti A prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES ( 1 ) ani normy environmentálnej kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovené a uplatňované v súlade s článkom 8d uvedenej smernice a v ktorom sa neprekračujú ani spúšťacie hodnoty založené na účinkoch, ak sú k dispozícii.

25.

„Dobrý chemický stav podzemnej vody“je chemický stav útvaru podzemnej vody, ktorý spĺňa všetky podmienky ustanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V.

26.

„Kvantitatívny stav“je vyjadrenie, do akej miery je útvar podzemných vôd ovplyvnený priamymi a nepriamymi odbermi.

27.

„Využiteľný zdroj podzemnej vody“znamená celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4 tak, aby sa tak zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

28.

„Dobrý kvantitatívny stav“je stav definovaný v tabuľke 2.1.2 prílohy V.

29.

„Rizikové látky“znamenajú látky alebo skupiny látok, ktoré sú jedovaté, stále a sú náchylné na biologickú akumuláciu, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy.

30.

„Prioritné látky“sú látky uvedené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES, čiže látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia a sú priorizované v súlade s článkom 16 ods. 2 tejto smernice.

30a.

„Prioritné rizikové látky“sú prioritné látky, ktoré sú označené ako „rizikové“ v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 16 ods. 3.

30b.

„Znečisťujúce látky špecifické pre povodie“sú znečisťujúce látky, ktoré sa neidentifikujú alebo sa prestali identifikovať ako prioritné látky, ale ktoré členské štáty na základe vyhodnotenia tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody vykonaného v súlade s prílohou II identifikovali ako látky vypúšťané alebo ukladané vo významných množstvách v povodí alebo čiastkovom povodí, a teda predstavujúce významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na ich území.

31.

„Znečisťujúca látka“znamená akúkoľvek látku schopnú spôsobiť znečistenie, ide sa najmä o látky uvedené v prílohe VIII.

32.

„Priame vypúšťanie do podzemnej vody“znamená vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie.

33.

„Znečisťovanie“znamená priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody, alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, alebo kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov, ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, alebo poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania.

34.

„Environmentálne ciele“znamenajú ciele stanovené v článku 4.

35.

„Norma environmentálnej kvality“je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote, ktorá sa nemá prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

35a.

„Spúšťacia hodnota založená na účinkoch“je prahová hodnota pre účinky znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote, ak sa tieto účinky merajú vhodnou a vedecky validovanou metódou monitorovania založenou na účinkoch, a pre túto prahovú hodnotu platí, že pri jej prekročení by sa mohli vyskytnúť nepriaznivé účinky uvedenej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimente alebo v biote na ľudské zdravie alebo na životné prostredie.

36.

„Kombinovaný prístup“znamená reguláciu vypúšťaní a emisií do povrchových vôd v súlade s prístupom stanoveným článkom 10.

37.

„Voda určená na ľudskú spotrebu“je voda určená na ľudskú spotrebu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 ( 2 ).

38.

„Vodohospodárske služby“

znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam, verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť:

39.

znamená vodohospodárske služby spolu s akoukoľvek inou činnosťou určenou podľa článku 5 a prílohy II, ktorá má významný dopad na stav vôd.

Tento pojem platí pre účely článku 1 a pre ekonomickú analýzu spracovanú podľa článku 5 a prílohy III, písm. b).

40.

znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Limitné hodnoty emisií môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16.

Limitné hodnoty emisií pre látky platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie. Pokiaľ ide o nepriame vypúšťanie do vôd, môže sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií predmetným zariadeniam zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia životného prostredia.

41.

„Regulácia emisií“sú opatrenia vyžadujúce špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitné hodnoty emisií, alebo inak určených limitov alebo podmienky ovplyvňujúce účinky alebo iné charakteristiky emisie alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie. Použitie pojmu „regulácia emisií“ v tejto smernici sa v žiadnom ohľade nepovažuje za zmenu interpretácie príslušných ustanovení v súvislosti s ustanoveniami akejkoľvek inej smernice.

42.

„Zhoršenie stavu vodného útvaru“je zníženie stavu aspoň jedného z prvkov kvality v zmysle prílohy V o jednu triedu, a to aj v prípade, ak toto zníženie nemá za následok zníženie klasifikácie vodného útvaru ako celku; ak je však prvok kvality už v najnižšej triede, každé ďalšie zhoršenie tohto prvku predstavuje zhoršenie stavu vodného útvaru.