+PRÍLOHA II SKRATKY A SLOVNÍK POJMOV
|
PRÍLOHA II SKRATKY A SLOVNÍK POJMOV
PRÍLOHA II
SKRATKY A SLOVNÍK POJMOV
V tejto prílohe sa uvádzajú všetky skratky, ktoré figurujú v štandardoch ESRS (tabuľka 1), ako aj všetky pojmy vymedzené v štandardoch ESRS (tabuľka 2).
Tabuľka 1
Skratky
|
AMS
|
Automatizované systémy merania
|
|
AQI
|
Ukazovatele kvality ovzdušia
|
|
AR
|
Požiadavky na uplatňovanie
|
|
AWS
|
Alliance for Water Stewardship (Aliancia pre vodohospodárstvo)
|
|
BAT
|
Najlepšia dostupná technika
|
|
BAT-AEL
|
Úroveň emisií súvisiaca s najlepšími dostupnými technikami
|
|
BAT-AEPL
|
Úroveň environmentálneho správania súvisiaca s najlepšími dostupnými technikami
|
|
BREF
|
Referenčný dokument o najlepších dostupných technikách
|
|
Btu
|
Britské tepelné jednotky
|
|
CapEx
|
Kapitálové výdavky
|
|
CBD
|
Dohovor o biologickej diverzite
|
|
CDDA
|
Spoločná databáza určených oblastí
|
|
CEN
|
Európsky výbor pre normalizáciu
|
|
CENELEC
|
Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike
|
|
CH4
|
Metán
|
|
CICES
|
Spoločná medzinárodná klasifikácia ekosystémových služieb
|
|
CO2
|
Oxid uhličitý
|
|
CRR
|
►C1
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (1) (nariadenie o kapitálových požiadavkách) ◄
|
|
DEGURBA
|
Stupeň urbanizácie
|
|
DR BP-1
|
Požiadavka na zverejňovanie – všeobecný základ pre vypracovanie vyhlásení o udržateľnosti
|
|
DR BP-2
|
Požiadavka na zverejňovanie – zverejňovanie informácií v súvislosti s osobitnými okolnosťami
|
|
DR GOV-1
|
Požiadavka na zverejňovanie – úloha správnych, riadiacich a dozorných orgánov
|
|
DR GOV-2
|
Požiadavka na zverejňovanie – informácie poskytované správnym, riadiacim a dozorným orgánom podniku a aspekty udržateľnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberajú
|
|
DR GOV-3
|
Požiadavka na zverejňovanie – začlenenie výkonnosti súvisiacej s udržateľnosťou do systémov stimulov
|
|
DR GOV-4
|
Požiadavka na zverejňovanie – vyhlásenie o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti
|
|
DR GOV-5
|
Požiadavka na zverejňovanie – riadenie rizík a vnútorné kontroly v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti
|
|
DR SBM-1
|
Požiadavka na zverejňovanie – postavenie na trhu, stratégia, obchodný model/modely a hodnotový reťazec
|
|
DR SBM-2
|
Požiadavka na zverejňovanie – záujmy a stanoviská zainteresovaných strán
|
|
DR SBM-3
|
Požiadavka na zverejňovanie – významné vplyvy, riziká a príležitosti a ich interakcia so stratégiou a obchodným modelom/modelmi
|
|
DR IRO-1
|
Požiadavka na zverejňovanie – opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí
|
|
DR IRO-2
|
Požiadavky na zverejňovanie v štandardoch ESRS, na ktoré sa vzťahujú vyhlásenia podniku o udržateľnosti
|
|
DNSH
|
Zásada „výrazne nenarušiť“
|
|
DR
|
Požiadavky na zverejňovanie informácií
|
|
EBA
|
Európsky orgán pre bankovníctvo
|
|
EK
|
Európska komisia
|
|
EHP
|
Európsky hospodársky priestor
|
|
EFRAG
|
Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo
|
|
EFRAG SRB
|
Rada EFRAG pre vykazovanie informácií o udržateľnosti
|
|
EIA
|
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
|
|
EMAS
|
Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit
|
|
EPC
|
Osvedčenie o energetickej hospodárnosti
|
|
E-PRTR
|
Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok
|
|
ESA
|
Európske orgány dohľadu
|
|
ESMA
|
Európsky orgán pre cenné papiere a trhy
|
|
ESRS
|
Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti
|
|
ESRS 1
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti 1 – Všeobecné požiadavky
|
|
ESRS 2
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti 2 – Všeobecné zverejnenia
|
|
ESRS E1
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti E1 – Zmena klímy
|
|
ESRS E2
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti E2 – Znečisťovanie
|
|
ESRS E3
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti E3 – Vodné a morské zdroje
|
|
ESRS E4
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti E4 – Biodiverzita a ekosystémy
|
|
ESRS E5
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti E5 – Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo
|
|
ESRS G1
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti G1 – Obchodné správanie
|
|
ESRS S1
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti S1 – Vlastná pracovná sila
|
|
ESRS S2
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti S2 – Pracovníci v hodnotovom reťazci
|
|
ESRS S3
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti S3 – Ovplyvnené spoločenstvá
|
|
ESRS S4
|
Európsky štandard vykazovania informácií o udržateľnosti S4 – Spotrebitelia a koncoví používatelia
|
|
EÚ
|
Európska únia
|
|
EU ETS
|
Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii
|
|
EWC
|
Európska zamestnanecká rada
|
|
FPIC
|
Slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas
|
|
FTE
|
Ekvivalent plného pracovného času
|
|
GAAP
|
Všeobecne uznávané účtovné zásady
|
|
GHG
|
Skleníkový plyn
|
|
GJ
|
Gigajouly
|
|
GRI
|
iniciatíva Global Reporting Initiative
|
|
GWP
|
Potenciál globálneho otepľovania
|
|
HFC
|
Neúplne fluórované uhľovodíky
|
|
IED
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (2) (smernica o priemyselných emisiách)
|
|
IFC
|
Medzinárodná finančná korporácia
|
|
IFRS
|
Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva
|
|
ILO
|
Medzinárodná organizácia práce
|
|
IPBES
|
Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby
|
|
IPCC
|
Medzivládny panel o zmene klímy
|
|
ISEAL
|
Medzinárodná sociálna a environmentálna akreditácia a označovanie
|
|
ISO
|
Medzinárodná organizácia pre normalizáciu
|
|
ISSB
|
Rada pre medzinárodné štandardy v oblasti udržateľnosti
|
|
ITS
|
Vykonávacie technické predpisy
|
|
IUCN
|
Medzinárodná únia na ochranu prírody
|
|
KBA
|
Kľúčové oblasti biodiverzity
|
|
Kg
|
Kilogram
|
|
lb
|
Libra
|
|
LEAP
|
Zásada „lokalizovať, vyhodnotiť, posúdiť, pripraviť“
|
|
LGBTQI
|
Lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové, queer a intersexuálne osoby
|
|
MDR
|
Minimálna požiadavka na zverejňovanie
|
|
MWh
|
Megawatthodiny
|
|
N2O
|
Oxid dusný
|
|
NACE
|
Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve
|
|
NF3
|
Fluorid dusitý
|
|
NGO
|
Mimovládne organizácie
|
|
NH3
|
Amoniak
|
|
NOX
|
Oxidy dusíka
|
|
NUTS
|
Nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely
|
|
O3
|
Ozón
|
|
ODS
|
Látka poškodzujúca ozónovú vrstvu
|
|
OECD
|
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
|
|
OECM
|
Klimatický model jednej Zeme
|
|
OpEX
|
Prevádzkové náklady
|
|
PBTS
|
Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky
|
|
PCAF
|
Partnership for Carbon Accounting Financials (Partnerstvo pre finančné účtovanie uhlíka)
|
|
PCF
|
Úplne fluórované uhľovodíky
|
|
PM
|
Tuhé častice
|
|
PMT
|
Perzistentné, mobilné a toxické látky
|
|
POP
|
Perzistentné organické znečisťujúce látky
|
|
REACH
|
Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií
|
|
SBTi
|
Science Based Targets Initiative (Iniciatíva týkajúca sa cieľov založených na vedeckých poznatkoch)
|
|
SBTN
|
Science Based Targets Network (Sieť cieľov založených na vedeckých poznatkoch)
|
|
SCE
|
Societas Cooperativa Europaea
|
|
SDA
|
Odvetvový prístup k dekarbonizácii
|
|
SDG
|
Ciele udržateľného rozvoja
|
|
SDPI
|
Ukazovateľ výkonnosti v oblasti udržateľného rozvoja
|
|
SE
|
Európska spoločnosť
|
|
SEEA
|
Systém integrovaných environmentálnych ekonomických účtov
|
|
SEEA EA
|
Systém integrovaných environmentálnych ekonomických účtov – ekosystémové účtovníctvo
|
|
SFDR
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (3) (nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb)
|
|
SOX
|
Oxidy síry
|
|
SVHC
|
Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy
|
|
TCFD
|
Pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s klímou
|
|
TNFD
|
Pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s prírodou
|
|
OSN
|
Organizácia Spojených národov
|
|
UNEP
|
Program OSN pre životné prostredie
|
|
UNESCO
|
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
|
|
vPvBs
|
Veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne látky
|
|
vPvMs
|
Veľmi perzistentné a veľmi mobilné látky
|
|
WDPA
|
World Database of Protected Areas (Svetová databáza chránených oblastí)
|
|
WRI
|
Svetový inštitút pre zdroje
|
|
WWF
|
Svetový fond na ochranu prírody
|
(1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(2)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
(3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).
|
Tabuľka 2
Pojmy vymedzené v štandardoch ESRS
V tejto tabuľke sa vymedzujú pojmy, ktoré sa majú použiť ako referenčné pri vypracúvaní vyhlásení o udržateľnosti v súlade so štandardmi ESRS.
|
Vymedzený pojem
|
Vymedzenie
|
|
Opatrenia
|
Opatrenia znamenajú:
i. opatrenia a akčné plány (vrátane plánov transformácie), ktoré sa vykonávajú s cieľom zabezpečiť, aby podnik splnil stanovené cieľové hodnoty, a prostredníctvom ktorých sa podnik snaží riešiť významné vplyvy, riziká a príležitosti, a
ii. rozhodnutia na ich podporu finančnými, ľudskými alebo technologickými zdrojmi.
|
|
Aktér v hodnotovom reťazci
|
Jednotlivci alebo subjekty v upstreamovej alebo downstreamovej časti hodnotového reťazca. Aktér sa považuje za downstreamový vo vzťahu k podniku (napr. distribútori, zákazníci) vtedy, keď od tohto podniku prijíma výrobky alebo služby; za upstreamový vo vzťahu k podniku (napr. dodávatelia) sa subjekt považuje vtedy, keď poskytuje výrobky alebo služby, ktoré sa používajú pri výrobe vlastných výrobkov alebo služieb daného podniku.
|
|
Primeraná mzda
|
Mzda, ktorá pracovníkovi a jeho rodine zabezpečuje uspokojenie ich potrieb vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky.
|
|
Správne, riadiace a dozorné orgány
|
Orgány správy a riadenia s najvyššou rozhodovacou právomocou v podniku vrátane jeho výborov. Ak v rámci štruktúry správy a riadenia podniku neexistujú žiadni členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov, mal by sem patriť výkonný riaditeľ a – ak takáto funkcia existuje – aj zástupca výkonného riaditeľa. V niektorých jurisdikciách pozostávajú systémy správy a riadenia z dvoch úrovní, v ktorých sú dohľad a riadenie oddelené. V takýchto prípadoch sú do vymedzenia pojmu „správne, riadiace a dozorné orgány“ zahrnuté obe úrovne.
|
|
Ovplyvnené spoločenstvá
|
Osoby alebo skupiny žijúce alebo pracujúce v oblasti, ktorá bola alebo môže byť ovplyvnená činnosťami vykazujúceho podniku alebo prostredníctvom upstreamovej a downstreamovej časti jeho hodnotového reťazca. Ovplyvnené spoločenstvá môžu siahať od spoločenstiev, ktoré žijú v blízkosti prevádzky podniku (miestne spoločenstvá), až po spoločenstvá, ktoré žijú v určitej vzdialenosti. Ovplyvnené spoločenstvá zahŕňajú reálne a potenciálne ovplyvnené pôvodné obyvateľstvo.
