SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/2881 z 23. októbra 2024 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (prepracované znenie)

(1)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES (4) a 2008/50/ES (5) boli podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mali uvedené smernice prepracovať.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ stanovila ambiciózny plán transformácie Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Konkrétne v oblasti čistého ovzdušia sa Komisia zaviazala ďalej zlepšovať kvalitu ovzdušia a vo väčšej miere zosúladiť normy Únie v oblasti kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“). Komisia v Európskej zelenej dohode takisto oznámila posilnenie ustanovení o monitorovaní, modelovaní a plánovaní kvality ovzdušia.

(3)

Vo svojom oznámení z 12. mája 2021 s názvom „Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ Komisia stanovila akčný plán nulového znečistenia, ktorý sa okrem iného zaoberá aspektmi Európskej zelenej dohody týkajúcimi sa znečistenia, a ďalej sa zaväzuje znížiť do roku 2030 vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie o viac ako 55 % a ekosystémy Únie, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %.

(4)

V akčnom pláne nulového znečistenia sa stanovuje aj vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia zníži na úrovne, ktoré sa už nebudú považovať za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Na tento účel by sa mal použiť fázový prístup k stanovovaniu súčasných a budúcich noriem Únie v oblasti kvality ovzdušia, pričom by sa mali stanoviť normy kvality ovzdušia na rok 2030 i na roky nasledujúce po ňom a mala by sa vypracovať perspektíva zosúladenia s najaktuálnejšími usmerneniami WHO ku kvalite ovzdušia najneskôr do roku 2050 na základe mechanizmu pravidelného preskúmavania s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké dôkazy. Vzhľadom na súvis medzi znižovaním znečistenia a dekarbonizáciou by sa dlhodobý cieľ splniť ambíciu nulového znečistenia mal plniť spolu so znižovaním emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6).

(5)

V septembri 2021 aktualizovala WHO svoje usmernenia ku kvalite ovzdušia, ktoré vychádzajú zo systematického preskúmania vedeckých dôkazov o vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie. V aktualizovaných usmerneniach WHO o kvalite ovzdušia sa zdôrazňujú nové dôkazy o účinkoch, ktoré sa vyskytujú pri nízkych úrovniach vystavenia znečisteniu ovzdušia, a stanovujú sa nižšie smerodajné úrovne kvality ovzdušia pre častice PM (PM10 a PM2,5) a pre oxid dusičitý v porovnaní s predchádzajúcimi usmerneniami. V tejto smernici sa zohľadňujú najnovšie vedecké dôkazy vrátane najaktuálnejších usmernení WHO o kvalite ovzdušia.

(6)

V posledných troch desaťročiach priniesli právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy neustále znižovanie emisií škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie a zodpovedajúce zlepšenia kvality ovzdušia. Možnosti politiky analyzované v rámci posúdenia vplyvu priloženého k tejto smernici naznačujú dodatočné čisté sociálno-ekonomické prínosy ďalšieho znižovania znečistenia ovzdušia, pričom predpokladané peňažne vyjadrené prínosy pre zdravie a životné prostredie výrazne prevyšujú očakávané náklady na vykonávanie.

(7)

Pri prijímaní príslušných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľa nulového znečistenia ovzdušia by sa členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia mali riadiť zásadou predbežnej opatrnosti, zásadami, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, že škoda na životnom prostredí by sa mala prioritne naprávať pri zdroji, a že znečisťovateľ by mal platiť, stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a zásadou „nespôsobovať škodu“ stanovenou v Európskej zelenej dohode, uznávajúc aj ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa priznáva v rezolúcii č. 76/300, ktorú schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených Národov (ďalej len „OSN“) 28. júla 2022. Mali by zohľadňovať okrem iného tieto prvky: pozitívny vplyv lepšej kvality ovzdušia na ľudské zdravie, kvalitu životného prostredia a odolnosť ekosystémov, blaho občanov, rovnosť a ochranu citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín, náklady na zdravotnú starostlivosť, prosperitu spoločnosti, zamestnanosť a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú transformáciu, posilnenú energetickú bezpečnosť a boj proti energetickej chudobe; potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť potravín; rozvoj udržateľných a inteligentných riešení v oblasti mobility a dopravy a súvisiacej infraštruktúry; vplyv zmien správania; vplyv fiškálnych politík; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti, ako sú napríklad osobitosti ostrovov, a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu vhodnými programami vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre zdravotníckych pracovníkov; najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy, najmä zistenia, o ktorých informuje WHO; potrebu začleniť riziká súvisiace so znečistením ovzdušia do investičných a plánovacích rozhodnutí; nákladovú účinnosť, najlepšie dostupné technologické riešenia a technologickú neutralitu pri dosahovaní zníženia emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, a postupné zvyšovanie environmentálnej integrity a miery ambicióznosti.

