+PRÍLOHA I Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

PRÍLOHA I Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov



PRÍLOHA I

Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

(uvedený v článku 4)

1. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítanej alebo nameranej spotreby energie a odráža bežnú spotrebu energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, zabudované osvetlenie a ďalšie technické systémy budovy. Členské štáty zabezpečia, aby typická spotreba energie reprezentovala skutočné prevádzkové podmienky pre každú príslušnú typológiu a odrážala typické správanie používateľa. Ak je to možné, typická spotreba energie a typické správanie používateľov sa zakladá na dostupných vnútroštátnych štatistikách, stavebných predpisoch a nameraných údajoch.

Ak je nameraná spotreba energie základom pre výpočet energetickej hospodárnosti budov, metodika výpočtu musí byť schopná identifikovať vplyv správania užívateľov a miestnej klímy, ktorý sa nesmie premietnuť do výsledku výpočtu. Nameraná spotreba energie na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov, si vyžaduje odpočty aspoň v mesačných intervaloch a musí rozlišovať medzi energetickými nosičmi.

Členské štáty môžu použiť nameranú spotrebu energie za bežných prevádzkových podmienok na overenie správnosti vypočítanej spotreby energie a na umožnenie porovnania medzi vypočítanou a skutočnou hospodárnosťou. Nameraná spotreba energie sa na účely overovania a porovnania môže zakladať na mesačných odpočtoch.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie na jednotku referenčnej podlahovej plochy za rok, v kWh/(m2.rok) na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Metodika určenia energetickej hospodárnosti budovy musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu vychádzajúcu z prílohy A hlavných Európskych noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov, a to (EN) ISO 52000-1, (EN) ISO 52003-1, (EN) ISO 52010-1, (EN) ISO 52016-1, (EN) ISO 52018-1, (EN) ISO 52120-1, EN 16798-1 a EN 17423 alebo nahrádzajúcich dokumentov. Toto ustanovenie nepredstavuje právnu kodifikáciu týchto noriem.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že sú budovy zásobované systémami centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, boli výhody takejto dodávky uznané a zohľadnené v metodike výpočtu, najmä podiel energie z obnoviteľných zdrojov, prostredníctvom jednotlivo certifikovaných alebo uznaných faktorov primárnej energie.

2. Energetické potreby a spotreba energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, osvetlenie a ďalšie technické systémy budov sa vypočítajú pomocou mesačných, hodinových alebo kratších než hodinových výpočtových intervalov, aby sa zohľadnili rôzne podmienky, ktoré významne ovplyvňujú prevádzku a hospodárnosť systému a podmienky vnútorného prostredia, a s optimalizovali úrovne zdravia, kvality vnútorného vzduchu, vrátane úrovne pohodlia, ktoré vymedzujú členské štáty na národnej alebo regionálnej úrovni.

Ak osobitné predpisy pre energeticky významné výrobky prijaté podľa smernice 2009/125/ES obsahujú osobitné požiadavky na informácie o výrobku na účely výpočtu energetickej hospodárnosti a GWP počas životného cyklu podľa tejto smernice, vnútroštátne metódy výpočtu si nevyžadujú dodatočné informácie.

Výpočet primárnej energie je založený na pravidelne aktualizovaných a výhľadových faktoroch primárnej energie (rozlišujúcich neobnoviteľné, obnoviteľné a celkové zdroje energie) alebo faktoroch váženia jednotlivých energetických nosičov, ktoré musia byť uznávané vnútroštátnymi orgánmi, a zohľadňuje sa pri ňom očakávaný energetický mix na základe národného energetického a klimatického plánu. Tieto faktory primárnej energie alebo faktory váženia sa môžu zakladať na národných, regionálnych alebo miestnych informáciách. Faktory primárnej energie alebo faktory váženia sa môžu stanoviť na ročnom, sezónnom, mesačnom, dennom alebo hodinovom základe alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé systémy centralizovaného zásobovania.

Faktory primárnej energie alebo faktory váženia stanovia členské štáty. Ich výber a zdroje údajov sa vykazujú podľa normy EN 17423 alebo akéhokoľvek dokumentu, ktorý ju nahrádza. Členské štáty si môžu zvoliť namiesto faktora primárnej energie, ktorý odráža energetický mix v krajine, priemerný faktor primárnej energie Únie pre elektrinu stanovený podľa smernice (EÚ) 2023/1791.

3. Členské štáty vymedzia na vyjadrenie energetickej hospodárnosti budovy ďalšie číselné ukazovatele celkovej spotreby primárnej energie z neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a prevádzkových emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v kgCO2eq/(m2.rok).

4. Metodika sa ustanovuje s prihliadnutím aspoň na tieto aspekty:

a) 

tieto skutočné tepelné charakteristiky budovy (vrátane jej vnútorných priečok):

i) 

tepelnú kapacitu;

ii) 

tepelnú izoláciu;

iii) 

pasívne vykurovanie;

iv) 

chladiace prvky;

v) 

tepelné mosty;

b) 

vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich tepelnoizolačných charakteristík;

c) 

kapacita obnoviteľných zdrojov energie a skladovania energie inštalovaných na mieste;

d) 

klimatizačné zariadenia;

e) 

prirodzené a nútené vetranie, čo môže zahŕňať vzduchotesnosť a rekuperáciu tepla;

f) 

zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne v nebytovom sektore);

g) 

návrh, umiestnenie a orientáciu budovy vrátane vonkajšej klímy;

h) 

pasívne solárne systémy a solárnu ochranu;

i) 

podmienky vnútorného prostredia vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia;

j) 

vnútorné záťaže;

k) 

systémy automatizácie a riadenia budov a ich schopnosti monitorovať, riadiť a optimalizovať energetickú hospodárnosť.

5. Do úvahy sa berie pozitívny vplyv týchto aspektov:

a) 

miestne podmienky solárnej expozície, aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

b) 

elektrina vyrábaná kogeneráciou;

c) 

centralizované alebo blokové vykurovacie a chladiace systémy;

d) 

prirodzené osvetlenie;

e) 

systémy uskladňovania elektrickej energie;

f) 

systémy uskladňovania tepelnej energie.

6. Na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov by sa budovy mali primerane klasifikovať do týchto kategórií:

a) 

rodinné domy rôznych typov;

b) 

bytové domy;

c) 

administratívne budovy;

d) 

školské budovy;

e) 

nemocnice;

f) 

hotely a reštaurácie;

g) 

športové zariadenia;

h) 

budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;

i) 

ostatné typy budov spotrebujúcich energiu.

1. Prehľad

,

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
  • Builddate: 24.05.2026 00:00:00 -Doknr: CELEX:32024L1275
  • EULAW -

    EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

    DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.