|
|
Celková ročná odmena
|
Celková ročná odmena vlastnej pracovnej sily zahŕňa plat, odmeny, udelené akcie, priznané opcie, náhrady z nekapitálového motivačného programu, zmenu hodnoty dôchodku a nekvalifikované odložené kompenzačné príjmy poskytnuté v priebehu roka.
|
|
Očakávané finančné vplyvy
|
Finančné vplyvy, ktoré nespĺňajú kritériá vykazovania na to, aby boli zahrnuté do riadkových položiek účtovnej závierky v období vykazovania a ktoré nie sú zachytené v súčasných finančných účinkoch.
|
|
Oblasť s vodným rizikom
|
Povodie, v ktorom niekoľko fyzických aspektov súvisiacich s vodou:
i. vedie k tomu, že jeden alebo viac vodných útvarov je v horšom ako dobrom stave a/alebo ich stav sa zhoršuje (ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (1)), čo poukazuje na závažné problémy, pokiaľ ide o dostupnosť, kvalitu a množstvo vody (vrátane veľkého vodného stresu), a/alebo
ii. vedie k problémom, pokiaľ ide o prístupnosť vody, regulačné otázky alebo otázky súvisiace s dobrou povesťou (vrátane spoločného využívania vody s komunitami a cenovej dostupnosti vody) pre vodohospodárske zariadenia a zariadenia kľúčových dodávateľov.
|
|
Územie s veľkým vodným stresom
|
Regióny, v ktorých je podľa nástroja „Aqueduct“ atlasu vodohospodárskych rizík Svetového inštitútu pre zdroje (WRI) percentuálny podiel celkového objemu odoberanej vody vysoký (40 – 80 %) alebo extrémne vysoký (viac ako 80 %). Pozri aj nedostatok vody.
|
|
Materiály používané v procese výroby
|
Materiály, ktoré sú potrebné vo výrobnom procese, no ktoré nie sú súčasťou hotového výrobku, ako napríklad mazivá pre výrobné stroje.
|
|
Závery o najlepších dostupných technikách (BAT)
|
Dokument, ktorý obsahuje časti referenčného dokumentu o BAT, v ktorých sa uvádzajú závery o najlepších dostupných technikách, ich opis, informácie potrebné na posúdenie ich uplatniteľnosti, úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, úrovne environmentálneho správania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, minimálny obsah systému environmentálneho manažérstva vrátane referenčných hodnôt súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality (2).
|
|
Úroveň emisií súvisiaca s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL)
|
Škála úrovní emisií dosiahnutá za bežných prevádzkových podmienok pri použití najlepšej dostupnej techniky alebo kombinácie najlepších dostupných techník, ako sú opísané v záveroch o BAT, vyjadrená ako priemer za dané obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok, teda úroveň emisií, ktorá súvisí s BAT.
|
|
Úroveň environmentálneho správania súvisiaca s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEPL)
|
Škála úrovní environmentálneho správania, okrem úrovní emisií, dosahovaná za bežných prevádzkových podmienok pri použití BAT alebo kombinácie viacerých BAT (3).
|
|
Najlepšie dostupné techniky (BAT) (4)
|
Najúčinnejšie a najpokrokovejšie štádium vývoja činností a metód prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre emisné limity a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok:
i. pojem „techniky“ zahŕňa tak používané technológie, ako aj spôsob, akým sú zariadenia navrhnuté, skonštruované, udržiavané, prevádzkované a vyraďované z prevádzky;
ii. pojem „dostupné techniky“ označuje techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky realizovateľných podmienok, s prihliadnutím na náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sú tieto techniky používané alebo vyrábané v dotknutom členskom štáte, pokiaľ sú za rozumných podmienok dostupné prevádzkovateľovi, a
iii. pojem „najlepšie“ znamená najúčinnejšie pri dosahovaní vysokej všeobecnej úrovne ochrany životného prostredia ako celku.
|
|
Strata biodiverzity
|
Zníženie akéhokoľvek aspektu biologickej diverzity (t. j. diverzity na genetickej úrovni, úrovni druhov a ekosystémov) v určitej oblasti v dôsledku smrti (vrátane vyhynutia), zničenia alebo manuálneho odstránenia; môže znamenať viaceré rozsahy, od globálneho vyhynutia druhu až po vyhynutie populácie, čo má za následok zníženie celkovej diverzity na rovnakej úrovni.
|
|
Biodiverzita alebo biologická diverzita
|
Variabilita medzi živými organizmami zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. Patria sem rozdiely v genetických, fenotypových, fylogenetických a funkčných atribútoch, ako aj zmeny v časopriestorovej abundancii a distribúcii v rámci druhov a medzi nimi, ako aj v rámci biologických spoločenstiev a ekosystémov a medzi týmito spoločenstvami či ekosystémami.
|
|
Oblasť citlivá z hľadiska biodiverzity
|
Sústava chránených oblastí Natura 2000, lokality svetového dedičstva UNESCO a kľúčové oblasti biodiverzity, ako aj iné chránené oblasti uvedené v dodatku D k prílohe II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2139 (5).
|
|
Integrita biosféry alebo ekologická integrita
|
Schopnosť ekosystému podporovať a udržiavať ekologické procesy a rozmanité spoločenstvo organizmov.
|
|
Modré hospodárstvo
|
Súčasťou modrého hospodárstva sú všetky priemyselné odvetvia a odvetvia súvisiace s oceánmi, morami a pobrežiami, či už sa nachádzajú v morskom prostredí (napr. lodná doprava, rybárstvo, výroba energie) alebo na pevnine (napr. prístavy, lodenice, pozemná akvakultúra a produkcia rias, pobrežný cestovný ruch).
|
|
BREF alebo referenčné dokumenty EÚ o najlepších dostupných technikách
|
Dokument, ktorý vyplynul z výmeny informácií zorganizovanej podľa článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (6) o priemyselných emisiách, vypracovaný pre vymedzené činnosti a opisujúci najmä použité techniky, úrovne súčasných emisií a miery spotreby, techniky, ktoré sa zvažujú pri určovaní najlepších dostupných techník, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky, pričom sa osobitný ohľad berie na kritériá uvedené v prílohe III k smernici 2010/75/EÚ.
|
|
Úplatkárstvo
|
Nečestné konanie, keď jedna osoba presviedča niekoho iného, aby konal v jej prospech tak, že mu poskytne peňažný dar alebo iný stimul.
|
|
Obchodný model
|
Systém, ktorým podnik prostredníctvom svojich činností transformuje vstupy na výstupy a výsledky a ktorého cieľom je plniť strategické účely podniku a vytvárať hodnotu v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. V štandardoch ESRS sa používa pojem „obchodný model“ v jednotnom čísle, hoci sa uznáva, že podniky môžu mať viac než jeden obchodný model.
|
|
Obchodné vzťahy
|
Vzťahy, ktoré má podnik s obchodnými partnermi, subjektmi v jeho hodnotovom reťazci a akýmkoľvek iným neštátnym alebo štátnym subjektom priamo prepojeným s jeho obchodnými činnosťami, výrobkami alebo službami. Obchodné vzťahy neznamenajú výlučne priame zmluvné vzťahy. Zahŕňajú aj nepriame obchodné vzťahy v hodnotovom reťazci podniku nad rámec prvostupňového vzťahu a akcionárske pozície v spoločných podnikoch alebo investíciách.
|
|
Vedľajší produkt
|
Látka alebo predmet, ktoré sú výsledkom výrobného procesu, ktorého prvotným účelom nie je výroba danej látky alebo predmetu, sa nepovažuje za odpad, ale za vedľajší produkt vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:
i. isté je ďalšie používanie danej látky alebo predmetu;
ii. látka alebo predmet sa môžu použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;
iii. výroba danej látky alebo predmetu je neoddeliteľnou súčasťou výrobného procesu a
iv. ďalšie použitie je zákonné, t. j. látka alebo predmet spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
|
|
Uhlíkový kredit
|
Prevoditeľný alebo obchodovateľný nástroj, ktorý predstavuje jednu metrickú tonu zníženia alebo odstránenia ekvivalentu emisií CO2 a ktorý sa vydáva a overuje na základe uznávaných noriem kvality.
|
|
Ekvivalent oxidu uhličitého (CO2)
|
Univerzálna merná jednotka, ktorá označuje potenciál globálneho otepľovania každého skleníkového plynu, vyjadrený ako potenciál globálneho otepľovania jednej jednotky oxidu uhličitého. Používa sa na jednotné vyhodnocovanie uvoľňovania (alebo predchádzania uvoľňovaniu) jednotlivých skleníkových plynov.
|
|
Detská práca
|
Práca, ktorá pripravuje deti o ich detstvo, potenciál a dôstojnosť a ktorá škodí ich telesnému a duševnému vývoju. Označuje prácu, ktorá:
i. je pre deti duševne, fyzicky, sociálne alebo morálne nebezpečná a škodlivá a/alebo
ii. zasahuje do ich vzdelávania tak, že ich zbavuje možnosti navštevovať školu; núti ich predčasne ukončiť školskú dochádzku alebo ich núti k tomu, aby sa pokúšali skĺbiť školskú dochádzku s nadmerne dlhou a fyzicky náročnou prácou.
Dieťa je definované ako osoba vo veku do 18 rokov. To, či sa konkrétne formy „práce“ môžu alebo nemôžu označovať ako „detská práca“, závisí od veku dieťaťa, druhu a počtu odpracovaných hodín a podmienok, za ktorých sa daná práca vykonáva. Odpoveď na túto otázku je rozličná v jednotlivých krajinách, ako aj v jednotlivých sektoroch jednotlivých krajín.
Minimálny vek na prácu by nemal byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky a v žiadnom prípade by nemal byť nižší ako 15 rokov podľa dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 138 o minimálnom veku. Výnimkou môžu byť niektoré krajiny, ktorých hospodárstvo a vzdelávacie zariadenia nie sú dostatočne rozvinuté, vzhľadom na čo sa uplatňuje minimálna veková hranica 14 rokov.
Tieto krajiny, ktoré prestavujú výnimku, špecifikuje Medzinárodná organizácia práce (MOP) v reakcii na osobitnú žiadosť príslušnej krajiny a po porade s organizáciami zastupujúcimi zamestnávateľov a pracovníkov.
Vnútroštátne právne predpisy môžu povoľovať zamestnávanie osôb vo veku od 13 do 15 rokov v ľahkých formách práce za predpokladu, že daná forma práce pravdepodobne nebude škodlivá pre ich zdravie alebo vývoj a nebude mať vplyv na ich školskú dochádzku alebo účasť na programoch odbornej prípravy. Minimálny vek na prijatie do práce, ktorý svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa daná práca vykonáva, môže ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku mladých ľudí, nesmie byť nižší ako 18 rokov.
|
|
Obehové hospodárstvo
|
Hospodársky systém, ktorým sa čo najdlhšie udržiava hodnota výrobkov, materiálov a iných zdrojov v hospodárstve, pričom sa zlepšuje ich efektívne využívanie vo výrobe a spotrebe, čím sa znižuje vplyv ich využívania na životné prostredie a minimalizuje sa odpad a uvoľňovanie nebezpečných látok vo všetkých fázach ich životného cyklu, a to okrem iného aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva.
|
|
Zásady obehového hospodárstva
|
Európskymi zásadami obehového hospodárstva sú:
i. použiteľnosť;
ii. opätovná použiteľnosť;
iii. opraviteľnosť;
iv. demontáž;
v. repasovanie alebo renovácia;
vi. recyklácia;
vii. recirkulácia podľa biologického cyklu;
viii. iná potenciálna optimalizácia použitia výrobkov a materiálov.
|
|
Miera obehového využívania materiálov
|
Opätovný obeh materiálov, komponentov a výrobkov v praxi po ich prvom použití s uplatnením týchto stratégií (v preferovanom poradí):
i. údržba/predĺžené využívanie;
ii. opätovné použitie/redistribúcia;
iii. renovovanie/repasovanie;
iv. recyklácia, kompostovanie alebo anaeróbna digescia.
