|
+PRÍLOHA I AKCIE |
PRÍLOHA I AKCIE
PRÍLOHA I AKCIE Technický opis programu: rozsah akcií Počiatočné a v prípade potreby následné akcie programu sa vykonajú v súlade s týmto technickým opisom: Špecifický cieľ 1 – Vysokovýkonná výpočtová technika Programom sa vykonáva európska stratégia pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku, a to podporou uceleného ekosystému Únie, ktorým sa poskytujú vysokovýkonnú výpočtovú techniku a dátové kapacity potrebné na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy. Cieľom stratégie je zaviesť exaflopovú infraštruktúru vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne v období medzi rokmi 2022 a 2023 a zariadenia s kapacitou nad rámec exaflopového výkonu v období medzi rokmi 2026 a 2O27, aby Únia mala vlastné nezávislé a konkurencieschopné technológie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, dosiahla sa excelentnosť v oblasti aplikácií vysokovýkonnej výpočtovej techniky a rozšírila dostupnosť a využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:
1.
Rámec spoločného verejného obstarávania umožňujúci vypracovanie spoločných návrhov na nadobudnutie integrovanej siete vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne vrátane nadobudnutia exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Uvedená sieť bude ľahko prístupná verejným a súkromným používateľom, najmä MSP, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, a bude ľahko prístupná na účely výskumu v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1488.
2.
Spoločný rámec verejného obstarávania na nadobudnutie výkonnejšej než exaflopovej supervýpočtovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami
3.
Koordinácia na úrovni Únie a primerané finančné zdroje na podporu rozvoja, verejného obstarávania a prevádzky takejto infraštruktúry.
4.
Prepojenie kapacít vysokovýkonnej výpočtovej techniky a dátových kapacít členských štátov a podpora členských štátov, ktoré chcú svoje kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky modernizovať alebo získať nové.
5.
Prepojenie národných stredísk pre spôsobilosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, minimálne jedného v každom členskom štáte, a s väzbou na ich príslušné národné superpočítačové centrá, aby poskytovali služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, najmä MSP, akademickej obci a orgánom verejnej správy.
6.
Zavádzanie funkčnej technológie pripravenej na použitie, najmä supervýpočtovej technológie ako služby, ktorá vzíde z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný európsky ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti). Špecifický cieľ 2 – Umelá inteligencia V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov a sprístupnia sa všetkým orgánom verejnej správy a podnikom, a posilnia a prepoja sa existujúce a novozriadené zariadenia na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie v členských štátoch. Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:
1.
Vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov, ktorými sa sprístupňujú údaje z celej Európy vrátane informácií získaných z opakovaného použitia informácií verejného sektora a ktoré sa stanú zdrojom vstupných údajov pre riešenia na základe umelej inteligencie. Tieto priestory by boli otvorené verejnému a súkromnému sektoru. V záujme intenzívnejšieho využívania by sa malo zabezpečiť, aby údaje v priestore boli interoperabilné, najmä prostredníctvom dátových formátov, ktoré sú otvorené, strojovo čitateľné, štandardizované a zdokumentované, a to v rámci interakcie medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj v rámci jednotlivých sektorov a medzi nimi (sémantická interoperabilita).
2.
Vývoj spoločných európskych knižníc alebo rozhraní knižníc algoritmov, ktoré ich ľahko sprístupňujú pre všetkých potencionálnych európskych používateľov na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Podniky a verejný sektor majú mať možnosť identifikovať a získať také riešenie, ktoré by najlepšie zodpovedalo ich potrebám.
3.
Spoločné investície s členskými štátmi do referenčných zariadení na testovanie a experimentovanie v reálnych podmienkach, ktoré budú na svetovej úrovni, so zameraním na využitie umelej inteligencie v kľúčových sektoroch ako zdravotníctvo, monitorovanie Zeme alebo životného prostredia, doprava a mobilita, bezpečnosť, výroba a financie, ako aj ďalšie oblasti verejného záujmu. Uvedené zariadenia majú byť prístupné všetkým aktérom z celej Európy a napojené na sieť centier digitálnych inovácií. Uvedené zariadenia majú byť vybavené objemnou výpočtovou kapacitou a možnosťami spracovania dát, ako aj najmodernejšími technológiami v oblasti umelej inteligencie vrátane nových oblastí, ako sú neuromorfické počítačové systémy, hĺbkové učenie (deep learning) a robotika, alebo by mali byť k takýmto zariadeniam, možnostiam a technológiám pripojené. Špecifický cieľ 3 – Kybernetická bezpečnosť a dôvera Programom sa stimuluje posilnenie, budovanie a nadobúdanie kapacít nevyhnutných na zabezpečenie digitálneho hospodárstva, spoločnosti a demokracie v Únii posilnením priemyselného potenciálu a konkurencieschopnosti Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zlepšením možností verejného a súkromného sektora chrániť občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami, a to aj podporou vykonávania smernice (EÚ) 2016/1148. Počiatočné a vo vhodných prípadoch následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:
1.
