Článok 47 Posudzovanie presnosti a frekvencie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania

a)

overujú, či je odhadová funkcia, ktorú inštitúcia používa na odhad hodnoty v riziku, presná;

b)

ak je výpočet hodnoty v riziku založený na simuláciách Monte Carlo, overujú, či počet simulácií zabezpečuje konvergenciu smerom k stabilným výsledkom a primeranosť náhodnosti sekvencií použitých na vytvorenie simulácií;

c)

overujú, či sa pred výpočtom zmien v hodnote portfólia po zlyhaní emitentov hodnota pozícií v portfóliách inštitúcie vzťahuje na referenčný dátum hodnoty v riziku;

d)

overujú, či sa s výnimkou pozícií, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 325bn ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pri výpočte hodnoty v riziku používa časový horizont jedného roka;

e)

ak sa riziko zlyhania vypočítava menej často než raz denne, analyzujú postup, ktorý inštitúcia používa na určenie frekvencie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, a overujú, či výpočet pri zníženej frekvencii nevedie k podceneniu rizika;

f)

overujú, či sú v prípade kapitálových nástrojov ceny pri simulácii zlyhaní týchto kapitálových nástrojov stanovené ako nulové a či to systematicky zabezpečujú interné systémy, a na vzorke akciových pozícií môžu overovať, či je to tak.

a)

ak sa riziko zlyhania vypočítava raz za týždeň, analyzujú postup, ktorý inštitúcia používa na určenie dňa v týždni, v ktorom sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b)

požadujú, aby inštitúcia vypočítala denné expozície náhleho zlyhania za dané obdobie, ak ešte nie sú k dispozícii, a posudzujú, či tieto expozície poukazujú na systematicky nižší rizikový profil v dňoch, za ktoré sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje;

c)

môžu takisto použiť dodatočné údaje, ktoré môže inštitúcia raz za deň vypočítavať na účely interného riadenia rizík, a to vrátane denných citlivostí na najvýznamnejších emitentov.

a)

požadovať, aby inštitúcia poskytla štatistickú chybu Monte Carlo na úrovni spoľahlivosti 95 %, a overovať, či je metóda použitá na meranie takejto štatistickej chyby spoľahlivá;

b)

požadovať, aby inštitúcia vypočítala veľkosť hodnoty v riziku s niekoľkými rôznymi číselnými hodnotami, pričom všetky ostatné predpoklady sú rovnaké, a overiť, či metóda použitá na vytvorenie simulácie nespôsobuje skreslenie výsledkov;

c)

posudzovať, či sú rozdiely vo veľkostiach hodnoty v riziku s rôznou číselnou hodnotou, vypočítaných v súlade s písmenom b), zlučiteľné so štatistickou chybou uvedenou v písmene a), a ak to tak nie je, posudzovať hlavnú príčinu takejto nezlučiteľnosti a počet simulácií potrebných na zabezpečenie toho, aby štatistická chyba bola nižšia ako 5 %.