Miera využívania je vymedzená ako pomer medzi obehovým používaním materiálov a ich celkovým používaním.
|
|
Utajované skutočnosti
|
Utajované skutočnosti EÚ v zmysle vymedzenia uvedeného v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (7) o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo utajované jedným z členských štátov a označené podľa dodatku B k uvedenému rozhodnutiu Rady.
|
|
Adaptácia na zmenu klímy
|
Proces prispôsobovania sa aktuálnej a očakávanej zmene klímy a jej dôsledkom.
|
|
Zmierňovanie zmeny klímy
|
Proces znižovania emisií skleníkových plynov a udržania zvýšenia priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami v súlade s Parížskou dohodou.
|
|
Odolnosť voči zmene klímy
|
Schopnosť podniku prispôsobiť sa zmene klímy a vývoju či neistotám súvisiacim so zmenou klímy. Odolnosť voči zmene klímy zahŕňa schopnosť riadiť klimatické riziká rozsahu 1 a využívať klimatické príležitosti vrátane schopnosti reagovať na riziká spojené s transformáciou a fyzické riziká a prispôsobovať sa im. Odolnosť podniku voči zmene klímy zahŕňa jeho strategickú odolnosť aj jeho prevádzkovú odolnosť voči zmenám klímy, ako aj vývoju alebo neistotám súvisiacim so zmenou klímy.
|
|
Klimatická príležitosť
|
Potenciálne pozitívne účinky zmeny klímy na podnik. Úsilie o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu môže podnikom priniesť určité príležitosti. Klimatické príležitosti sa budú líšiť v závislosti od regiónu, trhu a odvetvia, v ktorých daný podnik pôsobí.
|
|
Fyzické riziko v oblasti klímy (fyzické riziko vyplývajúce zo zmeny klímy)
|
Riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, ktoré môžu byť spôsobené udalosťami (akútne) alebo dlhodobejšími zmenami (chronické) v klimatických modeloch.
Akútne fyzické riziká vyplývajú z konkrétnych nebezpečenstiev, najmä z udalostí súvisiacich s počasím, ako sú búrky, záplavy, požiare alebo vlny horúčav. Chronické fyzické riziká vyplývajú z dlhodobejších zmien klímy, ako sú zmeny teploty, a ich vplyvov na zvyšovanie hladiny morí, zníženú dostupnosť vody, stratu biodiverzity a zmeny v úrodnosti pôdy.
|
|
Riziko transformácie súvisiace s klímou
|
Riziká, ktoré vyplývajú z prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy. Obvykle zahŕňajú riziká v oblasti politiky, právne riziká, technologické riziká, trhové riziká a riziká straty dobrého mena.
|
|
Kolektívne vyjednávanie
|
Všetky rokovania, ktoré prebiehajú medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou či viacerými organizáciami zamestnávateľov na jednej strane a jedným alebo viacerými odborovými zväzmi alebo, v prípade, že neexistujú, zástupcami pracovníkov, ktorí boli riadne zvolení a poverení v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, na strane druhej, týkajúce sa:
i. určovania pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a/alebo
ii. regulovania vzťahov medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi a/alebo regulovania vzťahov medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciou či organizáciami pracovníkov.
|
|
Potvrdený incident (detská alebo nútená práca alebo obchodovanie s ľuďmi)
|
Incident detskej alebo nútenej práce alebo obchodovania s ľuďmi, o ktorom sa zistilo, že je opodstatnený. Potvrdené incidenty nezahŕňajú prípady detskej alebo nútenej práce alebo obchodovania s ľuďmi, ktoré sú v období vykazovania stále predmetom vyšetrovania.
|
|
Potvrdený prípad korupcie alebo úplatkárstva
|
Prípad korupcie alebo úplatkárstva, v ktorom sa potvrdilo podozrenie. Potvrdené prípady korupcie alebo úplatkárstva nezahŕňajú prípady korupcie alebo úplatkárstva, ktoré sú na konci obdobia vykazovania stále predmetom vyšetrovania. Za opodstatnené môže potenciálne prípady nedodržiavania pravidiel prehlásiť buď pracovník podniku zodpovedný za dodržiavanie súladu s pravidlami alebo pracovník podniku s podobnou funkciou či orgán. V takomto prípade sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o opodstatnenosti.
|
|
Spotrebiteľ
|
Jednotlivci, ktorí nadobúdajú, spotrebúvajú alebo používajú tovar a služby na osobné použitie buď pre seba samých alebo pre iné osoby, a nie na účely ďalšieho predaja ani na komerčné, obchodné, podnikateľské, remeselné či profesionálne účely.
|
|
Podniková kultúra
|
Podniková kultúra je vyjadrením cieľov prostredníctvom hodnôt a presvedčení. Usmerňuje činnosti podniku prostredníctvom spoločných predpokladov a noriem skupiny, ako sú napríklad vyhlásenia o hodnotách alebo poslaní či kódexy správania.
|
|
Korupcia
|
Zneužívanie zverenej právomoci na osobný prospech, ktoré môžu iniciovať jednotlivci alebo organizácie. Zahŕňa praktiky, ako sú úplatky za rýchle vybavenie, podvody, vydieranie, kolúzia či pranie špinavých peňazí. Patrí sem aj ponuka akéhokoľvek daru, pôžičky, poplatku, odmeny alebo inej výhody určitej osobe alebo ich prijatie od nej ako stimul na vykonanie skutku, ktorý je nečestný, nezákonný alebo narušuje dôveru vo výkon podnikateľskej činnosti podniku. Môže ísť o peňažné alebo vecné dary, ako je bezplatný tovar, dary a dovolenky či špeciálne osobné služby poskytované na účely neoprávnenej výhody, alebo ktoré môžu viesť k morálnemu tlaku na prijatie takejto výhody.
|
|
Dôveryhodní zástupcovia
|
Jednotlivci s dostatočne bohatými skúsenosťami, pokiaľ ide o zapájanie ovplyvnených zainteresovaných strán z konkrétneho regiónu alebo v rámci konkrétneho kontextu (napríklad pracovníčky v poľnohospodárskych podnikoch, pôvodné obyvateľstvo alebo migrujúci pracovníci), ktorí môžu pomôcť účinne sprostredkovať ich pravdepodobné obavy. V praxi môže ísť o mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja a ľudských práv, medzinárodné odborové zväzy a miestnu občiansku spoločnosť vrátane náboženských organizácií.
|
|
Súčasné finančné vplyvy
|
Finančné vplyvy za bežné obdobie vykazovania, ktoré sa vykazujú v primárnej účtovnej závierke.
|
|
Nástroje dekarbonizácie
|
Súhrnné typy zmierňujúcich opatrení, ako je energetická efektívnosť, elektrifikácia, prechod na iné druhy palív, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, zmena výrobkov a dekarbonizácia dodávateľského reťazca, ktoré korešpondujú so špecifickou činnosťou podnikov.
|
|
Odlesňovanie
|
Dočasná alebo trvalá premena zalesnenej pôdy na nezalesnenú pôdu v dôsledku ľudskej činnosti (8).
|
|
Degradácia alebo degradovaný ekosystém
|
Chronické vplyvy človeka, ktoré majú za následok stratu biodiverzity a narušenie štruktúry, zloženia a funkčnosti ekosystému.
|
|
Závislosti
|
Situácia podniku, ktorého obchodné procesy závisia od prírodných, ľudských a/alebo sociálnych zdrojov.
|
|
Depozit vo vode a pôde
|
Množstvo látky naakumulovanej v životnom prostredí, a to buď vo vode alebo v pôde a buď v dôsledku pravidelných činností alebo v dôsledku nehôd či zneškodňovania látok podnikmi, bez ohľadu na to, či k tejto akumulácii dochádza vo výrobnej lokalite podniku alebo mimo nej.
|
|
Dezertifikácia
|
Degradácia pôdy v suchých, polosuchých a suchých subhumidných oblastiach, ktorá vyplýva z rôznych faktorov vrátane klimatických rozdielov a ľudských činností. Dezertifikáciou sa neoznačuje prirodzené rozširovanie existujúcich púští.
|
|
Vypúšťanie
|
Vypustená odpadová voda je množstvo vody (v m3) alebo látky (v kg BSK/d alebo v porovnateľnej jednotke) pridanej/vyplavenej do vodného útvaru z bodového alebo nebodového zdroja. Splašková (alebo vypúšťaná) odpadová voda je čistená odpadová voda vypúšťaná z čistiarne odpadových vôd.
|
|
Diskriminácia
|
K diskriminácii môže dochádzať priamo alebo nepriamo. K priamej diskriminácii dochádza vtedy, keď sa s jednotlivcom zaobchádza menej priaznivo v porovnaní s tým, ako sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inými osobami, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, pričom dôvodom je osobitná charakteristika, ktorú má daná osoba a na ktorú sa vzťahuje „chránený dôvod“. K nepriamej diskriminácii dochádza vtedy, keď zdanlivo neutrálne pravidlo znevýhodňuje osobu alebo skupinu s rovnakými charakteristikami. To, že skupina je oproti porovnávacej skupine určitým rozhodnutím znevýhodnená, sa musí preukázať.
|
|
Dvojitá významnosť
|
Dvojitá významnosť má dva rozmery: významnosť vplyvu a finančnú významnosť. Aspekt udržateľnosti spĺňa kritérium dvojitej významnosti, ak je významný z hľadiska vplyvu alebo z finančného hľadiska, alebo ak je významný z oboch týchto hľadísk.
|
|
Trvácnosť výrobku, komponentu alebo materiálu
|
Schopnosť výrobku, komponentu alebo materiálu zachovať si funkčnosť a relevantnosť, ak jeho používanie zodpovedá určenému účelu.
|
|
Ekologická prahová hodnota
|
Hodnota, pri ktorej relatívne malá zmena vonkajších podmienok spôsobuje rýchlu zmenu ekosystému. Keď dôjde k prekročeniu ekologickej prahovej hodnoty, ekosystém môže stratiť schopnosť vrátiť sa do prirodzeného stavu pomocou vlastnej odolnosti.
|
|
Rozsah ekosystému
|
Veľkosť ekosystémového aktíva, zatiaľ čo ekosystémové aktívum je súvislý priestor konkrétneho typu ekosystému charakteristický osobitým súborom biotických a abiotických zložiek a ich interakcií.
|
|
Obnova ekosystému
|
Akékoľvek úmyselné činnosti, ktoré iniciujú alebo urýchľujú obnovu ekosystému z degradovaného stavu.
|
|
Ekosystémové služby
|
Príspevok ekosystémov k prínosom, ktoré sa využívajú pri hospodárskej a inej ľudskej činnosti, resp. k prínosom, ktoré ľudia získavajú vďaka ekosystémom. V miléniovom posúdení ekosystémov možno ekosystémové služby rozdeliť na podporné, regulačné, poskytovacie a kultúrne. Spoločná medzinárodná klasifikácia ekosystémových služieb (CICES) obsahuje klasifikáciu jednotlivých druhov ekosystémových služieb.
|
|
Ekosystém/ekosystémy
|
Dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré vďaka vzájomnej interakcii pôsobia ako funkčná jednotka. Typológia ekosystémov je uvedená v typológii globálnych ekosystémov IUCN 2.0.
|
|
Emisia
|
Priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z individuálneho alebo difúzneho zdroja do ovzdušia, vody alebo pôdy (9).
|
|
Zamestnanec
|
Fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s podnikom na základe vnútroštátneho práva alebo praxe.
|
|
Koncoví používatelia
|
Jednotlivci, ktorí v konečnom dôsledku používajú alebo majú v konečnom dôsledku používať určitý výrobok alebo službu.
|
|
Rovnosť príležitostí
|
Rovnaký a nediskriminačný prístup jednotlivcov k príležitostiam v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania, kariérneho rozvoja a výkonu moci bez toho, aby boli znevýhodňovaní na základe kritérií, ako sú pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, štátna príslušnosť, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia.
|
|
Rovnaké zaobchádzanie
|
Zásada rovnakého zaobchádzania je všeobecnou zásadou európskeho práva, v rámci ktorej sa predpokladá, že k porovnateľným situáciám alebo k stranám nachádzajúcim sa v porovnateľných situáciách sa pristupuje rovnako. V kontexte štandardu ESRS S1 sa pojem „rovnaké zaobchádzanie“ vzťahuje aj na zásadu nediskriminácie, podľa ktorej nesmie existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického či sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva či viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
|
|
Finančné vplyvy
|
Účinky rizík a príležitostí, ktoré ovplyvňujú finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky podniku v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.
