|
+PRÍLOHA II |
PRÍLOHA II
PRÍLOHA II Metóda určovania špecifických požiadaviek na ekodizajn (podľa článku 15 ods. 6) Cieľom špecifických požiadaviek na ekodizajn je zlepšiť vybraný environmentálny aspekt výrobku. Môžu byť vo forme požiadaviek na zníženú spotrebu konkrétneho zdroja, ako je limit čerpania zdroja v rôznych fázach životného cyklu výrobku (napr. limit na spotrebu vody vo fáze používania alebo limit množstva konkrétneho materiálu zabudovaného do výrobku, alebo požiadavka na minimálne množstvá recyklovaného materiálu). Pri príprave vykonávacích opatrení upravujúcich špecifické požiadavky na ekodizajn podľa článku 15 Komisia podľa vhodnosti musí určiť pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie, príslušné parametre ekodizajnu spomedzi tých, ktoré sú uvedené v časti 1prílohy I, a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 úroveň týchto požiadaviek:
1.
Pri technickej, environmentálnej a ekonomickej analýze sa musí vybrať istý počet reprezentatívnych modelov predmetných výrobkov na trhu a zistia sa technické možnosti zlepšenia environmentálnych vlastností výrobku, pričom sa zohľadní ekonomická únosnosť možností a zabráni sa výraznej strate výkonu alebo užitočnosti pre spotrebiteľa. Pri posudzovaných environmentálnych aspektoch sa musí zistiť aj technická, environmentálna a ekonomická analýza a určia sa výrobky a technológie s najlepším výkonom dostupné na trhu. Počas analýzy, ako aj pri stanovení požiadaviek, treba vziať do úvahy úroveň výrobkov dostupných na medzinárodných trhoch a referenčné hodnoty stanovené v právnych predpisoch iných krajín. Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení ekonomickej a technickej uskutočniteľnosti, ako aj potenciálu zlepšenia sa musia prijať konkrétne opatrenia s cieľom minimalizovať vplyv výrobku na životné prostredie. V súvislosti s energetickou spotrebou pri používaní sa musí stanoviť úroveň energetickej účinnosti alebo spotreby tak, aby boli náklady počas životného cyklu reprezentatívnych modelov výrobkov pre koncových užívateľov minimálne vzhľadom na vplyvy na iné environmentálne aspekty. Metóda analýzy nákladov počas životného cyklu využíva skutočnú diskontnú sadzbu na základe údajov poskytnutých Európskou centrálnou bankou a reálnu životnosť výrobkov; vychádza zo súčtu zmien kúpnej ceny (následkom zmien priemyselných nákladov) a prevádzkových nákladov, ktoré vyplývajú z rôznych úrovní možností technického vylepšenia, znižovaných počas životnosti predmetných reprezentatívnych modelov výrobkov. Prevádzkové výdavky pokrývajú predovšetkým spotrebu energie a dodatočné výdavky na iné zdroje, napríklad vodu alebo čistiaci prostriedok. Analýza citlivosti týkajúca sa príslušných faktorov, napríklad ceny energie alebo iného zdroja, nákladov na suroviny alebo výrobných nákladov, diskontných sadzieb, a podľa potreby aj externých environmentálnych nákladov, vrátane úspory emisií skleníkových plynov, sa musí vykonávať s cieľom zistiť, či došlo k výrazným zmenám a či sú celkové závery spoľahlivé. Požiadavka sa upraví zodpovedajúcim spôsobom. Podobný postup sa môže uplatniť aj pre iné zdroje, napríklad vodu.
2.
Pri vytváraní technických, environmentálnych a ekonomických analýz možno použiť informácie dostupné v rámci iných aktivít Spoločenstva. To platí aj pre informácie z existujúcich programov uplatňovaných v iných častiach sveta na stanovenie špecifickej požiadavky na ekodizajn výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu s hospodárskymi partnermi Európskej únie.
3.
Dátum nadobudnutia účinnosti požiadavky musí zohľadňovať cyklus potrebný na zmenu navrhovania predmetného výrobku. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|