|
+Článok 9 2. |
Článok 9 2.Do 29. mája 2026 každý členský štát stanoví národnú trajektóriu postupnej obnovy fondu bytových budov v súlade s národnou cestovnou mapou a cieľmi na roky 2030, 2040 a 2050 uvedenými v národnom pláne obnovy budov členského štátu a s cieľom transformovať vnútroštátny fond budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050. Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov sa vyjadrí ako zníženie priemernej spotreby primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov v období 2020 až 2050 a určí sa ňou počet bytových budov a bytových jednotiek budov alebo podlahovej plochy, ktoré sa majú každoročne obnoviť, vrátane počtu alebo podlahovej plochy 43 % bytových budov a bytových jednotiek budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty zabezpečia, aby sa priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov:
a)
do roku 2030 znížila aspoň o 16 % v porovnaní s rokom 2020;
b)
do roku 2035 znížila aspoň o 20 – 22 % v porovnaní s rokom 2020;
c)
do roku 2040 a každých 5 rokov potom zodpovedala hodnote určenej na vnútroštátnej úrovni odvodenej z postupného znižovania priemernej spotreby primárnej energie od roku 2030 do roku 2050 alebo bola nižšia ako táto hodnota, a to v súlade s transformáciou fondu bytových budov na fond budov s nulovými emisiami. Členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie uvedeného v treťom pododseku dosiahlo obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty môžu započítať zníženie priemernej spotreby primárnej energie dosiahnuté obnovou bytových budov postihnutých prírodnými katastrofami, ako sú zemetrasenia a záplavy, do podielu dosiahnutého obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty vo svojom úsilí o obnovu s cieľom dosiahnuť požadované zníženie priemernej spotreby primárnej energie celého fondu bytových budov zavedú opatrenia, ako sú minimálne normy energetickej hospodárnosti, technická pomoc a opatrenia finančnej podpory. Členské štáty pri svojom úsilí o obnovu nebudú udeľovať neúmerne výnimky pre nájomné bytové budovy alebo jednotky budovy. Členské štáty nahlásia v národných plánoch obnovy budov použitú metodiku a zhromaždené údaje na odhad hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku. V rámci posudzovania národných plánov obnovy budov Komisia monitoruje dosahovanie hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku vrátane počtu budov a jednotiek budov alebo podlahovej plochy 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a v prípade potreby vydáva odporúčania. Tieto odporúčania môžu zahŕňať rozsiahlejšie využívanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti. Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov odkazuje na údaje o vnútroštátnom fonde bytových budov, ktoré sú vo vhodných prípadoch založené na štatistickej metóde výberu vzoriek a energetických certifikátoch. Ak je priemerný fosílny podiel na spotrebe energie v bytových budovách menší ako 15 %, členské štáty môžu upraviť úrovne uvedené v treťom pododseku písm. a) a b) tak, aby zabezpečili, že priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov do roku 2030 a potom každých päť rokov zodpovedala alebo bola nižšia ako vnútroštátne určená hodnota odvodená z lineárneho zníženia priemernej spotreby primárnej energie od roku 2020 do roku 2050 v súlade s transformáciou fondu bytových budov na fond budov s nulovými emisiami. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|