|
|
Finančná významnosť
|
Aspekt udržateľnosti je významný z finančného hľadiska, ak vytvára riziká alebo príležitosti, ktoré ovplyvňujú (alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že ovplyvnia) finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.
|
|
Nútená práca
|
Každá práca alebo služba, ktorá sa od určitej osoby vymáha pod hrozbou trestu a na ktorú sa daná osoba sama neponúkla dobrovoľne. Tento pojem zahŕňa všetky situácie, v ktorých sú osoby akýmkoľvek spôsobom nútené vykonávať prácu, pričom zahŕňa tradičné praktiky podobné otroctvu, ako aj moderné formy nátlaku, pri ktorých dochádza k pracovnému vykorisťovaniu, medzi ktoré môže patriť obchodovanie s ľuďmi a moderné formy otroctva.
|
|
Fosílne palivo
|
Neobnoviteľné zdroje energie na báze uhlíka, ako napríklad tuhé palivá, zemný plyn a ropa.
|
|
Slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas (FPIC)
|
Prejav práva pôvodného obyvateľstva na sebaurčenie ich politických, sociálnych, hospodárskych a kultúrnych priorít. Patria sem tri navzájom súvisiace a kumulatívne práva pôvodného obyvateľstva: právo byť konzultovaný; právo zúčastňovať sa a právo na svoju pôdu, územia a zdroje. Slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas sa týka pôvodného obyvateľstva a uznáva sa na základe medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, najmä na základe Deklarácie Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP).
|
|
Sladká voda
|
Podzemná a povrchová voda s priemernou ročnou salinitou < 0,5 ‰ (t. j. limit uvedený v prílohe II k rámcovej smernici o vode).
|
|
Zníženie emisií skleníkových plynov
|
Zníženie emisií rozsahu 1, 2, 3 alebo celkových emisií skleníkových plynov daného podniku ku koncu obdobia vykazovania v porovnaní s emisiami vo východiskovom roku. Zníženie emisií môže byť okrem iného výsledkom energetickej efektívnosti, elektrifikácie, dekarbonizácie dodávateľov, dekarbonizácie energetického mixu, vývoja udržateľných výrobkov alebo zmien rámca či činností vykazovania (napr. outsourcing, znížené kapacity), a to za predpokladu, že sa dosiahne v rámci vlastných činností a upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku; odstránené emisie a emisie, ktorým sa predišlo, sa nezapočítavajú ako zníženie emisií.
|
|
Odstraňovanie a ukladanie emisií skleníkových plynov
|
(Antropogénne) odstraňovanie je odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry v dôsledku úmyselných ľudských činností. Patrí sem zlepšovanie biologických záchytov CO2 a využívanie chemického inžinierstva na dosiahnutie dlhodobého odstránenia a ukladania emisií. Ak sa procesy zachytávania a ukladania CO2 (CCS) z priemyselných a energetických zdrojov, ktoré samy osebe na odstránenie CO2 z atmosféry nestačia, skombinujú s výrobou bioenergie (bioenergia so zachytávaním a ukladaním CO2 – BECCS), môže sa vďaka nim znížiť množstvo atmosférického CO2. Pri odstránených skleníkových plynoch môže dôjsť k ich reverzii, čo znamená akýkoľvek únik uložených skleníkových plynov z plánovaného úložiska a jeho opätovné preniknutie do atmosféry. Ak napríklad les, ktorý bol obhospodarovaný na účely odstraňovania špecifického množstva CO2, zachváti požiar, dochádza k reverzii emisií zachytených v lesnej biomase.
|
|
Potenciál globálneho otepľovania (GWP)
|
Faktor, ktorým sa opisuje vplyv radiačného účinku (stupeň poškodenia atmosféry) jednej jednotky daného skleníkového plynu v pomere k jednej jednotke CO2.
|
|
Skleníkové plyny (GHG)
|
Plyny uvedené v časti 2 prílohy V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (10). Patria medzi ne oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), fluorid sírový (SF6), fluorid dusitý (NF3), neúplne fluórované uhľovodíky (HFC), úplne fluórované uhľovodíky (PFC).
|
|
Mechanizmy podávania sťažností
|
Akékoľvek rutinné, štátne alebo neštátne, súdne alebo mimosúdne konania, prostredníctvom ktorých môžu zainteresované strany vznášať sťažnosti a žiadať nápravu. Medzi príklady štátnych súdnych a mimosúdnych mechanizmov podávania sťažností patria súdy, pracovné súdy, národné inštitúcie pre ľudské práva, národné kontaktné miesta podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky, úrady ombudsmana, agentúry na ochranu spotrebiteľa, regulačné orgány dohľadu a úrady zaoberajúce sa sťažnosťami prevádzkované vládou. Medzi neštátne mechanizmy podávania sťažností patria mechanizmy, ktoré spravuje podnik samostatne alebo spolu so zainteresovanými stranami, ako sú mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni a kolektívne vyjednávanie vrátane mechanizmov vytvorených kolektívnym vyjednávaním. Patria sem aj mechanizmy, ktoré spravujú priemyselné združenia, medzinárodné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti alebo skupiny viacerých zainteresovaných strán.
Mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni spravuje organizácia sama alebo v spolupráci s inými stranami a sú priamo prístupné pre zainteresované strany danej organizácie. Umožňujú včas a priamo identifikovať a riešiť sťažnosti, čím sa zabráni neúmernému nárastu ujmy i eskalácii sťažností. Zároveň poskytujú dôležitú spätnú väzbu o účinnosti náležitej starostlivosti organizácie od subjektov, ktorých sa daná situácia priamo týka.
Podľa hlavnej zásady OSN č. 31 sú účinné mechanizmy podávania sťažností legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami a predstavujú zdroj kontinuálneho vzdelávania. Popri týchto kritériách sú účinné mechanizmy podávania sťažností na operačnej úrovni založené aj na angažovanosti a dialógu. Pre organizáciu môže byť ťažšie posúdiť účinnosť tých mechanizmov podávania sťažností, na ktorých realizácii sa podieľa, než účinnosť tých mechanizmov podávania sťažností, ktoré sama zaviedla.
|
|
Podzemná voda
|
Všetka voda, ktorá je pod zemským povrchom v zóne nasýtenia a v priamom styku s pôdou alebo pôdnym podložím (11).
|
|
Biotop
|
Miesto alebo typ miesta, kde sa organizmus alebo populácia prirodzene vyskytujú. Používa sa aj na označenie environmentálnych atribútov, ktoré potrebuje určitý druh alebo jeho ekologická nika.
|
|
Fragmentácia biotopu
|
Všeobecný pojem, ktorý opisuje súbor procesov, pri ktorých strata biotopu vedie k rozdeleniu súvislých biotopov na viacero menších plôch s menšou celkovou rozlohou, ktoré sú navzájom izolované štruktúrou odlišných biotopov. K fragmentácii biotopu môže dôjsť v dôsledku prírodných procesov (napr. požiare lesných a trávnych porastov, záplavy) a v dôsledku ľudskej činnosti (lesníctvo, poľnohospodárstvo, urbanizácia).
|
|
Obťažovanie
|
Situácia, keď k neželanému konaniu súvisiacemu s chráneným dôvodom diskriminácie (napríklad pohlavie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (12) alebo náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia podľa smernice Rady 2000/78/ES (13)) dochádza s úmyslom alebo následkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.
|
|
Nebezpečný odpad
|
Odpad, ktorý vykazuje jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (14) o odpade.
|
|
Odvetvia s veľkým vplyvom na klímu
|
Odvetvia uvedené v oddieloch A až H a oddiele L prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (15) [v zmysle vymedzenia v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2022/1288 (16)].
|
|
Vplyvy
|
Vplyv, ktorý podnik má alebo by mohol mať na životné prostredie a ľudí, vrátane vplyvu na ich ľudské práva, súvisiaci s jeho vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov a služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Vplyvy môžu byť skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne, úmyselné alebo neúmyselné a zvratné alebo nezvratné. Môžu vzniknúť v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Vplyvy naznačujú negatívny alebo pozitívny príspevok podniku k udržateľnému rozvoju.
|
|
Faktory vplyvu
|
Všetky faktory, ktoré spôsobujú zmeny v prírode, antropogénnych aktívach, prínosoch prírody pre ľudí a dobrej kvalite života. Priame faktory zmeny môžu byť prírodné aj antropogénne. Majú priame fyzické (mechanické, chemické, hlukové, svetelné atď.) vplyvy na prírodu ovplyvňujúce behaviorálne aspekty. Okrem iného sem patrí zmena klímy, znečistenie, rôzne druhy zmien využívania krajiny, invázne nepôvodné druhy a zoonózy a exploitácia druhov. Faktory s nepriamym vplyvom fungujú difúzne tak, že menia a ovplyvňujú priame faktory (tak, že ovplyvňujú ich úroveň, smer alebo rýchlosť), ako aj iné nepriame faktory. Interakcie medzi nepriamymi a priamymi faktormi vytvárajú rôzne reťazce vzťahov, kauzalít a vplyvov, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od druhu, intenzity, trvania a vzdialenosti. Tieto vzťahy môžu zároveň viesť k rôznym presahom do iných oblastí. Medzi nepriame globálne faktory patria hospodárske a demografické aspekty, aspekty správy a riadenia, technologické a kultúrne aspekty. Medzi nepriamymi faktormi sa osobitná pozornosť venuje úlohe inštitúcií (formálne aj neformálne) a vplyvom modelov výroby, dodávok a spotreby na prírodu, prínosom prírody pre ľudí a dobrej kvalite života.
|
|
Významnosť vplyvu
|
Aspekt udržateľnosti je významný z hľadiska vplyvu, ak sa týka významných skutočných alebo potenciálnych, pozitívnych alebo negatívnych vplyvov podniku na ľudí alebo životné prostredie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Významný aspekt udržateľnosti z hľadiska vplyvu zahŕňa vplyvy súvisiace s vlastnými činnosťami a upstreamovou a downstreamovou časťou hodnotového reťazca podniku, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov a služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov.
|
|
Incident
|
Právne kroky alebo sťažnosť zaevidované podnikom alebo príslušnými orgánmi prostredníctvom formálneho postupu alebo prípad nedodržania pravidiel, ktorý podnik zistil prostredníctvom zavedených postupov. Zavedené postupy na identifikáciu prípadov nedodržania pravidiel môžu zahŕňať audity systémov riadenia, formálne monitorovacie programy alebo mechanizmy podávania sťažností.
|
|
Spaľovanie
|
Spaľovanie je kontrolované spaľovanie odpadu pri vysokej teplote s energetickým zhodnotením alebo bez neho.
|
|
Nezávislý člen predstavenstva
|
Členovia predstavenstva, ktorí vykonávajú nezávislý úsudok bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu či konfliktu záujmov. Nezávislosť vo všeobecnosti znamená výkon objektívneho, neobmedzeného úsudku. Ak sa používa ako opatrenie, ktorým sa posudzuje zdanie nezávislosti alebo ktorým sa nevýkonný člen správnych, riadiacich a dozorných orgánov alebo ich výborov kvalifikuje ako nezávislý, znamená neexistenciu záujmu, pozície, príslušnosti alebo vzťahu, ktoré by pri posudzovaní z pohľadu primeranej a informovanej tretej strany mohli neprimerane ovplyvňovať alebo spôsobiť zaujatosť v rozhodovacom procese.