(8)

Táto smernica prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja OSN, najmä cieľov udržateľného rozvoja č. 3, 7, 10, 11 a 13.

(9)

Vo všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 stanoveným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (7) (ďalej len „ôsmy environmentálny akčný plán“) sa stanovuje okrem iného cieľ dosiahnuť netoxické životné prostredie a chrániť zdravie a blaho ľudí, zvierat a ekosystémov pred environmentálnymi rizikami a negatívnymi vplyvmi, a na tento účel sa v ňom stanovuje, okrem iného, že je potrebné ďalšie zlepšovanie metód monitorovania, lepšia medzinárodná spolupráca, lepšie informovanie verejnosti a prístup k spravodlivosti. Tým sa riadia ciele stanovené v tejto smernici.

(10)

Komisia by mala pravidelne preskúmavať vedecké dôkazy týkajúce sa znečisťujúcich látok, ich účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, a, okrem iného, priamych a nepriamych nákladov na zdravotnú starostlivosť spojených so znečistením ovzdušia, socioekonomických vplyvov, environmentálnych nákladov a behaviorálneho, fiškálneho a technologického rozvoja. Na základe svojho preskúmania by Komisia mala posúdiť, či sú uplatniteľné normy kvality ovzdušia stále vhodné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Komisia by mala vykonať prvé preskúmanie do 31. decembra 2030. Pri vykonávaní preskúmania by Komisia mala posúdiť možnosti a harmonogram zosúladenia noriem kvality ovzdušia s najnovšími usmerneniami WHO pre kvalitu ovzdušia, či je potrebné aktualizovať normy kvality ovzdušia na základe najnovších vedeckých informácií, či by sa mali zahrnúť ďalšie látky znečisťujúce ovzdušie a či by sa mali zmeniť ustanovenia o predĺžení lehôt na dosiahnutie a cezhraničné znečisťovanie ovzdušia. Po tomto preskúmaní by Komisia, ak to bude považovať za nevyhnutné, mala predložiť návrh na revíziu noriem kvality ovzdušia alebo na zahrnutie ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie. Ak to Komisia považuje za potrebné, mala by tiež predložiť návrhy na zavedenie alebo revíziu akýchkoľvek príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zdrojov s cieľom prispieť k dosiahnutiu navrhovaných revidovaných noriem kvality ovzdušia na úrovni Únie a navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie.

(11)

Spoločný prístup k hodnoteniu kvality okolitého ovzdušia by sa mal uplatňovať pomocou spoločných kritérií hodnotenia. Pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia by sa malo prihliadať na počet obyvateľstva a veľkosť ekosystémov, ktoré sú vystavené znečisteniu ovzdušia. Je preto vhodné zatriediť územie jednotlivých členských štátov do zón odrážajúcich hustotu obyvateľstva a územných jednotiek s priemernou expozíciou.

(12)

Stále merania by mali byť povinné v zónach, v ktorých sa prekračujú prahy na hodnotenie. Modelovania a indikatívne merania popri informáciách zo stálych meraní umožňujú výklad údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií. Používanie takýchto doplňujúcich techník hodnotenia by rovnako malo umožniť zníženie požadovaného minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania v zónach, v ktorých sa plnia limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty, ale prekračuje sa prah na hodnotenie. V zónach, v ktorých sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekročené, by sa dva roky po prijatí vykonávacích aktov o modelovaní a určení priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest mali na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia okrem povinných stálych meraní používať aj modelovanie alebo indikatívne merania. V záujme lepšieho pochopenia úrovní a rozptylu znečistenia by sa takisto malo vykonávať doplňujúce monitorovanie pozaďových koncentrácií a depozície znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší.