Spoločné investovanie s členskými štátmi do vyspelého vybavenia, infraštruktúry a know-how v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritických infraštruktúr a Jednotného digitálneho trhu ako celku. Takéto spoločné investovanie by mohlo zahŕňať investície do kvantových zariadení a dátových zdrojov kybernetickej bezpečnosti, situačnej informovanosti v kybernetickom priestore vrátane národných kybernetických centier a cezhraničných kybernetických centier, ktoré tvoria európsky systém varovania pred kybernetickobezpečnostnými hrozbami, ako aj do ďalších nástrojov, ktoré sa sprístupnia verejnému a súkromnému sektoru v celej Európe.
2.
Rozšírenie existujúcich technologických kapacít a prepojenie kompetenčných centier v členských štátoch a zabezpečenie toho, aby tieto kapacity zodpovedali potrebám verejného sektora a priemyslu, a to aj prostredníctvom produktov a služieb, ktorými sa zvyšuje kybernetická bezpečnosť a dôvera na Jednotnom digitálnom trhu.
3.
Zabezpečenie rozsiahleho zavádzania účinných najmodernejších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a dôvery v členských štátoch. Takéto zavádzanie zahŕňa posilnenie ochrany a bezpečnosti produktov od ich návrhu až po ich komerčné využitie.
4.
Podpora odstraňovania nedostatku zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, s ohľadom na rodovú rovnováhu, napríklad zosúladením programov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ich prispôsobením konkrétnym potrebám daného odvetvia a uľahčením prístupu k cielenej špecializovanej odbornej príprave.
5.
Podpora solidarity medzi členskými štátmi pri príprave na významné kybernetické bezpečnostné incidenty a rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a reakcii na ne prostredníctvom cezhraničného nasadenia služieb kybernetickej bezpečnosti vrátane podpory vzájomnej pomoci medzi orgánmi verejnej správy a vytvorenia rezervy dôveryhodných poskytovateľov riadených bezpečnostných služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti na úrovni Únie. Špecifický cieľ 4 – Pokročilé digitálne zručnosti Programom sa podporuje prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam a možnostiam odbornej prípravy týkajúcej sa týchto zručností, – najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analýzy veľkých dát, umelej inteligencie, technológiám distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú a budúcu pracovnú silu tým, že sa okrem iného študentom, čerstvým absolventom, súčasným pracovníkom a občanom všetkých vekových kategórii, ktorí si potrebujú zlepšiť zručnosti, ponúkne možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa zahŕňajú:
1.
Prístup k odbornej príprave na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a podnikoch, ktoré zavádzajú pokročilé digitálne technológie.
2.
Prístup ku kurzom v oblasti pokročilých digitálnych technológií, ktoré majú ponúkať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné ústavy a odvetvové profesionálne certifikačné orgány v spolupráci s orgánmi zapojenými do programu (s očakávaným tematickým zameraním na oblasti ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, technológie distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), vysokovýkonná výpočtová technika a kvantové technológie).
3.
Účasť na krátkodobej špecializovanej odbornej príprave, ktoré boli vopred certifikované, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Intervencie sa zamerajú na pokročilé digitálne zručnosti, ktoré súvisia so špecifickými technológiami. Európske centrá digitálnych inovácií stanovené v článku 16, pôsobia ako sprostredkovatelia možností odbornej prípravy, pri čom spolupracujú s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy. Špecifický cieľ 5 – Zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita Projekty slúžiace na zavádzanie a čo najlepšie využitie digitálnych kapacít alebo interoperabilitu sa považujú za projekty spoločného záujmu. I. Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa súvisiace s digitálnou transformáciou oblastí verejného záujmu zahŕňajú tieto prvky:
1.
Modernizácia orgánov verejnej správy:
1.1.
Podpora členských štátov pri uplatňovaní zásad tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe vo všetkých politických sférach, pričom sa podľa potreby vytvoria a prepoja potrebné registre v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
1.2.
Podpora vytvárania, pilotného skúšania, zavádzania, údržby, vývoja a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.
1.3.
Podpora posudzovania, aktualizácie a propagácie existujúcich spoločných špecifikácií a noriem, ako aj vývoj, stanovovanie a propagácia nových spoločných špecifikácií, otvorených špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami.
1.4.
Spolupráca na európskom ekosystéme dôveryhodných infraštruktúr s možným využitím služieb a aplikácií založených na technológiách distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain) vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v Únii.
2.
Zdravotníctvo
2.1.
Zabezpečenie toho, aby mali občania kontrolu nad svojimi osobnými údajmi a bezpečný cezhraničný prístup k svojim osobným údajom týkajúcim sa zdravia a mohli ich bezpečne poskytovať, používať a spravovať spôsobom, ktorým sa zaručuje ich súkromie, bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje nachádzajú, v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane údajov. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby týkajúce sa prevencie chorôb, zdravia a zdravotnej starostlivosti a podpora zavádzania takýchto služieb na základe širokej podpory činností Únie a členských štátov, najmä v oblasti siete elektronického zdravotníctva podľa článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ ( 11 ).
2.2.