|
|
Pôvodné obyvateľstvo
|
Na medzinárodnej úrovni neexistuje jednotne dohodnutá definícia pôvodného obyvateľstva. V praxi majú medzinárodné agentúry tendenciu zhodovať sa na tom, ktoré skupiny možno považovať za pôvodné obyvateľstvo a ktoré by ako také mali požívať osobitnú ochranu. Dôležité kritériá na vymedzenie pôvodného obyvateľstva súvisia s ich prepojením na tradičnú oblasť, ako je vymedzená v článku 1 dohovoru MOP č. 169, v ktorom sa uvádza, že dohovor sa vzťahuje na: „a) kmeňové obyvateľstvo v nezávislých krajinách, ktorého sociálne, kultúrne a hospodárske podmienky ho odlišujú od iných častí národného spoločenstva a ktorého postavenie je úplne alebo čiastočne regulované jeho vlastnými zvyklosťami či tradíciami alebo osobitnými zákonmi či inými právnymi predpismi; b) obyvateľstvo žijúce v nezávislých krajinách, ktoré sa považuje za pôvodné obyvateľstvo na základe toho, že jeho predkami boli ľudia obývajúci danú krajinu alebo geografický región, ku ktorému táto krajina patrí, počas dobytia alebo kolonizácie alebo zriadenia súčasných štátnych hraníc, a ktoré si bez ohľadu na svoje právne postavenie zachováva niektoré alebo všetky svoje sociálne, hospodárske, kultúrne a politické inštitúcie“. V článku 1 ods. 2 dohovoru MOP č. 169 sa takisto uvádza, že: „sebaidentifikácia ako pôvodné alebo kmeňové obyvateľstvo sa považuje za základné kritérium na určenie skupín, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto dohovoru“.
|
|
Nepriame emisie skleníkových plynov
|
Nepriame emisie skleníkových plynov sú dôsledkom činností subjektu, no vznikajú pri zdrojoch, ktoré vlastní alebo ovláda iný subjekt. Nepriame emisie sú emisie skleníkových plynov rozsahu 2 a emisie skleníkových plynov rozsahu 3 spolu.
|
|
Zariadenie
|
Stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností, ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečistenie.
|
|
Interná cena uhlíka
|
Cena, ktorú používa podnik na posúdenie finančných dôsledkov zmien v modeloch investícií, výroby a spotreby, ako aj potenciálneho technologického pokroku a budúcich nákladov na znižovanie emisií.
|
|
Interný systém stanovovania cien uhlíka
|
Organizačný mechanizmus, ktorý podniku umožňuje uplatňovať ceny uhlíka pri strategickom a prevádzkovom rozhodovaní. Podniky bežne používajú dva typy interných cien uhlíka. Prvým typom je tieňová cena, ktorá je teoretickou cenou alebo pomyselnou hodnotou, ktorú podnik neúčtuje, no ktorú možno použiť pri posudzovaní hospodárskych dôsledkov alebo kompromisov pri takých záležitostiach, ako sú vplyvy rizík, nové investície, čistá súčasná hodnota projektov a náklady/prínosy rôznych iniciatív. Druhým typom je interná daň alebo poplatok, ktorý je cenou uhlíka účtovanou za podnikateľskú činnosť, produktový rad alebo iný útvar podniku na základe ich emisií skleníkových plynov (tieto interné dane alebo poplatky sa podobajú vnútropodnikovému transferovému oceňovaniu).
|
|
Invázne alebo nepôvodné druhy
|
Druhy, ktorých introdukcia a/alebo šírenie v dôsledku ľudskej činnosti mimo oblasti ich prirodzenej distribúcie ohrozuje biologickú diverzitu, potravinovú bezpečnosť, ľudské zdravie a dobré životné podmienky. „Nepôvodný“ označuje druhy, ktoré boli introdukované mimo oblasti svojej prirodzenej distribúcie (synonymom výrazu „nepôvodný“ sú výrazy „alochtónny“ či „cudzí“). „Invázny“ znamená „majúci tendenciu šíriť sa do ekosystémov, do ktorých bol introdukovaný, a meniť tieto ekosystémy“. Druh teda môže byť nepôvodný bez toho, aby bol invázny, alebo v prípade druhu, ktorý je v danom regióne pôvodný, sa môžu jeho stavy zvýšiť, a tak sa daný druh môže stať inváznym bez toho, aby bol v skutočnosti nepôvodným druhom.
|
|
Kľúčová oblasť biodiverzity (KBA)
|
Lokality, ktoré významne prispievajú k celosvetovému pretrvávaniu biodiverzity v suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémoch. Lokality spĺňajú kritériá globálnych kľúčových oblastí biodiverzity, ak spĺňajú jedno alebo viaceré z 11 kritérií, ktoré sú zoskupené do piatich kategórií: ohrozená biodiverzita; geograficky obmedzená biodiverzita; ekologická integrita; biologické procesy a nenahraditeľnosť. Svetovú databázu kľúčových oblastí biodiverzity spravuje partnerstvo BirdLife International v mene organizácie KBA Partnership.
|
|
Degradácia krajiny
|
Súhrn viacerých procesov, ktoré spôsobujú pokles alebo stratu biodiverzity, funkcií ekosystémov a ich prínosov pre ľudí, pričom pojem zahŕňa degradáciu všetkých suchozemských ekosystémov.
|
|
Skládka odpadu
|
Miesto na ukladanie odpadu na alebo do pôdy (17).
|
|
Krajinný systém (zmena krajinného systému)
|
Suchozemská zložka zemského systému, ktorá zahŕňa všetky procesy a činnosti súvisiace s využívaním krajiny človekom. Patria sem sociálno-ekonomické, technologické a organizačné vstupy a opatrenia, ako aj prínosy plynúce z krajiny a neúmyselné sociálne a ekologické vplyvy spoločenských činností. Koncepcia krajinných systémov v sebe kombinuje využívanie krajiny (činnosti, opatrenia a vstupy spojené s využívaním krajiny) s krajinnou pokrývkou (súhrn fyzických charakteristík pôdy rozpoznateľných pri pozorovaní Zeme).
|
|
Využívanie krajiny (zmena využívania krajiny)
|
Využívanie určitej oblasti človekom na určitý účel (napríklad bývanie, poľnohospodárstvo, rekreácia, priemysel atď.). Pojem je ovplyvnený pojmom krajinná pokrývka, nejde však o synonymá. Zmena využívania krajiny znamená zmenu vo využívaní krajiny alebo v jej obhospodarovaní ľuďmi, ktorá môže viesť k zmene krajinnej pokrývky.
|
|
Legitímni zástupcovia
|
Jednotlivci, ktorí sú za legitímnych zástupcov uznaní na základe právnych predpisov alebo praxe, ako napríklad zvolení zástupcovia odborových zväzov v prípade pracovníkov alebo iní podobne slobodne vybraní zástupcovia ovplyvnených zainteresovaných strán.
|
|
Vplyv podniku
|
Schopnosť podniku dosiahnuť zmenu nekorektných praktík inej strany, ktoré súvisia s negatívnym vplyvom v oblasti udržateľnosti.
|
|
Lobistické činnosti
|
Činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť tvorbu alebo vykonávanie politiky alebo právnych predpisov alebo rozhodovacie procesy vlád, vládnych inštitúcií, regulačných orgánov, inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie alebo tvorcov noriem. Medzi takéto činnosti patrí (neúplný zoznam):
i. organizácia zasadnutí, konferencií alebo podujatí alebo účasť na nich;
ii. prispievanie k verejným konzultáciám, vypočutiam alebo iným podobným iniciatívam alebo účasť na nich;
iii. organizácia komunikačných kampaní, platforiem, sietí a miestnych iniciatív;
iv. príprava/zadávanie politických a pozičných dokumentov, prieskumy verejnej mienky, prieskumy, otvorené listy, výskumná práca na základe činností, na ktoré sa vzťahujú pravidlá registra transparentnosti.
|
|
Uzamknuté emisie skleníkových plynov
|
Odhady budúcich emisií skleníkových plynov, ktoré budú pravdepodobne spôsobené kľúčovými aktívami alebo výrobkami podniku predanými počas ich prevádzkovej životnosti.
|
|
Dlhá životnosť
|
Výrobok je navrhnutý s ohľadom na jeho údržbu a trvácnosť spôsobom, ktorý v praxi nabáda na jeho používanie dlhšie, než je to v danom odvetví bežné, a v rozsahu a takým spôsobom, ktorý neohrozuje obehové nakladanie s ním na konci jeho funkčnej životnosti.
|
|
Morské zdroje
|
Biologické a nebiologické zdroje nachádzajúce sa v moriach a oceánoch. Príkladmi sú okrem iného hlbokomorské nerasty, štrky a produkty z morských plodov.
|
|
Významné príležitosti
|
Príležitosti súvisiace s udržateľnosťou s pozitívnymi finančnými účinkami, ktoré významne ovplyvňujú (alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že ovplyvnia) peňažné toky podniku, jeho prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.
|
|
Závažné riziká
|
Riziká súvisiace s udržateľnosťou s negatívnymi finančnými účinkami, ktoré významne ovplyvňujú (alebo by sa mohlo odôvodnene očakávať, že ovplyvnia) peňažné toky podniku, jeho prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.
|
|
Významnosť
|
Aspekt udržateľnosti je významný, ak napĺňa definíciu významnosti vplyvu, finančnej významnosti alebo oboch.
|
|
Metriky
|
Kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ktoré podnik používa na meranie a vykazovanie účinnosti realizácie svojich politík súvisiacich s udržateľnosťou a na porovnávanie so svojimi cieľovými hodnotami v priebehu času. Metriky podporujú aj meranie výsledkov podniku, pokiaľ ide o ním ovplyvnené osoby, životné prostredie a samotný podnik.
|
|
Mikroplasty
|
Malé kúsky plastov, obvykle menšie ako 5 mm. V životnom prostredí vrátane mora, ako aj v potravinách a pitnej vode sa nachádza čoraz väčší objem mikroplastov. Keď sa mikroplasty dostanú do životného prostredia, nedochádza k ich biologickému odbúravaniu, pričom pokiaľ nie sú osobitne navrhnuté na biodegradovateľnosť v otvorenom prostredí, majú tendenciu hromadiť sa. Biodegradovateľnosť je zložitý jav, najmä v morskom prostredí. Existujú čoraz väčšie obavy, pokiaľ ide o prítomnosť mikroplastov v rôznych zložkách životného prostredia (ako je voda), ich vplyv na životné prostredie a potenciálne aj na ľudské zdravie.
|
|
Minimálna požiadavka na zverejňovanie
|
Minimálna požiadavka na zverejňovanie stanovuje požadovaný obsah informácií, ktoré podnik uvádza pri informovaní o politikách, opatreniach, metrikách alebo cieľových hodnotách, a to buď na základe určitej požiadavky na zverejňovanie uvedenej v štandarde ESRS, alebo na základe požiadaviek špecifických pre daný subjekt.
|
|
Prírodné zdroje
|
Prírodné aktíva (suroviny) vyskytujúce sa v prírode, ktoré možno použiť na hospodársku výrobu alebo spotrebu.
|
|
Riešenia inšpirované prírodou
|
Akcie na ochranu, zachovanie, obnovu, udržateľné využívanie a riadenie prírodných alebo upravených suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov, ktorými sa efektívnym a adaptívnym spôsobom riešia spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy pri súčasnom zabezpečovaní dobrých životných podmienok ľudí, ekosystémových služieb, odolnosti a prínosov pre biodiverzitu.
|
|
Cieľ emisnej neutrálnosti
|
Stanovenie cieľa emisnej neutrálnosti na úrovni podniku zosúladeného s plnením spoločenských cieľov v oblasti klímy znamená:
i. dosiahnutie miery zníženia emisií v hodnotovom reťazci v súlade s rozsahom znižovania emisií v okamihu dosiahnutia globálnej nulovej bilancie pri 1,5 °C a
ii. neutralizáciu vplyvu akýchkoľvek zvyškových emisií (po približne 90 – 95 % znížení emisií skleníkových plynov s možnosťou odôvodnených odvetvových odchýlok v súlade s uznávaným odvetvovým smerovaním) trvalým odstránením ekvivalentného objemu CO2.
|
|
Pracovníci, ktorí nie sú zamestnancami
|
Medzi pracovníkov vlastnej pracovnej sily podniku, ktorí nie sú jeho zamestnancami, patria tak individuálni dodávatelia, ktorí podniku poskytujú pracovnú silu („samostatne zárobkovo činné osoby“), ako aj jednotlivci, ktorých poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti „sprostredkovania práce“ (kód NACE N78).
|
|
Energia z neobnoviteľných zdrojov
|
Energia, ktorú nemožno identifikovať ako energiu pochádzajúcu z obnoviteľných zdrojov.
|
|
Riadenie prevádzkových činností
|
Riadenie prevádzkových činností (subjektu, lokality, prevádzky alebo aktíva) je situácia, keď má podnik schopnosť riadiť prevádzkové činnosti a vzťahy subjektu, lokality, prevádzky alebo aktíva.