(13)

Tam, kde je to možné by sa malo používať modelovanie, ktoré umožní interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozloženia koncentrácií znečisťujúcich látok, ktoré môžu pomôcť odhaliť porušenia noriem kvality ovzdušia a zabezpečia podkladové údaje pre plány kvality ovzdušia a cestovné mapy kvality ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest. Okrem požiadaviek na monitorovanie kvality ovzdušia stanovených v tejto smernici sa členské štáty vyzývajú, aby na účely monitorovania využívali informačné produkty a doplnkové nástroje, ako sú pravidelné správy o hodnotení a posudzovaní kvality alebo online aplikácie v danej oblasti politiky, ktoré poskytuje zložka Vesmírneho programu Únie týkajúca sa pozorovania Zeme, najmä služba monitorovania atmosféry programu Copernicus.

(14)

Je dôležité, aby sa v monitorovacích superlokalitách vo vidieckych pozaďových miestach i v mestských pozaďových miestach monitorovali nové znečisťujúce látky, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík a elementárny uhlík, ako aj amoniak a oxidačný potenciál častíc PM, a to s cieľom podporiť získavanie vedeckých poznatkov o ich účinkoch na ľudské zdravie a životné prostredie, ako odporúča WHO. Pre členské štáty, ktoré majú menej ako 10 000 km2, by postačovalo meranie na monitorovacích superlokalitách vo vidieckych pozaďových miestach.

(15)

Podrobné merania jemných častíc PM (PM2,5) by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť vplyvu týchto znečisťujúcich látok a v záujme vypracovania vhodných politík. Takéto merania by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (ďalej len „EMEP“), ktorý bol ustanovený Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov prijatým Európskou hospodárskou komisiou Organizácie Spojených národov (UNECE) v roku 1979 a schváleným rozhodnutím Rady 81/462/EHS (8) a jeho protokolmi vrátane Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999, ktorý bol revidovaný v roku 2012.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby boli zhromaždené informácie o znečistení ovzdušia dostatočne reprezentatívne a porovnateľné v rámci Únie, je dôležité, aby sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia používali štandardizované techniky merania a spoločné kritériá pre počet a umiestnenie vzorkovacích miest. Na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia sa môžu použiť aj iné techniky ako meranie, a preto je potrebné vymedziť kritériá použitia a vyžadovanú presnosť týchto techník.

(17)

Poskytnutie referenčných metód merania sa považuje za dôležitú otázku. Komisia už dala pokyn na prípravu noriem EN na meranie polycyklických aromatických uhľovodíkov a na hodnotenie výkonnosti senzorických systémov na určenie koncentrácií plynných znečisťujúcich látok a častíc PM (PM10 a PM 2,5) v okolitom ovzduší, s úmyslom ich skorého vypracovania a schválenia. V prípade absencie normalizovaných metód EN by malo byť povolené použitie medzinárodných normalizovaných referenčných metód merania, vnútroštátnych normalizovaných referenčných metód merania alebo technických špecifikácií Európskeho výboru pre normalizáciu.

(18)

S cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok pri zdroji a identifikovať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, najmä v súvislosti s emisiami z poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, systémov vykurovania a chladenia a výroby energie. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa stanoviť primerané normy pre kvalitu ovzdušia, okrem iného na základe najaktuálnejších vedeckých dôkazov vrátane odporúčaní WHO.

(19)

Vedecké dôkazy ukazujú, že oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, častice PM (PM10 a PM 2,5), benzén, oxid uhoľnatý, arzén, kadmium, olovo, nikel, niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky a ozón sú zodpovedné za rad významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a súvisia s niektorými neprenosnými ochoreniami, so zdravotnými problémami a zvýšenou úmrtnosťou. Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a prostredníctvom depozície.

(20)

Hoci je znečistenie ovzdušia všeobecným zdravotným problémom, riziká nie sú medzi obyvateľstvom rozložené rovnomerne, citlivé obyvateľstvo a zraniteľné skupiny sú vystavené väčšiemu riziku poškodenia ako iné. V tejto smernici sa uznávajú zvýšené riziká a špecifické potreby citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín v súvislosti so znečistením ovzdušia a jej cieľom je informovať a chrániť ich.

