|
+PRÍLOHA II |
PRÍLOHA II
PRÍLOHA II 1. POVRCHOVÉ VODY 1.1. Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.
i)
Útvary povrchových vody budú v rámci správnych území povodia zadelené do jednej z týchto kategórií povrchovej vody – rieky, jazerá, brakické vody alebo pobrežné vody – môže sa jednať aj o umelé útvary povrchových vody alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody.
ii)
Pre každú kategóriu povrchovej vody budú príslušné útvary povrchovej vody v rámci správneho územia povodia rozčlenené podľa typu. Tieto typy sú definované buď pomocou „systému A“ alebo pomocou „systému B“ ustanovených časťou 1.2.
iii)
Ak sa použije systém A, útvary povrchovej vody v správnom území povodia sa najprv rozdelia podľa príslušných ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami ustanovenými v časti 1.2 a zobrazenými na príslušnej mape v prílohe XI. Vodné útvary v každom ekoregióne sa ďalej rozčlenia podľa typov útvarov povrchovej vody v súlade s deskriptormi uvedenými v tabuľkách pre systém A.
iv)
Ak sa použije systém B, členské štáty musia dosiahnuť aspoň takú istú mieru rozčlenenia, aká by sa dosiahla pomocou systému A. Preto sa útvary povrchovej vody v správnom území povodia rozdelia na typy s použitím hodnôt povinných deskriptorov a takých voliteľných deskriptorov alebo kombinácie deskriptorov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických biologických referenčných podmienok.
v)
Rozčlenenie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody sa vykoná v súlade s deskriptormi pre ktorúkoľvek kategóriu povrchovej vody, ktorá sa najviac približuje príslušnému výrazne zmenenému alebo umelému vodnému útvaru.
vi)
Členské štáty predložia Komisii mapu alebo mapy geografickej polohy typov (vo formáte GIS) v súlade so stupňom rozčlenenia požadovaným podľa systému A. 1.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody 1.2.1. Rieky
Systém A
Systém B
1.2.2. Jazerá
Systém A
Systém B
1.2.3. Brakické vody
Systém A
Systém B
1.2.4. Pobrežné vody
Systém A
Systém B
1.3. Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody
i)
Pre každý typ útvaru povrchovej vody charakterizovaného podľa časti 1.1 sa ustanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre daný typ, reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V pre daný typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v bode 1.2 prílohy V. Pre tento typ povrchového vodného útvaru s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v časti 1.2 prílohy V sa ustanovia typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V.
ii)
Pri uplatňovaní postupov stanovených v tejto časti pre výrazne zmenené alebo umelé útvary povrchovej vody sa odkazy na veľmi dobrý ekologický stav budú chápať ako maximálny ekologický potenciál, ako je definovaný v tabuľke 1.2.5 prílohy V. Hodnoty pre maximálny ekologický potenciál vodného útvaru sa budú preverovať každých šesť rokov.
iii)
Typovo špecifické podmienky pre účely bodov i) a ii) a typovo špecifické biologické referenčné podmienky môžu byť priestorovo založené alebo založené na modelovaní, alebo môžu byť odvodené pomocou kombinácie týchto metód. Tam, kde nie je možné použiť tieto metódy, môžu členské štáty na určenie týchto podmienok použiť odborné posúdenie. Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických syntetických znečisťujúcich látok sa za detekčné limity považujú tie, ktoré je možné dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre daný typ určujú.
iv)
Pre priestorovo založené typovo špecifické biologické referenčné podmienky vytvoria členské štáty referenčnú sieť pre každý typ útvaru povrchovej vody. Sieť bude obsahovať dostatočný počet miest s veľmi dobrým stavom, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu tohoto typu útvaru povrchových vôd a metódam modelovania, ktoré sa majú použiť podľa bodu v).
v)
Typovo špecifické biologické referenčné podmienky založené na modelovaní môžu byť odvodené pomocou prognostických modelov alebo retrospektívnych metód. Tieto metódy budú využívať historické, paleologické a iné dostupné údaje a poskytovať dostatočnú úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky, aby sa zabezpečilo, že takto odvodené podmienky sú konzistentné a platné pre každý typ útvaru povrchovej vody.