|
|
Príležitosti
|
Príležitosti súvisiace s udržateľnosťou s pozitívnymi finančnými účinkami.
|
|
Nadčas
|
Počet hodín, ktoré daný pracovník skutočne odpracoval nad rámec svojho zmluvného pracovného času.
|
|
Vlastná pracovná sila/vlastní pracovníci
|
Zamestnanci, ktorí sú s daným podnikom v pracovnoprávnom vzťahu („zamestnanci“), a pracovníci, ktorí nie sú zamestnancami a ktorí sú buď individuálnymi dodávateľmi poskytujúcimi podniku pracovnú silu („samostatne zárobkovo činné osoby“) alebo pracovníkmi, ktorých poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti „sprostredkovania práce“ (kód NACE N78).
|
|
Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu
|
Látky uvedené v Montrealskom protokole o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
|
|
Obal
|
Výrobky vyrobené z akýchkoľvek materiálov akéhokoľvek charakteru, ktoré sa majú v rámci reťazca smerujúceho od výrobcu až k jeho používateľovi či spotrebiteľovi použiť na uchovávanie, ochranu, manipuláciu, dodávku, skladovanie, prepravu a prezentáciu tovaru, počnúc surovinami až po spracovaný tovar (18).
|
|
Odmena
|
Riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné odmeny, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva („doplnkové a pohyblivé zložky“) od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním. „Úroveň odmeny“ je hrubá ročná odmena a zodpovedajúca hrubá hodinová odmena. „Medián úrovne odmeny“ je taká úroveň odmeny zamestnanca, od ktorej má polovica zamestnancov nižšiu a polovica vyššiu odmenu.
|
|
Osoby so zdravotným postihnutím
|
Osoby s dlhodobými telesnými, duševnými, intelektuálnymi alebo zmyslovými poruchami, ktoré im v kombinácii s rôznymi prekážkami môžu brániť, aby sa rovnocenne s ostatnými naplno a účinne zapájali do života spoločnosti.
|
|
Fyzické riziká
|
Všetky celosvetové hospodárske podniky závisia od fungovania zemských systémov, ako je stabilná klíma, a ekosystémových služieb, ako napr. poskytovanie biomasy (surovín). Fyzické riziká súvisiace s prírodou sú priamym dôsledkom závislosti danej organizácie od prírody. Fyzické riziká vznikajú, keď sú prírodné systémy ohrozené v dôsledku vplyvu klimatických udalostí (napr. extrémnych výkyvov počasia, ako je sucho), geologických udalostí (napr. seizmické udalosti, ako je zemetrasenie) alebo udalostí či zmien, ktoré narúšajú rovnováhu ekosystému, ako je kvalita pôdy alebo morská ekológia, ktoré ovplyvňujú ekosystémové služby, od ktorých sú organizácie závislé. Môže ísť o riziká akútne, chronické alebo obojaké. Fyzické riziká súvisiace s prírodou vznikajú v dôsledku zmien biotických (živých) a abiotických (neživých) podmienok, ktoré sú predpokladom pre zdravé a fungujúce ekosystémy. Fyzické riziká sú obvykle špecifické pre danú lokalitu. Fyzické riziká súvisiace s prírodou sú často spojené s fyzickými rizikami súvisiacimi s klímou.
|
|
Planetárne medze
|
Táto koncepcia umožňuje odhadnúť bezpečný operačný priestor pre ľudstvo, pokiaľ ide o fungovanie Zeme. Ide o vyčíslenie medznej úrovne jednotlivých kľúčových procesov systému Zeme, ktorá by sa nemala prekročiť, ak chceme zabrániť neprijateľnej globálnej zmene životného prostredia.
|
|
Politika
|
Súbor alebo rámec všeobecných cieľov a zásad riadenia, ktoré podnik uplatňuje pri rozhodovaní. Politikou sa vykonáva stratégia podniku alebo rozhodnutia jeho manažmentu týkajúce sa významného aspektu udržateľnosti. Za každú politiku zodpovedá vymedzená osoba/osoby, je v nej špecifikovaný rozsah jej uplatňovania a zahrnutý jeden alebo viacero cieľov (ktoré sú prípadne naviazané na merateľné cieľové hodnoty). Politiku podnik potvrdzuje a preskúmava na základe svojich uplatniteľných pravidiel v oblasti správy a riadenia. Politika sa vykonáva prostredníctvom opatrení alebo akčných plánov.
|
|
Znečisťujúca látka
|
Látka, vibrácia, teplo, hluk, svetlo alebo iný kontaminant prítomný v ovzduší, vo vode alebo v pôde, ktoré môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ktoré môžu spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo ktoré môžu poškodiť či narušiť prírodné hodnoty alebo iné legitímne druhy využívania životného prostredia (19).
|
|
Znečisťovanie životného prostredia
|
Priame alebo nepriame prenikanie znečisťujúcich látok v dôsledku ľudskej činnosti do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ktoré môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo ktoré môže poškodiť či narušiť prírodné hodnoty alebo iné legitímne druhy využívania životného prostredia (20).
|
|
Znečisťovanie pôdy
|
Prenikanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku v dôsledku ľudskej činnosti do pôdy, a to nezávisle od toho, či k nemu dochádza vo výrobnej lokalite podniku alebo mimo nej alebo v dôsledku využívania jeho výrobkov a/alebo služieb, pričom tento prienik môže byť škodlivý pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo môže poškodiť či narušiť prírodné hodnoty alebo iné legitímne druhy využívania životného prostredia (21). Medzi látky znečisťujúce pôdu patria anorganické znečisťujúce látky, perzistentné organické látky (POP), pesticídy, zlúčeniny dusíka a fosforu atď.
|
|
Chránené územie
|
Jasne vymedzený geografický priestor, ktorý je uznaný, vyhradený a spravovaný prostredníctvom právnych alebo iných účinných prostriedkov s cieľom dosiahnuť dlhodobú ochranu prírody s príslušnými ekosystémovými službami a kultúrnymi hodnotami.
|
|
Nakúpená alebo nadobudnutá elektrická energia, teplo, para alebo chladenie
|
Situácia, keď podnik získal svoju elektrickú energiu, teplo, paru alebo chladenie od tretej strany. Pojem „nadobudnutý“ odzrkadľuje okolnosti, keď spoločnosť nemusí priamo nakupovať elektrickú energiu (napr. ak je nájomcom v budove), ale táto energia sa privádza do prevádzkarne daného podniku na jeho použitie.
|
|
Surovina
|
Primárny alebo sekundárny materiál, ktorý sa používa na zhotovenie výrobku.
|
|
Uznávané štandardy kvality pre uhlíkové kredity
|
Štandardy kvality pre uhlíkové kredity, ktoré dokážu overiť nezávislé tretie strany, pričom tieto štandardy verejnosti sprístupňujú požiadavky a správy o projektoch a minimálne zabezpečujú doplnkovosť, stálosť, zabránenie dvojitému započítavaniu a stanovujú pravidlá výpočtu, monitorovania a overovania emisií a odstránených emisií skleníkových plynov v rámci daného projektu.
|
|
Preukázateľný pracovný úraz alebo zlý zdravotný stav
|
Pracovný úraz alebo zlý zdravotný stav, ktorý vedie ku ktorémukoľvek z týchto stavov:
i. úmrtie, pracovná absencia, obmedzená pracovná schopnosť alebo presun na iné pracovné miesto, lekárska starostlivosť nad rámec prvej pomoci alebo strata vedomia; alebo
ii. vážne zranenie či zlý zdravotný stav diagnostikovaný lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom, a to aj vtedy, keď to nemá za následok úmrtie, pracovnú absenciu, obmedzenú pracovnú schopnosť alebo presun na iné pracovné miesto, lekársku starostlivosť nad rámec prvej pomoci alebo stratu vedomia.
|
|
Zhodnocovanie
|
Akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je to, že odpad začne v danej prevádzke alebo širšom hospodárstve slúžiť na užitočné účely tak, že nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na plnenie určitej funkcie, alebo že sa odpad pripraví na to, aby plnil takúto funkciu (22).
|
|
Recyklácia
|
Akákoľvek činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracúvajú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivá alebo na činnosti spätného zasypávania.
|
|
Regenerácia zdrojov
|
Podpora schopnosti samoobnovy prírodných systémov s cieľom obnoviť ekologické procesy poškodené alebo nadmerne využívané ľudskou činnosťou.
|
|
Nápravné opatrenie/náprava
|
Neutralizácia alebo odstránenie negatívneho vplyvu. Príklad: ospravedlnenie, finančná alebo nefinančná kompenzácia, predchádzanie škodám prostredníctvom súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania alebo záruk jeho neopakovania, represívne sankcie (či už trestnoprávne alebo správne, ako napríklad pokuty), reštitúcia, obnova, rehabilitácia.
|
|
Energia z obnoviteľných zdrojov
|
Energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (tepelná a fotovoltická) a geotermálna energia, energia z okolia, energia z prílivu a vĺn a iná energia z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynu (23).
|
|
Obnoviteľné materiály
|
Materiály, ktoré pochádzajú zo zdrojov, ktoré sa rýchlo dopĺňajú ekologickými cyklami alebo poľnohospodárskymi postupmi tak, aby služby poskytované týmito a inými súvisiacimi zdrojmi neboli ohrozené a zostali dostupné pre ďalšie generácie.
|
|
Prílev zdrojov
|
Zdroj, ktorý vstupuje do prevádzkarní daného podniku.
|
|
Odlev zdrojov
|
Zdroj, ktorý vystupuje z prevádzkarní daného podniku.
|
|
Optimalizácia využívania zdrojov
|
Návrh, výroba a distribúcia materiálov a výrobkov s cieľom čo najdlhšie ich používať so zachovaním čo najvyššej hodnoty. Príkladmi nástrojov, ktorými sa optimalizuje využívanie zdrojov, sú ekodizajn a dizajn v záujme dlhej životnosti, oprava, opätovné použitie, zmena účelu, demontáž a repasovanie.
|
|
Opätovné použitie
|
Akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky a komponenty, ktoré nie sú odpadom, opätovne použijú na rovnaký účel, na aký boli zamýšľané. Môže to zahŕňať ich vyčistenie alebo malé úpravy, aby bol daný výrobok alebo komponent pripravený na ďalšie použitie bez výraznej úpravy.
|
|
Povodie rieky
|
Pozemná oblasť, z ktorej všetok povrchový odtok odteká v rámci siete potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.
|
|
Riziká
|
Riziká súvisiace s udržateľnosťou s negatívnymi finančnými účinkami vyplývajúce z environmentálnych a sociálnych aspektov alebo aspektov týkajúcich sa správy a riadenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu podniku, jeho finančnú výkonnosť, peňažné toky, prístup k financovaniu alebo kapitálové náklady v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.
|
|
Scenár
|
Realistický opis toho, ako sa môže vyvíjať budúcnosť na základe uceleného a vnútorne konzistentného súboru predpokladov týkajúcich sa kľúčových hnacích síl (napr. miera technologických zmien, ceny) a vzťahov. Treba poznamenať, že scenáre nie sú ani predpoveďami ani prognózami, ale poskytujú prehľad o dôsledkoch vývoja a opatrení.
|
|
Analýza scenárov
|
Proces identifikácie a posudzovania škály možných výsledkov budúcich udalostí v podmienkach neistoty.
|
|
Emisie skleníkových plynov rozsahu 1
|
Priame emisie skleníkových plynov zo zdrojov, ktoré daný podnik vlastní alebo ovláda.
|
|
Emisie skleníkových plynov rozsahu 2
|
Nepriame emisie z výroby nakúpenej alebo nadobudnutej elektrickej energie, pary, tepla alebo chladenia spotrebúvaných podnikom.
|
|
Emisie skleníkových plynov rozsahu 3
|
Všetky nepriame emisie skleníkových plynov (nezahrnuté do emisií skleníkových plynov rozsahu 2), ku ktorým dochádza v hodnotovom reťazci vykazujúceho podniku, vrátane emisií vznikajúcich v upstreamovej aj downstreamovej časti reťazca. Emisie skleníkových plynov rozsahu 3 možno rozčleniť do kategórií rozsahu 3.