(21)

Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry č. 22/2018 s názvom „Nerovnaká expozícia a nerovnaké vplyvy: sociálna zraniteľnosť voči znečisteniu ovzdušia, hluku a extrémnym teplotám v Európe“ platí, že zdravie ľudí s nižším sociálno-ekonomickým postavením má tendenciu byť viac postihnuté znečistením ovzdušia ako zdravie bežného obyvateľstva, a to v dôsledku ich väčšieho vystavenia znečisteniu, ako aj v dôsledku väčšej zraniteľnosti. V tejto smernici sa zohľadňujú sociálne aspekty znečistenia ovzdušia a sociálno-ekonomické vplyvy prijatých opatrení.

(22)

Účinky arzénu, kadmia, olova, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov na ľudské zdravie, vplývajúce aj prostredníctvom potravinového reťazca, a na životné prostredie sa takisto objavujú v dôsledku depozície. Akumulácia týchto látok v pôde a ochrana podzemnej vody by sa mali zohľadniť.

(23)

Priemerná expozícia obyvateľstva znečisťujúcim látkam s najväčším preukázaným vplyvom na ľudské zdravie, t. j. jemným časticiam PM (PM2,5) a oxidu dusičitému, by sa mala na základe najaktuálnejších odporúčaní WHO znížiť. Na tento účel by sa okrem limitných hodnôt, ale nie ako náhrada, mal zaviesť záväzok zníženia priemernej expozície ako doplnková norma kvality ovzdušia.

(24)

Kontrola vhodnosti smerníc o kvalite okolitého ovzdušia týkajúca sa smerníc 2004/107/ES a 2008/50/ES ukázala, že pri znižovaní koncentrácií znečisťujúcich látok sú efektívnejšie skôr limitné hodnoty než iné typy noriem kvality ovzdušia, ako sú cieľové hodnoty. S cieľom minimalizovať škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a citlivému obyvateľstvu, a na životné prostredie by sa mali stanoviť limitné hodnoty pre koncentráciu oxidu siričitého, oxidu dusičitého, častíc PM (PM10 a PM 2,5), benzénu, oxidu uhoľnatého, arzénu, kadmia, olova, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Benzo[a]pyrén by sa mal používať ako markér karcinogénneho rizika polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

(25)

S cieľom umožniť členským štátom pripraviť sa na revidované normy kvality ovzdušia stanovené touto smernicou a zabezpečiť právnu kontinuitu by mali byť počas prechodného obdobia limitné hodnoty a cieľové hodnoty totožné s hodnotami stanovenými podľa zrušených smerníc, až kým sa nezačnú uplatňovať nové limitné hodnoty.

(26)

Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok. Na niektoré z týchto atmosférických znečisťujúcich látok sa zameriava smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (9). Prízemný ozón nepriaznivo ovplyvňuje nielen ľudské zdravie, ale aj vegetáciu a ekosystémy. Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľových hodnôt a dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v tejto smernici by sa mal podľa potreby určovať podľa cieľov a záväzkov znižovania emisií stanovených v smernici (EÚ) 2016/2284 a prostredníctvom vykonávania nákladovo efektívnych opatrení, cestovných máp kvality ovzdušia a plánov kvality ovzdušia.

(27)

Cieľové hodnoty pre ozón a dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu by sa mali aktualizovať s ohľadom na najaktuálnejšie vedecké dôkazy vrátane odporúčaní WHO.

(28)

Na ochranu širokej verejnosti a osobitne citlivého obyvateľstva a zraniteľných skupín pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií znečisťujúcich látok by sa mali pre oxid siričitý, oxid dusičitý, častice PM (PM10 a PM2,5) a ozón stanoviť výstražné prahy a informačné prahy. Týmito prahmi by sa malo spustiť informovanie verejnosti o súvisiacich zdravotných rizikách expozície a v relevantnom prípade vykonávanie krátkodobých opatrení na zníženie úrovne znečistenia na miestach, kde dôjde k prekročeniu výstražného prahu.

(29)

V súlade s článkom 193 ZFEÚ si môžu členské štáty uchovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia za predpokladu, že sú kompatibilné so zmluvami a že sa oznámia Komisii. K takémuto oznámeniu sa môže pripojiť vysvetlenie postupu, ako tieto normy kvality ovzdušia stanovili a aké vedecké informácie pri tom použili.