vi)
V prípade, že nie je možné určiť spoľahlivé typovo špecifické referenčné podmienky špecifické pre niektorý prvok kvality daného typu útvaru povrchovej vody kvôli vysokej miere prirodzenej premenlivosti tohoto prvku, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, potom sa tento prvok môže vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Za takýchto okolností uvedú členské štáty v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia dôvody pre toto vylúčenie. 1.4. Identifikácia tlakov Členské štáty budú zhromažďovať a spravovať informácie o type a veľkosti významných antropogénnych vplyvov, ktorým sú vystavené útvary povrchovej vody v každom správnom území povodia, a to najmä: Odhad a identifikácia významného znečistenia z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného na základe informácií zhromaždených podľa:
i)
článkov 15 a 17 smernice č. 91/271/EHS;
ii)
článkov 19 a 15 smernice č. 96/61/ES ( 27 ); a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:
iii)
článku 11 smernice č. 76/464/EHS; a Odhad a identifikácia významného znečistenia z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného, na základe informácií zhromaždených podľa:
i)
článkov 3, 5 a 6 smernice č. 91/676/EHS ( 30 );
ii)
článkov 7 a 17 smernice č. 91/414/EHS;
iii)
smernice č. 98/8/ES; a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:
iv)
smerníc 75/440/EHS, 76/160/EHS, 76/464/EHS, 78/659/EHS a 79/923/EHS. Odhad a identifikácia významného odberu vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie, vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch. Odhad a identifikácia dopadu výraznej regulácie vodného toku, vrátane prevodu vody a odvedenia vody, na celkové prietokové charakteristiky a vodnú bilanciu. Identifikácia výrazných morfologických zmien vodných útvarov. Odhad a identifikácia iných významných antropogénnych dosahov na stav povrchových vody. Odhad spôsobu využívania územia, vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí a kde je to relevantné, rybárskych oblastí a lesov. 1.5. Vyhodnotenie vplyvu Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy. Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania. Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11. 2. PODZEMNÉ VODY 2.1. Úvodný popis Členské štáty vykonajú úvodný popis všetkých útvarov podzemnej vody na zhodnotenie ich využívania a miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4. Na účely tejto úvodnej charakterizácie môžu členské štáty útvary podzemnej vody zoskupovať. Tieto analýzy môžu využívať existujúce hydrologické, geologické, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, vypúšťaniach, odberoch a iné, ale musia stanoviť:
—
polohu a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,
—
vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, vrátane:
—
plošných zdrojov znečistenia,
—
bodových zdrojov znečistenia,
—
odberov vody,
—
umelého dopĺňania,
—
všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,
—
tie útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.
2.2. Ďalší popis Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:
—
geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,
—
hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody, vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,
—
charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,
—
stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,
—
súpise pridružených povrchových systémov, vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,
—
odhadoch smerov a rýchlostí výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,
—
dostatočných údajov na výpočet dlhodobej priemernej ročnej rýchlosti celkového dopĺňania,
—
charakteristike chemického zloženia podzemnej vody, vrátane špecifikácie príspevkov antropogénnej činnosti. Členské štáty môžu použiť typológie pre charakterizovanie podzemnej vody, keď stanovujú úrovne prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody.
2.3. Prehľad vplyvu antropogénnej činnosti na podzemné vody Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré križuje hranica medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo sú identifikované na základe úvodného popisu vykonaného podľa odseku 2.1 ako rizikové vzhľadom na možnosť nesplnenia cieľov stanovených pre každý útvar podľa článku 4, sa budú tam, kde je to relevantné, pre každý útvar podzemnej vody zhromažďovať a spravovať nasledujúce informácie:
a)
poloha miest v útvare podzemnej vody používanej na odber vody, s výnimkou:
—
miest pre odber vody poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň, alebo
—
miest pre odber vody určenej na pitné účely poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,
b)
priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,
c)
chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,
d)
poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,
e)
množstvo vypúšťania v takýchto miestach,
f)
chemické zloženie vypúšťaní do útvaru podzemnej vody a
g)
využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a antropogénnych zmien charakteristík dopĺňania, ako napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného závlahami, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním. 2.4. Prehľad vplyvu zmien úrovne hladiny podzemnej vody Členské štáty tiež určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť podľa článku 4 nižšie ciele vrátane zváženia vplyvov stavu útvaru na:
i)
povrchové vody a súvisiace suchozemské ekosystémy,
ii)
reguláciu vody, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,
iii)
rozvoj spoločnosti. 2.5. Prehľad dopadu znečistenia na kvalitu podzemnej vody Členské štáty určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie ciele podľa článku 4 ods. 5, kde v dôsledku vplyvu antropogénnej činnosti určeného podľa článku 5 ods. 1 je útvar podzemnej vody tak znečistený, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|