|
|
Kategória rozsahu 3
|
Jeden z 15 druhov emisií skleníkových plynov rozsahu 3, ktoré sú identifikované v podnikovom štandarde protokolu o skleníkových plynoch a podrobne opísané v štandarde týkajúcom sa účtovania a vykazovania podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) protokolu o skleníkových plynoch [upravený podľa štandardu týkajúceho sa účtovania a vykazovania podnikového hodnotového reťazca (rozsah 3) protokolu o skleníkových plynoch, glosár (verzia z roku 2011)]. Podniky, ktoré sa rozhodnú započítavať svoje emisie rozsahu 3 na základe kategórií nepriamych emisií skleníkových plynov podľa normy ISO 14064-1:2018, môžu využiť aj kategóriu vymedzenú v ustanovení 5.2.4 (okrem nepriamych emisií skleníkových plynov z dovážanej energie) normy ISO 14064-1:2018.
|
|
Citlivé informácie
|
Citlivé informácie v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (24), ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.
|
|
Lokalita
|
Umiestnenie jedného alebo viacerých fyzických zariadení. Ak existuje viac ako jedno fyzické zariadenie od tých istých alebo rôznych vlastníkov alebo prevádzkovateľov a určitá infraštruktúra a zariadenia sú spoločne využívané, lokalitou môže byť celá oblasť, v ktorej sa fyzické zariadenie nachádza.
|
|
Sociálny dialóg
|
Všetky druhy rokovaní, konzultácií alebo jednoducho výmeny informácií medzi jednotlivými alebo viacerými zástupcami vlád, zamestnávateľov, ich organizáciami a zástupcami pracovníkov o otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej politiky. Môže existovať ako tripartitný proces, na ktorom sa vláda zúčastňuje ako oficiálna strana dialógu, alebo môže pozostávať z bipartitných vzťahov len medzi zástupcami pracovníkov a manažmentom (alebo odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov).
|
|
Sociálna ochrana
|
Súbor opatrení určených na zníženie miery chudoby a zraniteľnosti a predchádzanie týmto javom počas celého životného cyklu.
|
|
Pôda
|
Vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom. Pôda sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov (25).
|
|
Degradácia pôdy
|
Klesajúca schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové tovary a služby podľa požiadaviek zainteresovaných strán.
|
|
Zhutňovanie pôdy
|
Pokrytie pôvodnej pôdy (napr. cesty), v dôsledku čoho sa stala nepriepustnou. S touto nepriepustnosťou môžu byť spojené environmentálne vplyvy, ako sa uvádza v nariadení Komisie (EÚ) 2018/2026 (26).
|
|
Špecifické záťaže
|
Hmotnosť uvoľnenej znečisťujúcej látky na hmotnosť vyrobeného výrobku. Prostredníctvom špecifických záťaží možno porovnávať environmentálne správanie jednotlivých zariadení bez ohľadu na ich rozdielne objemy výroby, pričom na tieto záťaže nemá vplyv miešanie či riedenie látok (27).
|
|
Zapojenie zainteresovaných strán
|
Priebežný proces interakcie a dialógu medzi podnikom a jeho zainteresovanými stranami, ktorý podniku umožňuje vypočuť si ich záujmy a obavy, porozumieť im a reagovať na ne.
|
|
Zainteresované strany
|
Strany, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním byť ovplyvnené. Existujú dve hlavné skupiny zainteresovaných strán:
i. ovplyvnené zainteresované strany – jednotlivci alebo skupiny, ktorých záujmy sú alebo by mohli byť pozitívne alebo negatívne ovplyvnené činnosťami podniku a jeho priamymi a nepriamymi obchodnými vzťahmi v celom jeho hodnotovom reťazci, a
ii. používatelia vyhlásení o udržateľnosti – primárni používatelia finančných výkazov na všeobecné účely (existujúci a potenciálni investori, veritelia a iné požičiavajúce subjekty vrátane správcov aktív, úverových inštitúcií, poisťovní), ako aj iní používatelia vrátane obchodných partnerov podniku, odborov a sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, vlád, analytikov a akademickej obce.
Niektoré zainteresované strany, nie však všetky, môžu patriť do oboch týchto skupín.
|
|
Látky
|
Akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou týchto látok:
i. rádioaktívne látky v zmysle vymedzenia v článku 1 smernice Rady 96/29/Euratom (28), ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia;
ii. geneticky modifikované mikroorganizmy v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES (29) o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch;
iii. geneticky modifikované organizmy v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (30) o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (31).
|
|
Látky vzbudzujúce obavy
|
Látka, ktorá:
i. spĺňa kritériá stanovené v článku 57 a je identifikovaná v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (32);
ii. je klasifikovaná v časti 3 prílohy VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (33) v jednej z týchto tried nebezpečnosti alebo kategórií nebezpečnosti:
— karcinogenita kategórií 1 a 2,
— mutagenita pre zárodočné bunky kategórií 1 a 2,
— reprodukčná toxicita kategórií 1 a 2,
— endokrinná disrupcia pre zdravie ľudí,
— endokrinná disrupcia pre životné prostredie,
— perzistentné, mobilné a toxické alebo veľmi perzistentné a veľmi mobilné vlastnosti,
— perzistentné, bioakumulatívne a toxické alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne vlastnosti,
— respiračný senzibilizátor kategórie 1,
— kožný senzibilizátor kategórie 1,
— chronická nebezpečnosť pre vodné prostredie kategórií 1 až 4,
— nebezpečnosť pre ozónovú vrstvu,
— toxicita pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia kategórií 1 a 2,
— toxicita pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia kategórií 1 a 2, alebo
iii. negatívne ovplyvňuje opätovné použitie a recykláciu materiálov vo výrobku, v ktorom sa nachádza, ako sa vymedzuje v príslušných požiadavkách Únie na ekodizajn špecifických pre jednotlivé výrobky.
|
|
Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC)
|
Látky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 (REACH) a ktoré boli identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia.
|
|
Dodávateľ
|
Subjekt nachádzajúci sa v upstreamovej časti reťazca vo vzťahu k organizácii (t. j. v dodávateľskom reťazci organizácie), ktorý poskytuje výrobok alebo službu, ktoré sa používajú pri vývoji vlastných výrobkov alebo služieb danej organizácie. Dodávateľ môže mať priamy obchodný vzťah s organizáciou (často býva označovaný ako prvostupňový dodávateľ) alebo nepriamy obchodný vzťah.
|
|
Dodávateľský reťazec
|
Celý rad činností alebo procesov vykonávaných subjektmi, ktoré sa nachádzajú v upstreamovej časti reťazca vo vzťahu k podniku a ktoré poskytujú výrobky alebo služby, ktoré sa používajú pri vývoji a výrobe vlastných výrobkov alebo služieb daného podniku. Patria sem upstreamové subjekty, s ktorými má podnik priamy obchodný vzťah (často označované ako prvostupňoví dodávatelia) a subjekty, s ktorými má podnik nepriamy obchodný vzťah.
|
|
Povrchová voda
|
Vnútrozemské vody okrem podzemných vôd; brakické vody a pobrežné vody, pričom vo vzťahu k chemickému stavu pojem výnimočne zahŕňa aj výsostné vody (34).
|
|
Aspekty udržateľnosti
|
Environmentálne, sociálne a ľudské práva a faktory správy a riadenia vrátane faktorov udržateľnosti vymedzených v článku 2 bode 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (35).
|
|
Vyhlásenie o udržateľnosti
|
Osobitný oddiel správy podniku o riadení, v ktorom sa uvádzajú informácie o aspektoch udržateľnosti vypracované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (36) a štandardmi ESRS.
|
|
Príležitosti súvisiace s udržateľnosťou
|
Neisté environmentálne, sociálne udalosti alebo udalosti týkajúce sa správy a riadenia či podmienky, ktoré by – ak nastanú – mohli mať potenciálne významný pozitívny vplyv na obchodný model a stratégiu podniku, jeho schopnosť dosahovať vytýčené ciele a cieľové hodnoty a vytvárať hodnotu, a ktoré by teda mohli ovplyvniť jeho rozhodnutia a rozhodnutia jeho partnerov, s ktorými má obchodný vzťah, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti. Ako akákoľvek iná príležitosť, príležitosti súvisiace s udržateľnosťou sa merajú ako kombinácia intenzity ich vplyvu a pravdepodobnosti ich výskytu.
|
|
Riziká súvisiace s udržateľnosťou
|
Neisté environmentálne, sociálne udalosti alebo udalosti týkajúce sa správy a riadenia či podmienky, ktoré by – ak nastanú – mohli mať potenciálne významný negatívny vplyv na obchodný model a stratégiu podniku, jeho schopnosť dosahovať vytýčené ciele a cieľové hodnoty a vytvárať hodnotu, a ktoré by teda mohli ovplyvniť jeho rozhodnutia a rozhodnutia jeho partnerov, s ktorými má obchodný vzťah, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti. Ako akékoľvek iné riziko, riziká súvisiace s udržateľnosťou sú kombináciou intenzity ich vplyvu a pravdepodobnosti ich výskytu.
|
|
Vplyvy v oblasti udržateľnosti
|
Vplyv, ktorý podnik má alebo by mohol mať na životné prostredie a obyvateľov, vrátane vplyvov na ich ľudské práva, v dôsledku činností podniku alebo jeho obchodných vzťahov. Vplyvy môžu byť skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne, krátkodobé, strednodobé alebo dlhodobé, úmyselné alebo neúmyselné a zvratné alebo nezvratné. Vplyvy naznačujú negatívny alebo pozitívny príspevok podniku k udržateľnému rozvoju.
|
|
Systémové riziká
|
Riziká, ktoré nevyplývajú zo zlyhania jednotlivých častí systému, ale z kolapsu celého systému. Vyznačujú sa nenápadnými bodmi zlomu, ktoré sa nepriamo kombinujú, a tak spôsobujú značné zlyhania s kaskádou interakcií fyzických rizík a rizík spojených s transformáciou (s devastačným vplyvom), keď jedna strata spúšťa reťaz ďalších a systémy po šoku nedokážu obnoviť rovnováhu. Príkladom je úbytok kľúčových druhov, ako sú morské vydry, ktoré zohrávajú kritickú úlohu v štruktúre ekosystémového spoločenstva. Keď sa začiatkom 20. storočia morské vydry dostali v dôsledku lovu na pokraj vyhynutia, došlo ku kolapsu pobrežných ekosystémov a značnému poklesu produkcie biomasy.
|
|
Cieľové hodnoty
|
Merateľné, na výsledky orientované a časovo ohraničené ciele, na ktorých dosiahnutie sa podnik zameriava v súvislosti s významnými vplyvmi, rizikami alebo príležitosťami. Podnik si ich môže stanoviť dobrovoľne alebo ich môže odvodiť z právnych požiadaviek, ktoré sú mu uložené.
|
|
Ohrozené druhy
|
Ohrozené druhy vrátane rastlín a živočíchov, ktoré sú uvedené v európskom červenom zozname alebo v Červenej knihe IUCN, ako sa uvádza v oddiele 7 prílohy II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2139.
|
|
Odborná príprava
|
Iniciatívy, ktoré podnik zaviedol na účely udržiavania a/alebo prehlbovania zručností a znalostí svojich vlastných pracovníkov. Jej súčasťou môžu byť rôzne metodiky, ako je odborná príprava v praxi a odborná príprava online.
|
|
Plán transformácie
|
Osobitný typ akčného plánu, ktorý podnik prijíma v súvislosti so strategickým rozhodnutím a v ktorom sa rieši:
i. cieľ verejnej politiky a/alebo
ii. akčný plán špecifický pre daný subjekt, organizovaný ako štruktúrovaný súbor cieľových hodnôt a opatrení spojených s kľúčovým strategickým rozhodnutím, zásadnou zmenou v obchodnom modeli a/alebo osobitne dôležitými opatreniami a pridelenými zdrojmi.
|
|
Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy
|
Aspekt celkovej stratégie podniku, v ktorom sa stanovujú cieľové hodnoty, opatrenia a zdroje podniku na jeho prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vrátane opatrení, ako je zníženie jeho emisií skleníkových plynov vzhľadom na cieľ obmedziť globálne otepľovanie tak, aby neprekročilo 1,5 °C, a dosiahnuť klimatickú neutralitu.
|
|
Riziká spojené s transformáciou
|
Riziká, ktoré vyplývajú z nesúladu medzi stratégiou a riadením organizácie alebo investora a meniacim sa regulačným, politickým alebo spoločenským prostredím, v ktorom pôsobí. Na vznik alebo zmenu rizík spojených s transformáciou môže mať vplyv vývoj zameraný na zastavenie alebo zvrátenie škôd na klíme alebo prírode, ako sú vládne opatrenia, prelomové technológie, zmeny na trhu, súdne spory a meniace sa preferencie spotrebiteľov.
|
|
Používatelia
|
Používatelia vyhlásení o udržateľnosti sú primárni používatelia finančných výkazov na všeobecné účely (existujúci a potenciálni investori, veritelia a iné požičiavajúce subjekty vrátane správcov aktív, úverových inštitúcií, poisťovní), ako aj iní používatelia vrátane obchodných partnerov podniku, odborov a sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, vlád, analytikov a akademickej obce.
|
|
Hodnotový reťazec
|
Kompletná škála činností, zdrojov a vzťahov súvisiacich s obchodným modelom podniku a vonkajším prostredím, v ktorom podnik pôsobí.