(30)

Ak je kvalita ovzdušia už dobrá, mala by sa zachovať alebo zlepšiť. Tam, kde hrozí riziko, že normy kvality ovzdušia stanovené v tejto smernici nebudú alebo nie sú splnené, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia v súlade s relevantnými lehotami stanovenými v tejto smernici s cieľom dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami, záväzkami zníženia priemernej expozície a kritickými úrovňami a podľa možnosti dosiahnuť cieľové hodnoty a dlhodobé ciele pre ozón.

(31)

Ortuť je veľmi nebezpečná látka pre ľudské zdravie a životné prostredie. Je prítomná všade v životnom prostredí a vo forme metylortuti má schopnosť akumulovať sa v organizmoch, a najmä koncentrovať sa v organizmoch umiestnených vyššie v potravinovom reťazci. Ortuť uvoľnená do atmosféry je schopná prenosu na veľké vzdialenosti.

(32)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 (10) je zamerané na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred uvoľňovaním ortuti, založenú na koncepcii zohľadňovania životného cyklu a zohľadňujúcu výrobu, používanie, spracovanie odpadov a emisie. Ustanovenia o monitorovaní ortuti v tejto smernici dopĺňajú uvedené nariadenie a poskytujú preň informácie.

(33)

Riziká vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia pre vegetáciu a prírodné ekosystémy sú najväčšie na miestach mimo mestských oblastí. Hodnotenie týchto rizík a súlad s kritickými úrovňami pre ochranu vegetácie by sa preto mali sústrediť na miesta mimo zastavaných oblastí. V tomto hodnotení by sa mali zohľadniť a doplniť požiadavky podľa smernice (EÚ) 2016/2284 týkajúce sa monitorovania vplyvov znečistenia ovzdušia na suchozemské a vodné ekosystémy a podávania správ o takýchto vplyvoch.

(34)

Príspevky z prírodných zdrojov možno hodnotiť, ale nie riadiť. Preto tam, kde možno príspevky prírodných zdrojov k znečisťujúcim látkam v okolitom ovzduší určiť s dostatočnou istotou a kde k prekročeniu dochádza úplne či čiastočne kvôli týmto príspevkom z prírodných zdrojov, mali by byť tieto za podmienok stanovených v tejto smernici odčítané pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia a záväzkami zníženia priemernej expozície. Príspevky k prekročeniu limitných hodnôt častíc PM (PM10), ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest, by malo byť možné pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia odčítať tiež za predpokladu, že sa prijali primerané opatrenia na zníženie koncentrácií. Odpočítanie týchto príspevkov nebráni členským štátom prijať opatrenia na zníženie ich vplyvu na zdravie.

(35)

Je nevyhnutné systematicky monitorovať kvalitu ovzdušia na miestach s vysokým znečistením ovzdušia vrátane miest, kde je úroveň znečistenia výrazne ovplyvnená emisiami z významných zdrojov znečisťovania, ktoré by mohli vystaviť jednotlivcov a skupiny obyvateľstva zvýšeným rizikám nepriaznivých účinkov na zdravie. Na tento účel by členské štáty mali na miestach s vysokým znečistením ovzdušia zriadiť vzorkovacie miesta a prijať vhodné opatrenia na minimalizáciu vplyvu znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie na týchto miestach.

(36)

V zónach s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie vhodných opatrení na znižovanie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach. Každé predĺženie lehoty pre danú zónu by mala sprevádzať komplexná cestovná mapa kvality ovzdušia, ktorú posúdi Komisia. V takomto prípade by sa v cestovnej mape kvality ovzdušia mali stanoviť vhodné opatrenia, aby sa obdobie prekračovania hodnôt čo najviac skrátilo. Členské štáty by mali takisto preukázať, že opatrenia uvedené v ich cestovných mapách kvality ovzdušia boli vykonané na zabezpečenie súladu.

