Článok 9 Minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy a trajektórie postupnej obnovy fondu bytových budov

Maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti sa stanovia na základe fondu nebytových budov k 1. januáru 2020, vychádzajúc z dostupných informácií a vo vhodných prípadoch zo štatistickej metódy výberu vzoriek. Členské štáty z východiskového základu vylúčia nebytové budovy, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa odseku 6.

Každý členský štát stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 16 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „16 % prahová hodnota“). Každý členský štát takisto stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 26 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „26 % prahová hodnota“). Členské štáty môžu stanoviť maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti pre vnútroštátny fond nebytových budov ako celok alebo pre typ alebo kategóriu budovy.

Členské štáty môžu stanoviť prahové hodnoty na úrovni zodpovedajúcej konkrétnej triede energetickej hospodárnosti za predpokladu, že sú v súlade s tretím pododsekom.

Minimálnymi normami energetickej hospodárnosti sa zabezpečí aspoň to, aby všetky nebytové budovy boli pod:

Dodržiavanie prahových hodnôt jednotlivými nebytovými budovami sa kontroluje na základe energetických certifikátov alebo vo vhodných prípadoch iných dostupných prostriedkov.

Členské štáty vo svojej cestovnej mape uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy pre nebytové budovy na splnenie nižších maximálnych prahových hodnôt energetickej hospodárnosti do roku 2040 a 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami.

Členské štáty môžu stanoviť a uverejniť kritériá na vyňatie jednotlivých nebytových budov z požiadaviek tohto odseku vzhľadom na očakávané budúce využívanie týchto budov, vážne ťažkosti alebo v prípade nepriaznivého posúdenia nákladov a prínosov. Všetky takéto kritériá musia byť jasné, presné a prísne a musia zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie s nebytovými budovami. Pri stanovovaní týchto kritérií členské štáty umožnia ex ante posúdenie potenciálneho podielu nebytových budov, na ktoré sa vzťahuje, a zabránia tomu, aby bol vyňatý neprimeraný počet nebytových budov. Členské štáty takisto nahlasujú kritériá ako súčasť svojich národných plánov obnovy budov predkladaných Komisii podľa článku 3.

Ak členské štáty stanovia kritériá pre výnimky podľa ôsmeho pododseku, dosiahnu rovnocenné zlepšenia energetickej hospodárnosti v iných častiach fondu nebytových budov.

Ak má celková obnova potrebná na dosiahnutie prahových hodnôt energetickej hospodárnosti uvedených v tomto odseku pre danú nebytovú budovu nepriaznivé posúdenie nákladov a prínosov, členské štáty vyžadujú, aby sa v prípade danej nebytovej budovy vykonali aspoň individuálne opatrenia obnovy s priaznivým posúdením nákladov a prínosov.

V rozsahu, v akom je vnútroštátny fond nebytových budov alebo jeho časť vážne poškodená prírodnou katastrofou, môže členský štát dočasne upraviť maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby energetická obnova poškodených nebytových budov nahradila energetickú obnovu iných nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, pričom zabezpečí, aby podobný percentuálny podiel fondu nebytových budov prešiel energetickou obnovou. V takom prípade členský štát oznámi úpravu a jej predpokladanú dĺžku vo svojom národnom pláne obnovy budov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov:

Členské štáty zabezpečia, aby sa aspoň 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie uvedeného v treťom pododseku dosiahlo obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty môžu započítať zníženie priemernej spotreby primárnej energie dosiahnuté obnovou bytových budov postihnutých prírodnými katastrofami, ako sú zemetrasenia a záplavy, do podielu dosiahnutého obnovou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.

Členské štáty vo svojom úsilí o obnovu s cieľom dosiahnuť požadované zníženie priemernej spotreby primárnej energie celého fondu bytových budov zavedú opatrenia, ako sú minimálne normy energetickej hospodárnosti, technická pomoc a opatrenia finančnej podpory.

Členské štáty pri svojom úsilí o obnovu nebudú udeľovať neúmerne výnimky pre nájomné bytové budovy alebo jednotky budovy.

Členské štáty nahlásia v národných plánoch obnovy budov použitú metodiku a zhromaždené údaje na odhad hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku. V rámci posudzovania národných plánov obnovy budov Komisia monitoruje dosahovanie hodnôt uvedených v druhom a treťom pododseku vrátane počtu budov a jednotiek budov alebo podlahovej plochy 43 % bytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a v prípade potreby vydáva odporúčania. Tieto odporúčania môžu zahŕňať rozsiahlejšie využívanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti.

Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov odkazuje na údaje o vnútroštátnom fonde bytových budov, ktoré sú vo vhodných prípadoch založené na štatistickej metóde výberu vzoriek a energetických certifikátoch.

Ak je priemerný fosílny podiel na spotrebe energie v bytových budovách menší ako 15 %, členské štáty môžu upraviť úrovne uvedené v treťom pododseku písm. a) a b) tak, aby zabezpečili, že priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) celého fondu bytových budov do roku 2030 a potom každých päť rokov zodpovedala alebo bola nižšia ako vnútroštátne určená hodnota odvodená z lineárneho zníženia priemernej spotreby primárnej energie od roku 2020 do roku 2050 v súlade s transformáciou fondu bytových budov na fond budov s nulovými emisiami.

Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa sankcií členské štáty zohľadnia finančnú situáciu a prístup vlastníkov budov nimi obývaných k primeranej finančnej podpore, najmä pre zraniteľné domácnosti.

Na základe tejto analýzy Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a vhodnosti finančných nástrojov zameraných na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, najmä tých s najhoršou energetickou hospodárnosťou.