Sprístupnenie lepších údajov pre výskum, prevenciu chorôb a personalizované zdravotníctvo a starostlivosť. Zaistenie toho, aby európski zdravotní výskumníci a odborníci z klinickej praxe mali prístup k potrebnému objemu zdrojov (spoločné dátové priestory vrátane uchovávania údajov a výpočtovej techniky, odborné znalosti a analytické kapacity) na účely dosiahnutia zásadného pokroku v oblasti závažných i zriedkavých chorôb. Cieľom je zabezpečiť demografickú kohortu v počte aspoň 10 miliónov občanov.
2.3.
Sprístupnenie digitálnych nástrojov na posilnenie postavenia občanov a orientovanie starostlivosti na nich, a to podporou výmeny inovačných a najlepších postupov v oblasti digitálneho zdravotníctva, budovania kapacít a technickej pomoci, najmä na účely kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a vysokovýkonnej výpočtovej techniky.
3.
Súdnictvo Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu občanov, podnikov, príslušníkov právnického povolania a členov justičných orgánov k spravodlivosti a právnym informáciám a postupom poskytnutím sémanticky interoperabilných prepojení na databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a príslušníkov právnického povolania na základe, okrem iného, riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktorými sa pravdepodobne môžu zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. aplikácie „legal tech“).
4.
Doprava, mobilita, energetika a životné prostredie Zavádzanie decentralizovaných riešení a infraštruktúry, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie, ako sú prepojená a automatizovaná jazda, bezpilotné vzdušné, pozemné, hladinové a podvodné prostriedky, koncepcie inteligentnej mobility, inteligentné mestá, inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia a v koordinácii s akciami na digitalizáciu odvetví dopravy a energetiky v rámci Nástroja na prepájanie Európy.
5.
Vzdelávanie, kultúra a médiá Zabezpečenie toho, aby mali tvorcovia, kreatívny priemysel a odvetvie kultúry v Európe prístup k najmodernejším digitálnym technológiám od umelej inteligencie až po pokročilú výpočtovú techniku. Využitie európskeho kultúrneho dedičstva vrátane európskej digitálnej knižnice na podporu vzdelávania a výskumu na účely podpory kultúrnej rozmanitosti, sociálnej súdržnosti a európskej spoločnosti. Podpora zavádzania digitálnych technológií vo vzdelávaní aj v rámci súkromne a verejne financovaných kultúrnych inštitúcií.
6.
Ďalšie akcie na podporu Jednotného digitálneho trhu Podporné akcie akými sú napríklad posilnenie digitálnej a mediálnej gramotnosti a zvýšenie informovanosti maloletých osôb, rodičov a učiteľov o rizikách, ktorým môžu byť maloleté osoby v online prostredí vystavené, a o tom, ako ich chrániť, ako aj boj proti kybernetickému šikanovaniu a šíreniu detskej pornografie online prostredníctvom podpory celoeurópskej siete centier pre bezpečnejší internet. Presadzovanie opatrení zameraných na odhaľovanie zámerného šírenia dezinformácií a boj proti nemu, a tým zvyšovanie celkovej odolnosti Únie; podpora strediska Únie na monitorovanie ekonomického prostredia digitálnych platforiem, ako aj štúdií a osvetovej činnosti. Akcie uvedené v bodoch 1 až 6 môžu byť čiastočne podporované európskymi centrami digitálnych inovácií prostredníctvom tých istých kapacít, ktoré sa vybudovali na podporu priemyslu pri digitálnej transformácii (pozri bod II). II Počiatočné a v prípade potreby následné akcie v rámci tohto cieľa súvisiace s digitálnou transformáciou priemyslu zahŕňajú: Príspevok k rozširovaniu siete európskych centier digitálnych inovácií s cieľom zabezpečiť prístup k digitálnym kapacitám pre všetky podniky, najmä pre MSP vo všetkých regiónoch Únie. Takýto príspevok zahŕňa:
1.
Prístup k spoločnému európskemu dátovému priestoru, platformám umelej inteligencie a európskym zariadeniam vysokovýkonnej výpočtovej techniky na účely analýzy údajov a aplikácií náročných na výpočtovú kapacitu.
2.
Prístup k zariadeniam rozsiahleho testovania technológií umelej inteligencie a k vyspelým nástrojom kybernetickej bezpečnosti.
3.
Prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam Akcie uvedené v prvom pododseku sa budú koordinovať s inovačnými akciami v oblasti digitálnych technológií podporovanými najmä v rámci programu Horizont Európa, ako aj s investíciami do európskych centier digitálnych inovácií, ktoré získajú podporu z EFRR, a budú uvedené opatrenia a investície dopĺňať. Z programu sa môžu v súlade s pravidlami štátnej pomoci poskytovať aj granty na trhové uplatnenie. Podpora prístupu k financovaniu ďalších opatrení zameraných na digitálnu transformáciu sa zabezpečia prostredníctvom finančných nástrojov s využitím programu InvestEU. Špecifický cieľ 6 – Polovodiče Akcie v rámci špecifického cieľa 6 sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/1781. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|