(37)

Mali by sa vypracovať a aktualizovať plány kvality ovzdušia pre zóny alebo územné jednotky s priemernou expozíciou, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné limitné hodnoty kvality ovzdušia, cieľové hodnoty alebo záväzky zníženia priemernej expozície. Mali by sa vypracovať a aktualizovať aj plány kvality ovzdušia pre prekročenie cieľových hodnôt pre ozón s výnimkou prípadov, keď za daných okolností neexistuje významný potenciál na zníženie koncentrácií ozónu a opatrenia na riešenie prekročení by znamenali neprimerané náklady.

(38)

Látky znečisťujúce ovzdušie sú emitované z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi rôznymi politikami by sa plány kvality ovzdušia alebo cestovné mapy kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť s plánmi a programami pripravenými podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (11) a 2010/75/EÚ (12), a smernice (EÚ) 2016/2284.

(39)

Ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora (13), skutočnosť, že bol vypracovaný plán kvality ovzdušia, sama osebe neznamená, že členský štát si splnil svoje povinnosti zabezpečiť, aby úrovne látok znečisťujúcich ovzdušie neprekračovali normy kvality ovzdušia stanovené touto smernicou.

(40)

Cestovné mapy kvality ovzdušia by sa mali vypracovať pred rokom 2030, ak existuje riziko, že členské štáty nedosiahnu limitné hodnoty alebo v relevantnom prípade cieľové hodnoty do uvedeného dátumu, aby sa zabezpečilo zodpovedajúce zníženie úrovní znečisťujúcich látok. V cestovnej mape kvality ovzdušia by sa mali stanoviť politiky a opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s týmito limitnými hodnotami a v relevantnom prípade cieľovými hodnotami do lehoty na ich dosiahnutie. V záujme právnej zrozumiteľnosti a bez ohľadu na použitú konkrétnu terminológiu je cestovná mapa kvality ovzdušia typom plánu kvality ovzdušia vymedzeným v tejto smernici.

(41)

V prípade, že existuje riziko prekročenia jedného alebo viacerých výstražných prahov, mali by sa vypracovať krátkodobé akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase s cieľom znížiť toto riziko a obmedziť jeho trvanie. Členské štáty by mali mať možnosť za určitých okolností upustiť od vypracovania takýchto krátkodobých akčných plánov pre ozón, ak neexistuje významný potenciál na zníženie rizika, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia.

(42)

Znečistenie ovzdušia nemá hranice a je spoločné pre celú Úniu. Vo väčšine členských štátov vzniká značná časť znečistenia mimo ich územia. V relevantnom prípade, ak v dôsledku závažného znečistenia pochádzajúceho z iného členského štátu úroveň znečisťujúcej látky presahuje alebo pravdepodobne presiahne akúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu, záväzok zníženia priemernej expozície alebo výstražný prah, členské štáty by mali navzájom spolupracovať. Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a častice PM (PM10 a PM2,5), vyžaduje od dotknutých členských štátov vzájomne spolupracovať s cieľom identifikovať zdroje znečisťovania ovzdušia a opatrenia, ktoré sa majú prijať na riešenie týchto zdrojov, a vypracovať koordinované činnosti, ako je koordinácia plánov kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov, v rámci ktorých by mal každý členský štát riešiť zdroje znečisťovania na svojom území s cieľom odstrániť takéto prekročenia, ako aj informovať verejnosť. Členské štáty by v relevantnom prípade mali spolupracovať s tretími krajinami s osobitným dôrazom na včasné zaangažovanie kandidátskych krajín. Komisia by mala byť včas informovaná o každej takejto spolupráci a mala by byť prizvaná, aby sa na nej zúčastnila a pomáhala pri nej, a mala by byť schopná v relevantnom prípade na požiadanie poskytnúť členským štátom technickú podporu.

(43)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali, vymieňali a zverejňovali informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, ak sú k dispozícii, informácie o vplyvoch na zdravie, ako aj plány kvality ovzdušia, cestovné mapy kvality ovzdušia a krátkodobé akčné plány by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti súdržným a ľahko zrozumiteľným spôsobom.

(44)

S cieľom zabezpečiť prístup širokej verejnosti k informáciám o kvalite ovzdušia by sa tieto informácie mali zverejňovať prostredníctvom digitálnych a v relevantnom prípade nedigitálnych komunikačných kanálov.