Hodnotový reťazec zahŕňa činnosti, zdroje a vzťahy, ktoré podnik využíva a na ktoré sa spolieha pri vytváraní svojich výrobkov alebo služieb od koncepcie až po dodanie, spotrebu a koniec životnosti. Medzi relevantné činnosti, zdroje a vzťahy patria:
i. činnosti, zdroje a vzťahy v rámci vlastných činností podniku, ako sú ľudské zdroje;
ii. činnosti, zdroje a vzťahy tvoriace súčasť dodávateľských, marketingových a distribučných kanálov, ako sú zdroje materiálov a služieb a predaj a dodávka výrobkov a služieb, a
iii. finančné, geografické, geopolitické a regulačné prostredie, v ktorom podnik pôsobí.
Hodnotový reťazec zahŕňa aktérov, ktorí sa nachádzajú v upstreamovej aj downstreamovej časti reťazca vo vzťahu k podniku. Aktéri v upstreamovej časti vo vzťahu k danému podniku (napr. dodávatelia) poskytujú výrobky alebo služby, ktoré sa používajú pri vývoji vlastných výrobkov alebo služieb daného podniku. Subjekty nachádzajúce sa v downstreamovej časti vo vzťahu k danému podniku (napr. distribútori, zákazníci) prijímajú od daného podniku výrobky alebo služby.
V štandardoch ESRS sa používa pojem „hodnotový reťazec“ v jednotnom čísle, hoci sa uznáva, že podniky môžu mať viaceré hodnotové reťazce.
|
|
Pracovník v hodnotovom reťazci
|
Fyzická osoba vykonávajúca prácu v hodnotovom reťazci podniku bez ohľadu na existenciu alebo povahu akéhokoľvek zmluvného vzťahu s týmto podnikom. V rámci ESRS sú do rozsahu pracovníkov v hodnotovom reťazci zahrnutí títo pracovníci: všetci pracovníci v rámci upstreamovej a downstreamovej časti hodnotového reťazca podniku, ktorí sú alebo môžu byť výrazne ovplyvnení podnikom. Patria sem vplyvy, ktoré súvisia s vlastnými činnosťami podniku a jeho hodnotovým reťazcom, a to aj prostredníctvom jeho výrobkov alebo služieb, ako aj prostredníctvom jeho obchodných vzťahov. Patria sem všetci pracovníci, ktorí nie sú zahrnutí do rozsahu „vlastnej pracovnej sily“ [„vlastná pracovná sila“ zahŕňa pracovníkov, ktorí sú s daným podnikom v pracovnoprávnom vzťahu („zamestnanci“), a pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami a ktorí sú buď individuálnymi dodávateľmi poskytujúcimi podniku pracovnú silu („samostatne zárobkovo činné osoby“) alebo pracovníkmi, ktorých poskytujú podniky primárne pôsobiace v oblasti „sprostredkovania práce“]. (Kód NACE N78)
|
|
Mzda
|
Hrubá mzda okrem variabilných zložiek, ako sú nadčasy a motivačná odmena, a bez príspevkov, pokiaľ nie sú zaručené.
|
|
Odpad
|
Každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť (37).
|
|
Hierarchia odpadového hospodárstva
|
Poradie priorít v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním (38):
i. predchádzanie;
ii. príprava na opätovné použitie;
iii. recyklácia;
iv. iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie, a
v. zneškodňovanie.
|
|
Nakladanie s odpadom
|
Zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a následnej starostlivosti o skládky a vrátane opatrení prijatých vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa (39).
|
|
Odpadová voda
|
Voda, ktorá vzhľadom na svoju kvalitu, množstvo alebo okamih výskytu nemá žiadnu ďalšiu bezprostrednú hodnotu z hľadiska účelu, na ktorý bola používaná alebo na ktorého dosiahnutie sa získala.
Odpadová voda od jedného používateľa môže byť potenciálnym zdrojom pre iného používateľa. Chladiaca voda sa nepovažuje za odpadovú vodu.
|
|
Spotreba vody
|
Množstvo vody čerpanej do areálu podniku (alebo prevádzkarne) a nevypustenej späť do vodného prostredia alebo do tretích strán počas obdobia vykazovania.
|
|
Vypúšťanie vody
|
Celkový objem odpadových vôd a iných vôd, ktoré opúšťajú areál organizácie a sú uvoľňované do povrchovej vody, podzemnej vody alebo do tretích strán počas obdobia vykazovania.
|
|
Intenzita vody
|
Metrika zachytávajúca vzťah medzi objemovým aspektom vody a vytvorenou jednotkou činnosti (výrobky, predaj atď.).
|
|
Voda (recyklovaná a opätovne používaná)
|
Voda a odpadová voda (čistená alebo neupravená), ktorá sa pred vypustením z areálu podniku alebo spoločných prevádzkarní použila viac než raz, aby sa znížil dopyt po vode. Môže k tomu dochádzať v tom istom procese (recyklovaná voda) alebo v inom procese v rámci tej istej prevádzkarne (vlastnej alebo zdieľanej s inými podnikmi) či v inej z prevádzkarní podniku (opätovne používaná voda).
|
|
Nedostatok vody
|
Objemová abundancia sladkovodných zdrojov alebo nedostatok abundancie. Nedostatok je spôsobený človekom; je funkciou objemu ľudskej spotreby vody v pomere k objemu vodných zdrojov v danej oblasti. Suchý región s veľmi malým množstvom vody, ale bez ľudskej spotreby vody sa preto nepovažuje za nedostatkový, ale skôr za suchý. Nedostatok vody je fyzická, objektívna realita, ktorú možno konzistentne merať vo všetkých regiónoch v priebehu času. Nedostatok vody odzrkadľuje skôr fyzickú abundanciu sladkej vody než to, či je táto voda vhodná na použitie. Určitý región môže mať, napríklad, bohaté vodné zdroje (a teda sa nepovažuje za región s nedostatkom vody), no môže v ňom existovať také závažné znečistenie, že tieto zdroje nie sú vhodné na ľudské alebo ekologické používanie.
|
|
Odber vody
|
Celkový objem všetkej vody čerpanej do areálu podniku zo všetkých zdrojov na akékoľvek použitie počas obdobia vykazovania.
|
|
Zástupcovia pracovníkov
|
Zástupcovia pracovníkov sú:
i. zástupcovia odborových zväzov určení alebo zvolení odborovými zväzmi alebo členmi takýchto zväzov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou;
ii. riadne zvolení zástupcovia, t. j. zástupcovia, ktorí sú slobodne zvolení pracovníkmi danej organizácie, ktorí nepodliehajú dominancii alebo kontrole zo strany zamestnávateľa v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv a ktorých funkcie nezahŕňajú činnosti, ktoré sú výlučnou výsadou odborových zväzov v dotknutej krajine a ktorých existencia sa nevyužíva na oslabenie postavenia dotknutých odborových zväzov alebo ich zástupcov.
|
|
Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom
|
Uspokojivý stav rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom jednotlivca. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom v širšom zmysle zahŕňa nielen rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom vzhľadom na rodinné alebo opatrovateľské povinnosti, ale aj rozdelenie času medzi čas strávený v práci a v súkromnom živote nad rámec rodinných povinností.
|
|
Riziká spojené s prácou
|
Riziká spojené s prácou môžu byť:
i. fyzické (napr. žiarenie, extrémne teploty, konštantná hlučnosť, vysypanie/vyliatie látok na podlahu alebo nebezpečenstvo zakopnutia, nechránené strojové zariadenia, chybné elektrické zariadenia);
ii. ergonomické (napr. nesprávne nastavené pracovné stanice a stoličky, nevhodné pohyby, vibrácie);
iii. chemické (napr. vystavenie účinkom karcinogénov, mutagénov, látok poškodzujúcich reprodukciu, rozpúšťadiel, oxidu uhoľnatého alebo pesticídov);
iv. biologické (napr. vystavenie krvi a telesným tekutinám, plesniam, baktériám, vírusom alebo uštipnutiu hmyzom);
v. psychosociálne (napr. verbálne zneužívanie, obťažovanie, šikanovanie);
vi. súvisiace s organizáciou práce (napr. nadmerné pracovné zaťaženie, práca na zmeny, dlhý pracovný čas, nočná práca, násilie na pracovisku).
|
|
Pracovný incident
|
Udalosť vyplývajúca z práce alebo z priebehu práce, ktorá by mohla viesť alebo vedie k zraneniu alebo zlému zdravotnému stavu. Incidenty môžu byť spôsobené napríklad problémami s elektrickými rozvodmi, výbuchom, požiarom; pretečením, prevrátením, únikom, prietokom; roztrhnutím/rozbitím, prasknutím, rozštiepením; stratou kontroly, pošmyknutím, zakopnutím a pádom; pohybom tela nevyvolaným stresovou situáciou; pohybom tela vyvolaným stresovou situáciou; šokom, úľakom; násilím či obťažovaním na pracovisku (napr. sexuálnym obťažovaním).
Incident, ktorý má za následok zranenie alebo zlý zdravotný stav, sa často označuje ako „nehoda“. Incident, ktorý môže viesť k zraneniu alebo zlému zdravotného stavu, ale pri ktorom k žiadnemu zraneniu či zlému zdravotného stavu nedôjde, sa často označuje ako tzv. skoronehoda, teda incident, ku ktorému takmer došlo (angl. „close call“, „near-miss“ alebo „near-hit“).
|
(1)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(2)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(3)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá o usmerneniach na zber údajov, vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 63, 2.3.2012, s. 1).
(4)
Článok 3 bod 10 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(5)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 9.12.2021, s. 1).
(6)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(7)
2013/488/EÚ: Rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).
(8)
Bod 21 prílohy I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach (Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1).
(9)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.
(10)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(11)
Článok 2 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).
(12)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
(13)
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(14)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(15)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(16)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach (Ú. v. EÚ L 196, 25.7.2022, s. 1).
(17)
Pozri článok 2 písm. g) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).
(18)
Pozri článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).
(19)
Článok 2 bod 10 nariadenia (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií.
(20)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(21)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(22)
Článok 3 bod 15 smernice 2008/98/ES.
(23)
Článok 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(24)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond a zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1092 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 149).
(25)
Článok 3 bod 21 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (IED).
(26)
Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2026 z 19. decembra 2018, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 325, 20.12.2018, s. 18).
(27)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá o usmerneniach na zber údajov, vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.
(28)
Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1).
(29)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75).
(30)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(31)
Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.
(32)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(33)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(34)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode).
(35)
Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.
(36)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(37)
Článok 3 bod 1 smernice 2008/98/ES o odpade.
(38)
Článok 4 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade.
(39)
Článok 3 bod 9 smernice 2008/98/ES o odpade.
|
1. Prehľad
1.1 Odkazy
1.2 Identifikované požiadavky
1.3 Súvisiace štandardy
2. Identifikované požiadavky
Požiadavky
| Zdroj |
Požiadavka |
3. Súvisiace štandardy
Štandardy
| Zdroj |
Požiadavka |
|