(45)

Informácie o koncentráciách a depozícii regulovaných znečisťujúcich látok by sa mali zasielať Komisii ako základ pre pravidelné správy. S cieľom uľahčiť narábanie s informáciami o kvalite ovzdušia a ich porovnávanie by sa mali tieto údaje poskytovať Komisii v štandardizovanej forme.

(46)

Je nevyhnutné prispôsobiť postupy poskytovania údajov, ich hodnotenia a podávania správ o kvalite ovzdušia tak, aby umožnili použitie elektronických prostriedkov a internetu ako hlavných nástrojov na sprístupnenie informácií a aby boli takéto postupy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (14).

(47)

Je vhodné stanoviť možnosť prispôsobiť kritériá a techniky používané na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vedeckému a technickému pokroku a prispôsobiť tomu informácie, ktoré sa majú poskytovať.

(48)

Ako bolo stanovené v judikatúre Súdneho dvora (15), členské štáty nesmú obmedziť procesnú spôsobilosť na námietku voči rozhodnutiu orgánu verejnej moci na tých členov dotknutej verejnosti, ktorí sa podieľali na predchádzajúcom správnom konaní pri prijímaní daného rozhodnutia. Okrem toho, každý postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný, včasný a nesmie byť neúnosne nákladný a majú sa ním zabezpečiť primerané mechanizmy nápravy vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania. Okrem toho sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (16) prístup k spravodlivosti má prinajmenšom poskytnúť dotknutej verejnosti.

(49)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Ak k poškodeniu ľudského zdravia došlo v dôsledku porušenia vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 1 až 5 a článok 20 ods. 1 a 2 tejto smernice, a k tomuto porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali osoby dotknuté takýmito porušeniami právo požadovať a získať náhradu takejto škody od relevantného príslušného orgánu. Cieľom pravidiel týkajúcich sa náhrady škody, prístupu k spravodlivosti a sankcií stanovených v tejto smernici je zabraňovať škodlivým účinkom znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzať im a znižovať ich v súlade s článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom týchto pravidiel je začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 charty a konkretizovať povinnosť chrániť právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby a právo na zdravotnú starostlivosť, ktoré sú stanovené v článkoch 2, 3 a 35 charty. Táto smernica prispieva aj k právu na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ktoré je stanovené v článku 47 charty, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia. Sankcie stanovené v tejto smernici by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o ďalšie technické podrobnosti modelovania; určenie priestorovej reprezentatívnosti vzorkovacích miest; preukazovanie a odčítanie prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom; stanovenie príspevkov z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení; požiadavky na projekcie vykonané na účely predĺženia lehôt na dosiahnutie súladu a o informácie, ktoré sa majú zahrnúť do správ o vykonávaní, a o požiadavky na prenos informácií a podávanie správ o kvalite ovzdušia, pokiaľ ide o i) stanovovanie pravidiel týkajúcich sa informácií o kvalite okolitého ovzdušia, ktoré majú členské štáty sprístupniť Komisii, ako aj o lehoty, v ktorých sa majú tieto informácie poskytnúť, a ii) o zefektívnenie spôsobu nahlasovania údajov a o vzájomnú výmenu informácií a údajov zo sietí a jednotlivých vzorkovacích miest merajúcich znečistenie okolitého ovzdušia v rámci členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(51)

S cieľom zabezpečiť, aby táto smernica naďalej plnila svoje ciele, najmä zabraňovala škodlivým účinkom kvality okolitého ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie, predchádzala im a znižovala ich, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu príloh III až VII, IX a X k tejto smernici, s cieľom zohľadniť technický a vedecký vývoj týkajúci sa hodnotenia kvality okolitého ovzdušia, opatrenia, ktoré sa majú zvážiť na zahrnutie do krátkodobých akčných plánov, a informovanie verejnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(53)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc, ktoré sú uvedené v časti B prílohy XI k tejto smernici, do vnútroštátneho práva.

(54)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanoviť opatrenia o kvalite ovzdušia s cieľom dosiahnuť cieľ nulového znečistenia, aby sa kvalita ovzdušia v Únii postupne zlepšovala na úrovne, ktoré sa už nepovažujú za škodlivé pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy alebo biodiverzitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu cezhraničnej povahy znečisťujúcich látok v ovzduší, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,